18.júl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Milovať čisto znamená súhlasiť s odstupom, ctiť si odstup medzi sebou a milovanou osobou.”

~SIMONE WEILOVÁ~

21.01.2005 - Miron
čítanosť816 reakcie0
(Share 197 0)


Téma: Nedeľa márnotratného syna / Lk 15, 11-32

Homília

AI      Jeden môj známy mi rozprával ako cestoval s rodinou do Talianska. Išli osobným autom a keďže chceli ušetriť na diaľničných poplatkoch odbočili na vedľajšiu cestu s presvedčením, že podľa mapy určite dosiahnú cieľ svojej cesty. No netrvalo dlho a na dobre neoznačených cestách poblúdili. Keďže neovládali taliančinu, nepochopili rady domorodcov, ktorí sa im snažili vysvetliť kadiaľ ísť. Nakoniec povedal: „Keď sme konečne natrafili na smerovú tabuľu, ktorá označovala smer na diaľnicu, všetci sme radostne kričali, akoby sme vyhrali nejakú prvú cenu.“
KE      My dnes máme dôvod k podobnej radosti. Podobenstvo o márnotratnom synovi nám totiž ukazuje cestu, ako sa dostať z rôznych poblúdení života.
DI      Náš Spasiteľ keď rozprával o márnotratnom synovi, nemal na mysli nejakého konkrétneho človeka. Myslel na nás všetkých. Zaiste uznáte, že každý z nás by sa mohol stať predlohou pre vyrozprávanie tohto príbehu. Teda aspoň jeho prvej časti. Koľkokrát sa už v našom živote opakoval útek z domu nebeského Otca do ďalekého kraja? Tým „ďalekým krajom“ sa rozhodne nemyslí nejaké miesto, ale spôsob života, ktorý nepočíta s Bohom, kde panuje hriech a slabosti zotročujú človeka. Aj keď takýto spôsob života prináša rôzne trápenia a biedy, paradoxne znovu a znovu padáme do hriechu a tak utekáme z domu nášho nebeského Otca.
      Najhoršie však je to, ak považujeme tento útek za niečo normálne, ak považujeme svoj pobyt v „ďalekom kraji“ za akúsi nevyhnutnosť tejto doby, ktorej sa musíme podriadiť. Pápež Ján Pavol II. nás preto upozorňuje: „... strata citlivosti pre hriech je formou alebo výsledkom popierania Boha... Ak hriech je prerušením synovského vzťahu k Bohu s cieľom, aby sa život človeka vymanil z jeho poslušnosti, vtedy hrešiť neznamená len popierať Boha; hrešiť znamená tiež aj žiť, ako keby Boh nejestvoval, vymazať Boha z každodenného života.“
      Teraz už zaiste jasne cítime, ako je pre nás dôležité, aby sme sa podobali márnotratnému synovi i v tej druhej polovici jeho príbehu.
PAR      Ako teda uskutočniť svoj návrat do domu Otca? Márnotratný syn spoznal biedu a poníženie svojho postavenia v „ďalekom kraji“ a to bolo dostatočným podnetom k rozhodnutiu a k návratu. Toto je cesta aj pre nás. Stačí len otvoriť evanjelium a čítať. Kristove slová nám jasne kde, kedy a ako sa uskutočnil náš útek. Pri tomto spytovaní svedomia však musíme byť k sebe nekompromisní, podobne ako chirurg, keď skalpelom zasahuje do organizmu, aby ho zachránil. Obhájiť svoj hriech a zotrvávanie v ňom nie je nič zložité. Ale nevedie to k návratu, ani k spáse. Nečakajme na chvíľu, kedy úplne a zreteľne pocítime biedu svojho postavenia v „ďalekom kraji“. Tým iba zväčšujeme utrpenie nášho Otca. On predsa vidí, ako veľmi nás zraňuje a uponižuje naše slobodné rozhodnutie.
MY      Gimmi Martini chcel byť slobodný a odišiel z domu. Blúdil celou Európou. Sloboda mala zo začiatku dobrú chuť. Bol spokojný, potom sa to zmenilo. Zostal bez práce, peňazí už nemal, zostal bez priateľov, sám, smutný, znechutený, sklamaný... Ale aj keď trpel, vždy mal svoju pýchu.
      Jedného dňa dostal list. Päť krátkych slov, bez podpisu, ale vedel, že je od otca. „Bočné dvere sú stále otvorené.“ Tieto slová mu zaľahli do uší a zneli mu vo dne v noci. Nevydržal odporovať. Vrátil sa. Dlhá a ťažká to bola cesta. Prešiel ju celú pešo. Bol rád, veď sa vracal domov, kde sú dvere otvorené. Našiel ich a za nimi všetko tak, ako nechal: posteľ, stolík, dve stoličky a pohovka. Bol šťastný, keď po rokoch usínal znovu vo svojej posteli. Ráno sa zobudil. Pri posteli stálo prekvapenie. OTEC. Naľakal sa. Nemohol prísť k slovu. Do očí sa mu tlačili slzy, hanbil sa...
      „Otec, odpusť mi, prosím ťa... je mi to ľúto, veľmi mi je to ľúto...“
      Pán Martini sa naklonil, objal syna a pobozkal ho. „Viem, že ťa to mrzí. Je to v poriadku, Gimmi. Som rád, že si znovu doma, že si vrátil k otcovi.“ (KAMAS, J.: Lámanie Slova I. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1992, s. 91.)
      Aký šťastný bol v tej chvíli tento novodobý márnotratný syn! Ale čo je to oproti šťastiu tých, ktorí sa vrátili do domu nebeského Otca.
ADE      Rozprávanie o márnotratnom synovi je pre nás podobný list od nášho nebeského Otca. Vieme, že nás čaká. Vieme, že dvere jeho domu sú pre nás otvorené. A poznáme tiež cestu návratu. Dovoľme teda slovám dnešného evanjelia, aby zasiahli naše srdce a myseľ. Prijmime s plnou vážnosťou ich posolstvo, aby sa každý jeden z nás mohol stať predlohou na vyrozprávanie celého podobenstva o márnotratnom synovi.

      Inšpirácie: Lk 15, 11-32
      Kartotéka: Lk 15
12.06.2003 | Čítanosť(2286)
Lk 15, 11-32
12.06.2003 | Čítanosť(1872)
Lk 15, 1-10


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet