18.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Najhoršou chorobou nie je malomocenstvo alebo tuberkulóza, ale vedomie, že som nikomu nepotrebný, nikým nemilovaný, všetkými opustený.

~Matka Tereza z Kalkaty ~

04.02.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť801 reakcie0
(Share 186 0)


Téma: Postupne rásť vo viere / Mk 8, 22-26

Homília

      Naše príslovie hovorí: „Práca chvatná, málo platná.“ Keď sa človek pokúša niečo veľmi rýchlo spraviť, nevyhne sa omylom. Prípadne, keď študent chce sa niečo veľmi rýchlo naučiť, rýchlo aj zabudne. Žiak sa nenaučí čítať a písať za jeden deň, ani za týždeň. To je samozrejmé. Len deti snívajú o neuskutočniteľných veciach. Chcú byť vynikajúci speváci, herci, športovci, a v štúdiách, na tréningoch nevytrvajú.
      Kto sa už o niečo podobné pokúsil pokúsil, vie, že je to tvrdá práca na sebe a sebe a úspech prichádza až neskoršie. Preto mnohí nevydržia, odchádzajú.
      A s niečím podobným musíme rátať aj v duchovnom živote. Ani svätosť, dokonalosť, charakter nedostal človek len tak zo vzduchu. Aj tu musí každý pracovať na sebe. Prejdú roky, a až potom vidieť úspechy.
      V evanjeliu sme počuli o uzdravení slepého. Na tomto zázraku nám Pán Ježiš chce na niečo podobné poukázať.
      Čo si máme všimnúť na počínaní Pána Ježiša? Vidíme, že slepého neuzdravil odrazu, ako to robieval často v iných prípadoch. Pán Ježiš ako Boh mohol v jednom okamžiku vrátiť slepcovi zrak, no robí to postupne. Ježišovo správanie hovorí o akomsi ľudovom uzdravení. Chytí chorého za ruku, odvedie ho stranou. Poslineným prstom sa dotkne jeho chorých očí a napokon naňho položí ruky. Možno sa pri tomto postupe aj pýtať: Prečo Pán Ježiš takto vracia slepcovi zrak? Azda preto, aby si slepec tým väčšmi vážil dar zraku? Iní si myslia, že nám tým chcel Spasiteľ naznačiť, aby sme si trpezlivo počínali s tými, ktorí sú duševne slepí. Ale môžeme si z textu evanjelia povšimnúť aj to, že evanjelista Marek sa nechce na tomto mieste rozpisovať o účinnosti Ježišovho postupu, ale o akomsi postupnom, stupňovitom procese uzdravenia. Pri sledovaní Ježiša v tom to prípade sa nám zdá, akoby Ježiš musel postupne vydať zo seba viac energie na uzdravenie chorého. A toto je zámer evanjelistu. Pán Ježiš postupne odkrýva svoju existenciu.
      Pri tomto uzdravení chcel Ježiš priviesť všetkých, čo sú zainteresovaní do tejto udalosti k snahe, aby sa snažili nielen prenikať do hĺbky učenia Pána Ježiša, ale aby sa snažili aj samého Pána Ježiša chápať v celom jeho poslaní, vidieť jeho hĺbku počínania, správania, skutkov a slov.
      Uvedomujeme si, že na to, aby sme boli dobrými kresťanmi, nestačí len mať vedomosti prvoprijímajúceho či birmovaného mladého kresťana, ale s pribúdajúcimi rokmi mali by u nás rásť rovnomerne aj teoretické a praktické znalosti o osobe Ježiša Krista, o histórii Cirkvi a súčasných pomeroch Cirkvi. Ak chceme mať radosť a úžitok zo svojej viery, neznesie to nejaké veľké skoky. To by bola určitá náladovosť a povrchnosť.
      Ježiš nás chcel týmto evanjeliom povzbudiť, aby sme pomaly a postupne rástli vo viere, vo vzťahu voči nemu, v poznávaní svojich povinností, aby sme sa vedeli obohatiť tým, čo nám ponúka učenie Ježiša Krista. Prílišné výkyvy, akési skoky v duchovnom živote vždy prinášajú len množstvo omylov, chýb a neúspechov. Takýto postoj by bol nesprávny.
      Uznávame, že Boha nemôžeme poznať naraz. Je to dlhá a ťažká cesta, keď vo viere robíme pokrok a vidíme jasnejšie a zreteľnejšie Božiu skutočnosť. Vieme, že až na druhom svete uvidíme Boha skutočne z tváre do tváre. Toto majme na mysli, keď sa nám naša cesta zdá ťažká a tmavá. Vieme, že zasiate zrno musí odumrieť a pritom vyrásť steblo, a až potom očakávaný klas úrody.
      Každého z nás si vedie Pán, keď sa mu odovzdáme do jeho rúk. Často nás berie stranou, aby nikto nevidel, nepoznal, ako si nás skúša a pripravuje na to konečné videnie Božej tváre. Samých si nás často poučuje, dáva nám cítiť svoju ruku, odkrýva nám veci, udalosti, ktoré s Ježišovou pomocou vidíme správnejšie. Aj slepca z evanjelia sa Pán Ježiš spýtal: „Vidíš niečo?“ (Mk 8, 23). Ten sa pozrel a povedal: „Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili“ (Mk 8, 24).
      Ježiš postupne uzdravuje aj naše oči viery. Prvý pohľad je často nejasný. Nechápeme, snáď sme s počínaním Ježiša nespokojní. Ježiš si nás vedie ďalej. Často, keď už okúsime sladkosť učenia Pána Ježiša a keď sa obzrieme dozadu, povieme si: Oplatilo sa vytrvať, nezdupkať, aj keď to bolo ťažké, či trvalo to dlhšie, ako sme si to priali osobne. Sme však šťastní.
      Nech aj v oblasti viery si uvedomujeme slová príslovia: „Práca chvatná, málo platná“. Amen.

      Inšpirácie: Mk 8, 22-30
      Kartotéka: Mk 8
12.06.2003 | Čítanosť(2658)
Mk 8, 31 - 9, 1
12.06.2003 | Čítanosť(2481)
Mk 8, 10-21
12.06.2003 | Čítanosť(2253)
Mk 8, 22-30


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet