18.júl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Z posledného miesta budeme lepšie posudzovať veci, lepšie chápať tých, ktorí trpia a pre ktorých chceme pracovať.

~CARLO CARRETTO~

25.01.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť968 reakcie0
(Share 223 0)


Téma: Stretnutie Pána / Na ceste poslušnosti k viere / Lk 2, 22-40

Homília

      Kto z nás sa už nestretol so slovom bolesť. Zaiste všetci. Vieme však, že nebolí len niektorý úd tela, ale bolieť môže i ľudská duša. Kto už trpel telesné bolesti, ale i duševné, povie, že bolesť duše je ťažšia. Často tí, čo túto bolesť prežili, poznamenali: Keby som neveril, neviem, ako by som tú bolesť bol zniesol.
      Z histórie nášho malého národa vieme, že trpel útlakom, keď nemal dostatok prostriedkov na živobytie. Bolo to ťažké, ale pritiahol si opasok. Náš národ však trpel aj po duchovnej stránke. Keď trpí duša človeka, vtedy sa človek neteší, že má čo jesť. Preto vieme a vidíme to i dnes, že prichádzame najmä na pútnické miesta, aby sme si pri milostivých sochách, obrazoch vyprosili potrebné milosti, pookriali, posilnili sa, odpočinuli si, našli uzdravenie pre choré duše. Môžete sa i pýtať: Prečo teraz hovoriť o bolesti?
      Dnes hovorí staručký Simeon Panne Márii: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc“ (Lk 2, 34).
      Pozrime sa na tento sviatok, ktorý má korene v Starom zákone, keď Boh cez Mojžiša nariaďuje celému národu Zákon: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky“ (Lk 2, 23). Toto bola symbolika, za ktorou sa skrývala veľká dôvera v Boha, veľká nádej na odpustenie a zároveň to bol prejav lásky národa voči Bohu.
      Tak to bolo aj v Ježišovom prípade. Jozef a Mária vedeli, že toto „dieťa“ nie je obyčajným človekom, a predsa, aby zachovali Zákon, ako sa to snaží neskôr zachovávať aj sám Ježiš, šli, aby splnili predpis. Vtedy prichádza do chrámu Simeon. Lukáš o ňom poznamenal, že bol to človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela. Duch Svätý bol nad ním. Jemu vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Pomazaného.
      Národ, hoci očakával Mesiáša, bol nesprávne vedený. Farizeji a zákonníci videli viac seba, ako duševné dobro národa. Herodes týral národ spolu s Rimanmi po materiálnej stránke. Národ jednoducho trpel. Simeon v dieťati, ktoré drží v náručí, vidí Mesiáša.
      Ježiš neskoršie vyhlási: „Ja som svetlo sveta, kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8, 12). Svetlo-Ježiš sa začalo znázorňovať zažatou sviecou. A tak židovský sviatok očisťovania je pre nás kresťanov sviatkom svetla, ktoré si pripomíname svätením sviec, ktoré nás majú upozorniť na prítomnosť Boha medzi nami.
      A keby sme sa spýtali, kto je v dnešný sviatok na prvom mieste, dostali by sme odpoveď, že Panna Mária, hoci slávime sviatok Obetovania Pána. Prečo?
      Vieme, že Mária žije v ústraní a jej Syn je centrom nášho života viery. Zažatá svieca je pre nás pochodňou, ktorá nás chce priviesť k Ježišovi, jej Synovi, ako sa modlíme v modlitbe:
      Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Božia Rodička. Neodvracaj zrak od našich prosieb, pomôž nám v núdzi a z každého nebezpečenstva nás vysloboď, ty Panna slávna a požehnaná.
      Držíme v rukách sviece. Tento obrad sa opakuje dva razy v roku. Na Bielu sobotu pri vigílii zmŕtvychvstania Pána Ježiša a dnes, na sviatok Obetovania Pána, alebo ako sa to nazýva ľudovo – sviatok Hromníc. Svetlo našich sviec bolo zapálené od paškála, ktorý nám pripomína, že Pán Ježiš zomrel, ale i vstal z mŕtvych a je s nami po všetky dni, až do skončenia sveta (por. Mt 28, 20).
      Toto nám ukazuje cestu viery. Ježiš sa stal podľa Simeona znamením, ktorému mnohí odporujú. Mária trpela so svojím Synom, a preto ju voláme Sedembolestnou. Toto všetko sa stalo, aby vyšlo najavo myslenie našich sŕdc.
      Tento sviatok má priniesť skutočné svetlo tým, ktorí hľadajú Boha vo svojom živote. Prišli sme sa povzbudiť nielen jeho slovom, ale i Telom, pretože veríme, že je prítomný pod každým kúskom chleba na našom oltári. Tu nachádzame posilu viery na ceste životom. Tu nachádzame svetlo, ktoré preráža tmu hriechu. Toto svetlo nám svieti nádejou do budúcnosti. Tu z oltára čerpáme silu, aby sme pod ťarchou svojich chýb a slabostí neklesali tak, že by sme nemohli povstať znova.
      Simeonovi sa splnila životná túžba – nezomrieť skôr, ako by uvidel Pánovho Pomazaného. Môže spokojne zvolať: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji...“ (Lk 2, 29).
      Zoberme si aj my tieto slová k srdcu. Aj my chceme odísť z tohto sveta nie v náručí, ale v srdci s Ježišom, skrytým v Eucharistii. Toto je najistejšia záruka, že náš život v spojení s Ježišom má zmysel.
      Pavol píše: „Viem, komu som uveril“ (2 Tim 1, 12). A zasa na druhom mieste píše: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán...“ (2 Tim 4, 7). Pre nás v tento deň je posilou naša nebeská Matka, Panna Mária, ktorej Simeon vyjavil jej ťažký život a ktorá nás všetkých prijala za svojich synov, keď jej Ježiš adresoval slová z kríža: „Žena, hľa, tvoj syn!“ (Jn 19, 26). Preto dnes pozornosť neupierajme len na Ježiša Krista, svetlo sveta, ale aj na jeho Matku, Pannu Máriu, ktorá nás vedie k svojmu Synovi. Preto naše sviece, ktoré sme dnes posvätili, budeme zažíhať nielen pri pohromách, ale i vtedy, keď sa budeme modliť Zdravas Mária a rozjímať o tajomstve života Ježiša a Márie. Svetlo sviece nám bude hovoriť, že Ježiš je medzi nami.
      Veríme a máme nádej vo víťazstvo viery. Bude to liek na naše choré duše. Pri svetle hromničnej sviečky pookrejeme, posilníme sa a odpočinieme si. Veď jej svetlo sprevádza náš život v tomto slzavom údolí od kolísky až po hrob. Amen.

      Inšpirácie: Stretnutie Nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista / Lk 2, 23-40
12.06.2003 | Čítanosť(2636)
Lk 2, 23-40
12.06.2003 | Čítanosť(2146)
Lk 2, 15-21
12.06.2003 | Čítanosť(1875)
Lk 2, 1-14


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet