19.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Áno, v kasárni má vždy pravdu ten, kto rozkazuje, tým, že má moc. No v kresťanskom spoločenstve aj ten, kto spravuje, sa môže mýliť. Dôležité je, aby bol schopný prehodnotiť svoj postoj. Pravdu bránime aj vtedy, keď uznáme svoj omyl...“

~Fabián, pápež a mučeník ~

08.02.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1103 reakcie0
(Share 238 0)


Téma: Autorita / Jn 5, 17-30

Homília

      Medzi chlapcami vznikla silná výmena názorov. Na niečom sa dohadovali. Jeden hovorí a myslí si, že to má byť takto, druhý zase chce podľa svojho. A tretí svoj argument, názor, zhrnul do týchto slov: Môj otec to robí takto.
      Chlapci sa zamysleli a dali na slová chlapca, ktorý nepovedal, ako si to on predstavuje, praje, ale ako to videl robiť svojho otca. Autorita, skúsenosť, snáď i láska tohto otca k svojmu synovi zvíťazila.
      Ježiš hovorí Židom a dnes i nám vážne slová, plné autority a lásky: „Veru, veru hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí aj Syn“ (Jn 5, 19).
      Týmto evanjeliom Ježiš vysvetľuje Židom svoj vzťah k Bohu-Otcovi. Zdôrazňuje, že Boh neprestal byť činný ani po diele stvorenia, ako sa Židia nazdávali, ale neustále udržuje a spravuje svet. Syn mu je rovný prirodzenosťou, mocou i právom, i majestátom. Tento vzťah sa v teológii vysvetľuje v dogmatike náukou o Bohu v troch osobách – De Deo trino. Ján v evanjeliu nám o tom podáva vážnu myšlienku: Boh všetko, čo vlastní, zveril svojmu Synovi a síce: moc, život i súd.
      Z evanjelia vidíme, že Ježiš si nerobí nároky, aby v neho ľudia uverili, neopiera ich o ľudskú autoritu, ale o autoritu Božiu. Židia verili, že Boh i naďalej udržuje svet, teda pracuje i v sobotu, čo si vysvetľovali dosť zvláštne, že deti sa rodia i v sobotu, teda v deň, v ktorý Židia nepracovali.
      Aj Ježiš uzdravuje v sobotu, čo Židov pohoršuje. Čo môže robiť Boh: kriesiť mŕtvych, súdiť ľudské skutky, to dal i Ježišovi, svojmu Synovi. Z toho Ježiš vyvodzuje pre nich to, že kto si teda nectí jeho, nectí si ani Boha-Otca, kto však uverí jeho slovám, získava večný život.
      Možno sa pýtate: Prečo je to tak? Prečo môže Pán Ježiš robiť to, čo robí jeho Otec? To vysvetľuje slovami, že všetko, čo mu ukazuje jeho milujúci Otec, robí aj on. Tu je prirovnanie, ktoré Ježiš nepoužil, ale ktoré si poslucháči domysleli, pretože bolo rozšírené a známe. Prirovnanie o tom, ako otec remeselník, zasväcuje do svojho umenia svojho syna, nástupcu.
      Kto vidí Pána Ježiša, vidí Boha. Kto je schopný ho počúvať, počúva Otca, ale taktiež, kto si ho nevšíma, odmieta Otca. Bez neho u nás niet života, niet spásy, niet cesty k Bohu. A predsa prijímame slová Pána Ježiša: „Ja som cesta, pravda a život“ (Jn 14, 6). Preto sa na Ježiša pozeráme ako na medzník nielen letopočtu, ale i ľudstva. To pre nás znamená, že ľahostajnosť voči Kristovi neexistuje. Každý z nás sa musí rozhodnúť buď Ježiša prijať, alebo odmietnuť.
      My ho chceme rozhodne prijať. Preto je nám Ježiš blízky, vidíme v ňom svojho Sudcu, ktorý v hodine našej smrti bude medzníkom blaženosti alebo zatratenia. Túto hodnosť si zaslúžil svojou láskou k Bohu Otcovi i ku nám, svojim bratom a sestrám, keď z lásky prišiel medzi nás, aby nás vykúpil a spasil.
      Veríme, že Ježiš je „pravda“. Veríme, že súd nad nami bude taký, aký si zaslúžime a že bude i spravodlivý, lebo on nebude trestať za seba, ale za Otca, ktorého on udobril. Preto je našou snahou, aby sme plne prežili život a rešpektovali jeho autoritu. Kto si neváži autoritu na zemi, ten uráža a zasluhuje si trest. Kto si neváži autoritu pre večný život, ten opovrhuje láskou-Kristom, a preto si pripravuje večné zatratenie. I pri príprave na sviatosť zmierenia si máme uvedomiť, že to môže byť posledná príležitosť odprosiť Boha za svoje hriechy. Myšlienka na stretnutie s Ježišom ako Sudcom nás privedie k zodpovednému prístupu k večným hodnotám.
      Preto pri spytovaní svedomia, prípadne pri rôznych diskusiách o plnení Desatora i ďalších príkazoch, nehovorme a nepresviedčajme, aký je môj názor, ako sa mne to páči, ako to mne vyhovuje, ale dívajme sa na Ježiša, ktorý nám jasne hovorí a my povedzme tak, ako chlapec z dnešnej úvodnej úvahy: Môj otec to robí takto. A my povedzme: Môj Ježiš si to vyžaduje odo mňa takto. Amen.

      Inšpirácie: Jn 5, 19-30
      Kartotéka: Jn 5
25.06.2003 | Čítanosť(517)
Téma: Autorita
25.06.2003 | Čítanosť(462)
Téma: Autorita
25.06.2003 | Čítanosť(441)
Téma: Autorita / Popularita
12.06.2003 | Čítanosť(2339)
Jn 5, 1-15
12.06.2003 | Čítanosť(2333)
Jn 5, 31-47
28.06.2003 | Čítanosť(1593)
Autorita


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet