16.december 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Ani jedno obdobie nie je spokojné s vlastným časom: mladí chcú lepšiu budúcnosť ako je prítomnosť, a starí túžia po minulosti.”

~JEAN PAUL~

19.01.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť870 reakcie0
(Share 202 0)


Téma: Množstvo hriechu / Mk 5, 1-26

Homília

      Sme svedkami, že aj v dnešnej dobe sa veľa ľudí snaží žiť dôstojným a hlbokým náboženským životom. Vidíme, že viac ako v minulosti mnohí si nájdu čas k pravidelnejšej účasti na svätej omši v pracovné dni a pri nich pristupujú k Eucharistii. Na druhej strane však rastie počet aj tých, ktorí sa verejne vysmievajú zo všetkého, čo súvisí s Bohom a hoci tomu ani nerozumia, považujú sa za chytrých a múdrych. Práve takí by sa aj dnes usmievali pri počúvaní evanjelia.
      Evanjelium rozpráva o človeku, ktorý je vyliečený od nečistého ducha. Prekvapujúce sú slová nečistého ducha, ktorý hovorí: „Volám sa pluk, lebo je nás mnoho“ (Mk 5, 9).
      Udalosti, ktoré nasledujú, tieto slová diabla len potvrdzujú. Ježiš im dovolil vojsť do ošípaných, ktoré sa pásli neďaleko a tie sa zrútili do mora. Bolo ich asi dvetisíc.
      Táto časť nám chce povedať toto: Moc zla je veľká, ale Ježiš má ešte väčšiu moc, ktorá ničí zlo, pretože je Syn Boží. Vidíme to i na iných miestach, keď povie žene: „Veľké sú tvoje hriechy, ale choď a už nehreš“ (Jn 8, 11).
      Bolo jej mnoho odpustené, lebo veľmi milovala. Táto stať má nás upozorniť aj na množstvo hriechu.
      Príslovie hovorí, že hriech kotí hriech. Neraz sa presviedčame, že keď si človek nedá pozor, tak nasleduje jeden hriech po druhom, ako keby sa s nimi roztrhalo vrece. Pre nás je potrebné, aby sme vtedy, keď dôjde k urážke Boha, aby sme vzápätí čo najskôr dali si do poriadku svoj vzťah k nemu a neodkladali na neskoršie, prípadne si veci nezľahčovali.
      Svedomie človeka môže otupieť, alebo môže dôjsť k nežiadúcemu návyku, čo k radosti človeka nepridá, ba práve naopak. Pre nás je potrebné, aby sme brali vážne nielen vážnosť hriechu, ale i jeho počet. K tomu nás predsa vedie i náuka o sviatosti zmierenia, aby sme pri sviatosti povedali nielen hriech, najmä všetky ťažké, ale aj ich počet. Musíme si uvedomiť, aký dopad má na našu spásu jeden ťažký hriech a tým viac si máme uvedomiť aj množstvo ťažkých hriechov.
      A práve na toto má nás upozorniť evanjelium. Človek, ktorý znázorňuje stav každého človeka po hriechu, je posadnutý množstvom diablov, pokušiteľov. Marek o tomto človeku hovorí, že Ježišovi vybehol oproti z hrobu, pretože býval v týchto nedôstojných priestoroch, a ani reťaze mu nepomáhali, čo znamená, že stratil celkom sebakontrolu, už si nevie rozkázať, je celý v rukách pokušiteľa.
      Prídu však chvíle, že si svoj žalostný stav uvedomí i takýto nešťastný človek. Vidíme to z jeho rozhovoru s Ježišom, ktorému povie: „Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma!“ (Mk 5, 7).
      Človek sa môže stretnúť s Ježišom akýmkoľvek spôsobom:
      - či je to stretnutie s človekom, čo žije v milosti posväcujúcej;
      - prípadne príde do styku s náboženským predmetom a pri myšlienke na Boha prežíva bolesti, priam muky. Vidí, čo stratil, do akého nešťastného stavu sa dostal. Nemá však síl na cestu späť.
      Tomuto stavu máme však predchádzať:
      - častou svätou spoveďou,
      - spytovaním svedomia,
      - zanechaním blízkej príležitosti k hriechu,
      ale je to aj povinnosť pre nás, aby sme sa modlili za zatvrdlivých a nekajúcich sa hriešnikov.
      Sami si už nemôžu pomôcť. Uvedomme si, že naša modlitba nikdy nie je zbytočná. Aj keď náprava nie je hneď viditeľná, nedajme sa znechutiť.
      V takomto prípade zvlášť platia slová Pána Ježiša: „Od dní Jána Krstiteľa podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú“ (Mt 11, 112). Dobýjajme preto nielen za seba, ale i za našich bratov a sestry, ktorí potrebujú milosť odpustenia, slzy pokánia, silu polepšenia. Budeme sa potom tešiť ako uzdravený človek z dnešného evanjelia. Chcel ísť za Ježišom, ale Ježiš mu dal inú radu: „Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval“ (Mk 5, 19).
      Každý návrat k Ježišovi by nás mal len a len tešiť. Nemali by sme sa správať tak, ako sa správali majitelia ošípaných. Tí videli len svoj materiálny úbytok, a preto prosia Ježiša, aby od nich odišiel. Boja sa o svoj ďalší majetok? Snáď.
      Táto stať nech nás privedie k myšlienke, že aj množstvo hriechov je veľké zlo. Amen.

      Inšpirácie: Mk 5, 1-20
      Kartotéka: Mk 5
12.06.2003 | Čítanosť(2955)
Mk 5, 1-20
12.06.2003 | Čítanosť(1985)
Mk 5, 21-43


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet