22.júl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Pravda je to, čo zjednodušuje svet a nie to, čo vytvára chaos.”

~Antoine de Saint-Exupéry~

25.01.2005 - Miron
čítanosť1080 reakcie0
(Share 291 0)


Téma: Stretnutie Pána Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista / Lk 2, 22-40

Homília

AI      Nie všetky veci človek dokáže urobiť sám. Niekedy sa musí obrátiť na odborníka. Ale nie je odborník ako odborník. Zvyčajne sa nerozhodujeme podľa toho, či niekto má alebo nemá potrebnú kvalifikáciu, ale podľa toho, či má alebo nemá potrebné skúsenosti. Preto neraz uprednostňujeme starších remeselníkov, lebo predpokladáme, že majú nielen vedomosti, ale aj dostatok skúsenosti. A to je zárukou kvalitnej práce.
KE      Aj o duchovnom živote platí, že má svoj vývoj alebo stupne. Sú ľudia, ktorí sú na začiatku, iní kdesi v prostriedky a nakoniec sú tí, ktorí došli k duchovnej zrelosti či dokonalosti. A to by malo byť cieľom každého z nás.
DI      Dnešný sviatok má pomenovanie Stretnutie Pána. Ak budeme vychádzať z úryvku Lukášovho evanjelia, ktorý nám v tento sviatok Cirkev predkladá, spoznáme, kto boli aktéri tohto stretnutia. Hlavnou postavou je Ježiš Kristus. Je štyridsiaty deň po jeho narodení, čas kedy sa podľa Zákona mala matka obetovaním očistiť seba a zároveň obetovať svojho prvorodeného Bohu. A práve v chráme dochádza ku stretnutiu s dvomi starými ľuďmi – Simeonom a Annou. Božie slovo ich opisuje ako ľudí spravodlivých a nábožných, ktorí sa usilovali slúžiť Bohu. Aj Simeon aj Anna spoznali v malom dieťati Mesiáša. Nemôžeme sa nad tým diviť, pretože slová sv. Lukáša poukazujú na hlboký duchovný život, ktorý viedol ako Simeon tak aj Anna. Sv. Anton pustovník hovorí, že duša, ktorá sa vo všetkom očistila a tým sa navrátila k prirodzenému poriadku nadobúda schopnosť rozlišovania duchov. Táto schopnosť obsahuje dva základné prvky: poznanie Božích tajomstiev a poznanie tajomstva ľudských sŕdc. Je to duchovná priezračnosť, schopnosť vidieť skrze telo, priestor i čas. Je to schopnosť, alebo skôr dar, ktorý sa dostáva tomu, kto v duchovnom snažení dosiahne dokonalosť. Na Východe sa takí ľudia nazývali „starcami“. A to aj vtedy, keď telesne nezodpovedali veku starcov. Duchovný rast neide vždy súčasne s fyzickým rastom a preto existuje i „predčasná“ duchovná zrelosť.
PAR      Človek, ktorý takto duchovne dozrel, je požehnaním pre svoje okolie. Dokáže poradiť, dokáže povedať správne slovo v správnom okamihu, dokáže druhému človekovi otvoriť nové obzory života, dokáže včas vybadať nebezpečenstvo a upozorniť naň, dokáže všetkých a všetko zahrnúť do modlitby, ktorú prednáša Bohu. Každý z nás je povolaný k takejto duchovnej zrelosti. Modlím sa, aby v našej farnosti bolo čo najviac mužov a žien, ktorí s vekom nadobudli takúto duchovnú zrelosť.
      Pre mnohých sa takáto vízia môže zdať neuskutočniteľná. Mnohí, hlavne tí, ktorí ešte možno ani nezačali pestovať svoj duchovný život, môžu povedať, že pri pohľade na svoje slabosti a pády si ani nedokážu predstaviť vôbec nejaký pokrok v duchovnej oblasti. Zaiste nemožno očakávať dokonalosť zo dňa na deň. V duchovnom živote ide vlastne vždy o malé krôčiky, ktoré dvíhajú dušu k Bohu. Prinášajú malý pokrok, ale ak je stály, privádza človeka od malých vecí k veľkým.
MY      Možno nás k vytrvalosti povzbudí toto rozprávanie:
      Keď v jeseni začal padať prvý sneh, malý vrabček ho s úžasom obdivoval. Uvažoval, koľko môže vážiť snehová vločka. Zaletel teda k starej múdrej sove, aby sa jej na to spýtal. Sova odpovedala: „Koľko váži snehová vločka? No, trošilinku viac než nič. No napriek tomu má veľkú váhu.“
      „Ako to?“ čudoval sa vrabček.
      Sova mu to vysvetlila. „Kedysi dávno, keď snežilo podobne ako dnes, som sedela na konári stromu. Začala som počítať, koľko snehových vločiek spadne na ten konár. Keď spadla 3 471 952 snehová vločka, už som chcela prestať, keď tu na konár spadla ďalšia. Vtedy sa konár zlomil. Spadla som na zem a celú ma prikryl sneh. Tá posledná vločka vážila trošilinku viac než nič. No napriek tomu jej váha zlomila konár.“
ADE      Každý krôčik, i ten najmenší, ktorý urobíme v duchovnom živote nás privádza k cieľu – k duchovnej zrelosti. Možno, že sa nám tento cieľ zdá priam nedosiahnuteľný, príliš vzdialený. Ale keď k nemu začneme kráčať, jeden z našich krokov bude tým posledným, ktorý bude potrebné urobiť na dosiahnutie cieľa.
      Nech nás všetkých v tomto snažení posilňuje dobrotivý Boh svojou milosťou.

      Inšpirácie: Stretnutie Nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista / Lk 2, 23-40
12.06.2003 | Čítanosť(2637)
Lk 2, 23-40
12.06.2003 | Čítanosť(2148)
Lk 2, 15-21
12.06.2003 | Čítanosť(1878)
Lk 2, 1-14


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet