18.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Modlitba je záchrana sveta, mier s Bohom, matka a dcéra sladkých sĺz, uzmierenie hriechov, dvíhajúci most proti pokušeniam, tvŕdza proti útokom strastí, utíšenie vojen, zamestnanie anjelov, strava duší, budúca radosť, činnosť, ktorá bude trvať večne, cnosť, nositeľka všetkých Božích milostí...“

~Sv. Ján Klimak~

15.02.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť866 reakcie0
(Share 250 0)


Téma: Hľadať spoločnú reč / Mk 9, 39-40

Homília

      O 20. storočí môžeme hovoriť ako o storočí najväčších vojen, keď človek stratil dôstojnosť človeka, keď sa vraždili milióny najkrutejšími spôsobmi a človek sa stal pre druhého človeka len surovinou. Vieme, že sa z vlasov tkali koberce a z ľudskej kože robili tašky...
      Aj keď toto storočie bolo také hrozné, nedôstojné, predsa môžeme o tomto storočí hovoriť aj ako o úžasnom dialógu, a to najmä v posledných rokoch. Rozhovory, jednania, návštevy, jednoducho dialóg. Vypočuť druhého, zohľadniť jeho názor, presvedčenie a podobne. To nevidíme len v oblasti kultúry, umenia, politiky, ale i v náboženstve.
      Veď v tomto storočí vzniklo slovo ekumenizmus, čo znamená snaha o zjednotenie kresťanov. Spomeňme si na Druhý vatikánsky koncil, na ktorý pápež Ján XXIII. pozval nielen našich biskupov, ale i zástupcov východných cirkví, ale i protestantov, anglikánov a židov. Bolo to čosi, čo v žiadnej cirkvi sa dovtedy neodohralo. Môžeme si spomenúť na stretnutie v Assisi roku 1988, keď vedľa Jána Pavla II. si zasadli na jeho pozvanie zástupcovia všetkých významných náboženstiev a spoločne sa modlili za mier a pokoj. Dialóg, dialóg...
      A predstavme si, že Pán Ježiš na túto tému hovoril už pred dvoma tisícročiami: „Aby všetci jedno boli...“ (Jn 17, 21). A v dnešnom evanjeliu: „Veď kto nie je proti nám, je za nás“ (Mk 9, 40).
      V jednom rozhovore s apoštolmi počuje Pán Ježiš správu: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami“ (Mk 9, 38).
      Pán Ježiš po prvých skúškach poslal apoštolov do okolitých dedín a miest, aby už teraz sa zaučili do poslania, na ktoré si ich vybral. Vtedy im Pán Ježiš dal zvláštnu moc, že aj oni mohli konať zvláštne skutky, ba aj uzdravovať. Nedokázali však všetko, čo Pán Ježiš. Napríklad nemohli uzdraviť chorého na epilepsiu, na čo im Ježiš povedal, že to sa dá len modlitbou.
      A na týchto cestách sa stretli s prípadom, že podobne ako oni, počínal si aj niekto druhý, kto nepatril medzi učeníkov Pána Ježiša. Aj ten vyháňal diablov a oni mu v tom bránili. Pán Ježiš im však aj toto postavil do cesty, a to zámerne. Bol predsa Boh a mohol i na diaľku niekomu dať takú silu, akú mali i apoštoli. Toto urobil Ježiš, aby svojich apoštolov naučil jednej peknej čnosti, a to znášanlivosti. Povedal im to slovami: „Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás“ (Mk 9, 39-40).
      Týmito slovami chce Pán Ježiš povedať i nám, že kresťan katolík má vidieť dobro všade, nielen vo vlastných radoch.
      Denne sa predsa môžeme stretnúť s ochotou neveriacich a inoveriacich ľudí voči nám. A naopak, dobrý katolík nepomôže. Preto Pán Ježiš povedal i slová, že kto podá hoci i len pohár vody, nezostane to bez odmeny. Znova si pripomeňme, že nie sme sudcami druhých, ale súdiť sa budeme musieť raz sami. Máme sa preto snažiť sami plniť to, čo od nás vyžaduje Pán Ježiš a nepozerať len okolo seba, aby sa nám robilo dobre. Boh je predsa spravodlivý Sudca, on bude odmieňať i trestať, preto snažme sa získať zásluhy.
      Pán Ježiš povedal i tieto slová: „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca...“ (Mt 7, 21).
      Z cirkevnej tradície vieme, že už prví kresťania mali do činenia s bludármi, pohanmi, sektami a vieme, že prví kresťanskí apologéti sa snažili nájsť aj v pohanských knihách zrnká pravdy a použiť ich v prospech Kristovho učenia.
      Sv. Bazil napísal knihu svojmu synovcovi, v ktorej píše takto: „Aj včela sadá na všetky kvety, ale z kvetov si berie len to, čo jej vyhovuje, čo jej osoží!“ A to je poučením aj pre nás, že sa máme snažiť všade vidieť a vyťažiť len dobro.
      Pre nás v praxi tieto slová znamenajú aj toľko, že život a skutky neveriacich ľudí máme posudzovať len v dobrom. Keď sa snažia o spravodlivosť, vyhýbajú sa sociálnym krivdám, vedia pomôcť, máme na to patrične dobre odpovedať. Náboženská znášanlivosť je predpokladom aj ku vzrastu viery. Pozrite, nikde a nikdy neprinieslo ovocie štvania jednej viery proti druhej.
      Salman Rushdie napísal knihu Satanove verše, za ktorú Chomejni vyhlásil pre autora smrť. Ako poznáme orientálne náboženské cítenie, je všetko možné. Pokrokový svet však takéto počínanie vodcu Chomejniho odsúdil.
      Ak žijeme spolu s bratmi a sestrami iného vyznania, ukážme im, že sa držíme učenia Krista, učenia lásky. Amen.

      Inšpirácie: Mk 9, 38-50
12.06.2003 | Čítanosť(2828)
Mk 9, 14-29
12.06.2003 | Čítanosť(2446)
Mk 9, 38-50
12.06.2003 | Čítanosť(2332)
Mk 9, 2-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet