22.júl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Trpíte a právom si ťažkáte. Rozhodne sa sťažujte, a to aj nahlas, vôbec nemajte strach. Obeť lásky je nedočkavá, pokým ju nevlastní; musí zakričať, že už viac nevládze a že nemôže zniesť zaobchádzanie Milovaného, ktorý ju chce a opúšťa ju, a opúšťa ju, zatiaľ čo ju chce.”

~SV. PÁTER PIO~

09.02.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť914 reakcie0
(Share 202 0)


Téma: Vidíš hriech len u druhého? / Jn 8, 1-11

Homília

      Zomieral starý rehoľník a pritom sa usmieval. Predstavený sa ho pýtal na príčinu, prečo sa smeje v tak vážnej chvíli života. Zomierajúci povedal:
      „Som spokojný a verím, že prídem do neba. Pán Ježiš predsa povedal: Nesúďte, aby ste neboli súdení! A ja som nikoho vo svojom živote neposúdil.“
      Môžeme v túto chvíľu povedať takto aj my? Častokrát sme videli smietku v oku blížneho a vo svojom vlastnom oku sme brvno nezbadali. Alebo aj keď ten druhý viedol pohoršlivejší, hriešnejší život a my sme sa hriechu stránili, odkiaľ máme právo, kto nám ho dal, aby sme vynášali súdy nad druhými? Nevieme prečo upadli a keby sme aj vedeli, môžeme povedať, že im dal Pán Boh toľko milosti, síl ako nám?
      Preto prehodnoťme svoj postoj k hriechu druhého.
      Poznáme udalosť, v ktorej sa rozpráva o žene pristihnutej pri cudzoložstve.
      V niektorých, hoci významných gréckych rukopisoch Svätého písma, táto časť sa nenachádza. Zdá sa, že ju v niektorých cirkvách, najmä východných, vynechávali zo strachu, aby si niektorí veriaci nevysvetľovali Ježišovo milosrdenstvo k cudzoložnici ako podnet k mravnej voľnosti a samopašnosti.
      My sa dnes na túto udalosť dívame správne. Preto si ju rozoberme. Uvedomujeme si, že každý z nás stojíme pred budúcim súdom, kde sa budeme zodpovedať za svoj život.
      O koho vlastne ide v tomto príbehu? O ženu pristihnutú pri cudzoložstve? O farizejov? Rozhodne áno. Žena je plná strachu. Bojí sa, ako dopadne toto stretnutie. Vie, že jej hrozí trest smrti a tu sa stretne s tým, čo ju zaiste nikdy predtým nenapadlo. Tento podivný Učiteľ, za ktorým idú zástupy, prejavil jej zvláštnu lásku, ktorú nevie prirovnať k ničomu. On ju svojou láskou vnútorne mení a keď odchádza od Ježiša, je iná a jeho slová jej zaiste budú znieť po celý život: „Choď a už nehreš!“ (Jn 8, 11).
      Počínanie farizejov nebolo čestné, keď priviedli túto ženu k Ježišovi. Bola to pre Ježiša nachystaná pasca. Vedeli, že Ježiš zaujíma k hriešnikom zvláštne stanovisko, akúsi prítulnosť, pochopenie a zaiste bude chcieť aj túto ženu zachrániť. A tu čakali, že sa Ježiš dostane do pasce, pretože by sa dostal do rozporu so Zákonom, ktorý nariaďoval takéto ženy ukameňovať.
      Ježiš neodpovedá na ich slová. Urobí zvláštne gesto. Zohne sa a prstom začne čosi písať do prachu zeme. Čo robil? Ako si vysvetliť Ježišovo počínanie? Pravdepodobne týmto chcel im dať znamenie, že si farizejov nevšíma. Môžeme sa však domnievať, že to robil preto, aby týmto žalujúcim pokrytcom dal myšlienku na proroka Jeremiáša. On totiž píše, že mená tých, čo ťa opustili, na zemi budú napísané (por. Jer 17, 13).
      Áno, bola to iná sociálna, spoločenská vec doby, než je dnes pri rovnoprávnosti muža a ženy. A predsa, aj tam sa malo pozerať nielen na jednu, ale na dve osoby pri hriechu. Keď sa však vzpriamil, povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň“ (Jn 8, 7).
      Znova sa zohol a stalo sa čosi zvláštne. Keď to počuli, jeden po druhom, počnúc staršími, sa vytratili. Hľa, nastavili mu pascu, a sami sa do nej chytili, čoho dôkazom je ich tichý odchod. Tak sa Ježiš vyhol obžalobe. Ale jeho postoj jasne hovorí, že odsudzovateľ k takému trestu môže byť len ten, kto sám je bez hriechu. A to zákonníci neboli. Ježiš dáva vážne ponaučenie, ktoré si máme pripomínať i v dnešnej modernej dobe, pretože moralisti, ktorí moralizujú len druhých a seba nie, nevymreli, žijú aj dnes.
      A platí to aj pre nás. Nesmieme svoje hriechy zakrývať tým, že budeme hriechy druhých odsudzovať. Prv ako vynesieme nejaký odsudzujúci výrok, máme si spomenúť, že i my budeme súdení Sudcom, ktorý vie všetko, pred ktorým sa nebudeme môcť robiť lepšími, vyhovárať sa, pred ktorým sa nebude dať nič ukryť.
      Prestaňme teda čo najskôr druhých posudzovať, odsudzovať, pohoršovať sa nad nimi. To neznamená, že budeme súhlasiť s ich hriechom, to by bol hriech, ktorý patrí medzi deväť cudzích hriechov. Snažme sa o to, aby sme im pomohli dostať sa z ich slabosti, krížov hriechu, do ktorých sa dostali vo svojej slabosti. To pomôže aj nám a tým si získame zásluhy.
      Spomeňme si na hodinu svojej smrti a zaiste sa zachováme ako mních z dnešného úvodu. Pán Ježiš predsa povedal: „Nesúďte, aby ste neboli súdení!“ (Mt 7, 1). Amen.
09.09.2003 | Čítanosť(1241)
Téma: Milosrdenstvo / Jn 8, 1-11
12.06.2003 | Čítanosť(2694)
Jn 8, 31-59
12.06.2003 | Čítanosť(2070)
Jn 8, 21-30
12.06.2003 | Čítanosť(1881)
Jn 8, 12-20


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet