19.september 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    K odpusteniu netreba nijakej námahy, ba práve k udržaniu hnevu treba mnoho námahy. Ľahko je odpustiť tomu, kto chce! Keď chceš odpustiť, nemusíš sa plaviť cez more, nemusíš ďaleko cestovať, ani cez veľké vrchy ísť, ani peniaze nemusíš dávať, ani svoje telo nebezpečenstvu vystaviť, ale stačí len chcieť!

~sv. Ján Zlatoústy~

11.02.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť998 reakcie0
(Share 219 0)


Téma: Naše zaváhania / Jn 13, 21-33; 36-38

Homília

      V živote sme často postavení pred situácie, ktoré sa musia rýchlo rozriešiť a my sa musíme rozhodnúť. Keď zaváhame, môžeme veľa stratiť, prípadne narobiť sebe aj iným mnoho nepríjemností. Napríklad: šofér zaváha – a nehoda i s tragickými následkami je neodvratná. Zaváhať môže i technik – a spôsobí miliónové škody. Zaváhať môžu rodičia – a ich dieťa sa nestretne s Ježišom. Každý náš hriech je zaváhanie, keď zle zvládneme situáciu.
      V evanjeliu sa môžeme poučiť na dvoch prípadoch.
      Judáš nezvládol situáciu, dostal sa pod vplyv túžby po peniazoch, zradil Ježiša a keď videl, čo vykonal, obesil sa. Peter, temperamentný apoštol, ochotný ísť za Ježišom až na Pilátovo nádvorie, pred obyčajnými slúžkami zaprie Ježiša. Keď ho však hlas kohúta upozorní, že spravil zle, ide a slzami ľútosti odčiní svoju zradu.
      Dvaja apoštoli z tej istej Ježišovej školy. Obaja zaváhali – a aké rozdielne výsledky! V jednom prípade smrť, v druhom prípade odpustenie a život večný.
      Čo to znamená? Zajatie Ježiša a jeho smrť bola pre všetkých apoštolov tvrdou skúškou.
      Judáš to so zradou Ježiša až tak nemyslel, alebo nedomyslel. Nepredpokladal, že u vodcov národa je až taká zloba a nenávisť voči Ježišovi. Keď však videl, že Ježiš je nevinný a jeho pričinením je odsúdený na smrť, aj keď túžil po peniazoch, cíti, že ho nerobia šťastným, práve naopak, pália ho, preto sa vracia k tým, od koho ich prijal, aby ich znova vymenil za Ježiša.
      Druhá strana nemá záujem o Judášovo počínanie. Judáš sa dostal do situácie, ktorá zrazu zmenila jeho život. Stal sa zradcom. Vedel o Ježišovej nevine, vedel o jeho mocnom učení lásky, vedel o jeho láske k hriešnikom. Bol pri viacerých udalostiach prítomný, teraz však zaváha. Zaiste hriech, v ktorom žil, zahatal mu cestu, aby šiel k Ježišovi, hoci aj po kríž na Golgotu a povedal: Ježiš, odpusť! Nemá síl. Moc hriechu a zla, do ktorého sa dostal, je pre neho silnejšia ako moc lásky, ktorú mu chcel dať Ježiš.
      Tu vidíme, že Ježiš nás nemôže spasiť bez nás. Bez nás nás stvoril, bez nás ale nás nevykúpi. Judáš pod tlakom výčitiek koná nerozumne a proti učeniu Krista o milosrdenstve. Ide a podujme sa na podlý čin. Spácha samovraždu. Dopustil sa zrady na sebe samom. Nedal si život a nemá právo si ho ani vziať.
      Počínanie Petra je opačné. Aj keď Peter zaváhal, uvedomil si, že Ježiš ho miluje. Vedel to z viacerých stretnutí, naposledy v Getsemani, keď nevládal bdieť s Ježišom pri modlitbe. Peter, ktorý dostal strach pred slúžkami, možno ani nepokladal svoj prečin za taký, akým v skutočnosti bol. Nepriznal sa, že patrí medzi tých, čo prežili s Kristom tri roky. Prišla však chvíľa, keď Ježiš prechádzal okolo a ozval sa kohút. Tu sa Peter rozpamätal na slová Krista: „Aj život položíš za mňa? Veru, veru, hovorím ti: Nezaspieva kohút, kým ma tri razy nezaprieš“ (Jn 13, 38).
      Kohút zaspieval a Peter si uvedomuje, že tri razy zaprel Krista. On, vodca apoštolov, on, ktorý našiel v očiach Krista čestné miesto, on, Peter-Skala, zaváhal. Peter však nerozmýšľa, ale koná. Jeho plač, ľútosť nad počínaním, ktorého sa pred chvíľkou dopustil, je znakom, že aj on miluje Ježiša. Peter neklesol až tak hlboko ako Judáš. Peter ľutuje svoje počínanie.
      Dve zaváhania. Pre nás poučné a len jedno z nich je príkladom. Sme slabí, aj keď sa vyťahujeme ako Peter. Musíme si uvedomiť, že v ťažkostiach, keď nás viera niečo stojí, ukazuje sa naša láska ku Kristovi. Nie je až také zlo upadnúť do hriechu, ako v hriechu zostať.
      Judáš nevedel povstať z neho. Neveril v odpustenie Krista, ktoré by mu bol Kristus zaiste dal, keby bol prišiel a poprosil.
      Kristus Petrovi nikdy nevyčítal jeho počínanie a zradu, snáď len pripomenul, keď sa ho po svojom zmŕtvychvstaní trikrát pýta: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma...?“ (Jn 21, 15). A Peter pri tretej odpovedi znova plače: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád“ (Jn 21, 17). A z Petra, ktorý zaprel Krista sa stáva ten, ktorý má viesť svojich spolubratov. Petrovi zveruje Kristus primát. To znamená pre nás, aby sme vždy verili v Krista, aby sme i v takých okamžikoch, keď zaváhame, keď sa dopustíme zrady na Ježišovi a jeho láske, neklesli tak hlboko a nedopustili myšlienku, že pre nás niet odpustenia.
      Pán Ježiš predsa povedal v podobenstve o dobrom pastierovi, že v nebi bude väčšia radosť nad jedným, čo potrebuje pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými.
      Pri rozjímaní nad evanjeliom prosme o silu aj vo chvíľach zaváhania, aby sme nestratili lásku Pána Ježiša.
      Áno, veríme v odpustenie. Veríme, že keď Ježišovi zostaneme verní, odpustí nám naše previnenia. Buďme vždy ako vracajúci sa Peter ku Kristovi. Amen.
12.06.2003 | Čítanosť(2280)
Jn 13, 1-20
12.06.2003 | Čítanosť(2046)
Jn 13, 21-30
12.06.2003 | Čítanosť(1817)
Jn 13, 31-38


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet