18.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Nádej, ktorá sa obáva rizika, nie je nijaká nádej... Dúfať znamená: veriť v lásku, dôverovať ľuďom, skočiť do neznáma a celkom sa spoľahnúť na Boha.

~Helder Camara ~

25.01.2005 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1088 reakcie0
(Share 209 0)


Téma: Chlieb, ktorý dáva svetu život / Eucharistia

Myšlienky... 25/2005

      V Starom zákone Boh prikázal svojmu ľudu, aby nezabudol na dobrodenie, ktorého sa mu dostalo od Boha: „Rozpamätúvaj sa na celú cestu, po ktorej ťa Pán, tvoj Boh, vodil štyridsať rokov na púšti...“ (Dt 8, 2).
      Slová „pamätaj“ a „nezabúdaj“ , ktoré sa vo Svätom písme v tejto súvislosti viackrát opakujú, ukazujú na minulosť i budúcnosť. Na púšti museli prekonať mnohé ťažkosti. Bola to skúška pre ďalšiu cestu dejinami. Boh skúšal a vychovával svoj ľud. Minulosť nesmie byť zabudnutá. Aj ťažkosti na tejto ceste by mali poslúžiť tomu, aby si ľud uvedomil výchovné Božie vedenie.
      Tak viedol Boh svoj ľud, aby ho pokoril, vyskúšal a aby poznal jeho zmýšľanie (porov. Dt 8, 2). Či bude zachovávať jeho prikázania a či nie. Ľud si mal uvedomiť, že je závislý len a len od Boha. A ak si to ľud uvedomoval a bol verný Bohu, Boh ho nenechal bez pomoci. Sýtil ho, okrem iného, aj mannou: „Pokoril ťa a dal ti hladovať; potom ťa kŕmil mannou, ktorú si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia...“ (Dt 8, 3).
      Na to myslel Ježiš Kristus, keď ho na druhý deň po zázračnom rozmnožení chlebov na púšti vyhľadali zástupy. Tieto zástupy sa odvolávali, že ich otcovia boli kedysi takto sýtení na púšti mannou. No Ježiš im hovorí: „Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život“ (Jn 6, 32-33). Vtedy zástupy zatúžili po takom chlebe a povedali: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb“ (Jn 6, 34). Ježiš využil ich túžbu po takom chlebe a povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť“ (Jn 6, 35).
      Ježiš Kristus využíva a ohlasuje ustanovenie Eucharistie – najväčšieho znaku, v ktorom on sám ako ozajstný chlieb z neba dá ľuďom ako pokrm svoje telo. A „kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky“ (Jn 6, 51).
      Ježiš Kristus všetky svoje prisľúbenia o živom chlebe splnil pri Poslednej večeri, keď povedal: „Toto je moje telo... Toto je moja krv“ (Mt 26, 26-28). Jeho telo a krv pod spôsobom chleba a vína sa takto stali pokrmom celej ľudskej rodiny na ceste do neba. Svätá Cirkev z Kristovej vôle, ktorý povedal: „Toto robte na moju pamiatku“ (Lk 22, 19), opakuje obrad Poslednej večere pri každej svätej liturgii a Najsvätejšou Eucharistiou nasycuje tých, čo ju v pokore viery a s láskou prijímajú.
      Takto Cirkev už viac ako dvetisíc rokov „žije z eucharistického Krista, ním sa živí, on ju osvecuje. Eucharistia je tajomstvo a zároveň «tajomstvo svetla». Vždy znova, keď ju Cirkev slávi, veriaci môžu istým spôsobom znova prežiť skúsenosť dvoch emauzských učeníkov: «Otvorili sa im oči a spoznali ho» (Lk 24, 31)“, napísal Svätý Otec Ján Pavol II. vo svojej encyklike Cirkev žije z Eucharistie (6).
      A ďalej píše: „Eucharistia, Kristova spásonosná prítomnosť v spoločenstvách veriacich a ich duchovný pokrm, je to najcennejšie, čo Cirkev môže mať na svojej ceste dejinami. To vysvetľuje starostlivú pozornosť, akú vždy venovala eucharistickému tajomstvu, pozornosť, ktorá významným spôsobom vyniká v dielach koncilov a pápežov...“ (9).
      Preto „nemôžeme ani na chvíľu zabudnúť, že Eucharistia je osobitným dobrom celej Cirkvi. Je najväčším darom, ktorým v poriadku milosti a sviatosti božský Ženích obdaroval a stále obdarúva svoju Nevestu. Ale práve preto, že ide o taký dar, všetci sa musíme v duchu hlbokej viery dať viesť zmyslom pre opravdivú kresťanskú zodpovednosť“, píše Svätý Otec Ján Pavol II. v Liste o eucharistickom tajomstve a kulte (12).
      Je preto dôležité i pre nás vedieť, že v situácii hladu, nasýtenia, ale i v situácii blahobytu, ktoré Boh posiela na svoj ľud, človek nežije len z chleba (porov. Mt 4, 4) – teda nielen pozemskými vecami – a preto nemá zabúdať na to najdôležitejšie: na duchovné veci.
      Blahoslavený biskup Vasiľ Hopko, veľký ctiteľ Najsvätejšej Eucharistie, nás v tomto zmysle poučuje: „Najprv musíme vedieť, že v našom živote niet väčšieho, cennejšieho bohatstva, ako je Eucharistia. Sväté prijímanie, to nie je nič iné, než zjednotenie Pána Boha s človekom – skrze to, keď prijímame telo a krv Ježiša Krista. Pri svätom prijímaní je Ježiš v nás a my v ňom. Toto nie sme schopní poznať v tomto živote. Pochopíme to až vo večnosti“ (Christos v nas, s. 8).
      Eucharistia je pre nás veľkým darom, veľkým tajomstvom, tajomstvom milosrdenstva – Cirkev z nej žije už viac ako dvetisíc rokov! Túto pravdu vyjadruje každodenná skúsenosť viery, ktorá plynie z Kristových slov: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). Preto sa Svätý Otec Ján Pavol II. pýta: „Čo viac mohol Ježiš pre nás urobiť?“ Skutočne, v Eucharistii nám prejavuje lásku, ktorá je «až do krajnosti» (porov. Jn 13, 1), lásku, ktorá nepozná mieru“ (Cirkev žije z Eucharistie, 11).
      Nuž, ak je to tak, musíme živiť touto energiou nielen svoj telesný život, ale aj svoj život v Bohu. A živiť ho znamená prijímať pokrm Kristovho tela a krvi. To nám pripomína aj Ježiš slovami: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Jn 6, 54).
13.03.2007 | Čítanosť(4916)
Téma: Prvé sväté prijímanie
20.06.2003 | Čítanosť(3216)
Téma: Eucharistia / Jn 6, 51
20.04.2004 | Čítanosť(2508)
Téma: Eucharistia
25.06.2003 | Čítanosť(2006)
Téma: Eucharistia


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet