20.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Nechci urobiť zo sveta kláštor, pretože by to bol zmätok... Nechci však ani z Cirkvi urobiť svetský spolok, pretože by to bola zrada.”

~BL. JOSEMARÍA ESCRIVÁ ~

19.01.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1148 reakcie0
(Share 273 0)


Téma: Mt 11, 25-30

Homília

       V spore na Balkáne mnohí zabudli, že sú si navzájom bratmi a sestrami. Jedna i druhá strana mala svoju pravdu. Filozofovali. Každý videl len seba. A predsa celkom tak nebolo. Svet obletela fotografia asi dvanásťročného dievčatka, ako na úteku z Kosova nesie na chrbte asi štvorročného bračeka. A pod fotografiou bol text. Novinár sa pýta: „ Nie je ti ťažký?“ A dievča úsmevom odpovedá: „Je to môj brat!“
      Aj medzi nami sú mnohí, čo nezabudli, že ľudia v ich okolí nie sú len cudzí ľudia, do ktorých ich nič. Nemlčia, keď sa iným robí krivda, neprávosť, keď iní trpia. Prečo títo ľudia zabúdajú na seba, nepodliehajú pohodliu, a často riskujú svoje zdravie i život? Nerobia to pre slávu, popularitu, odmenu, ale keď sú oslovení, aby sa vyjadrili, môžeme počuť odpovede, ktoré majú spoločný obsah v slovách: „Veď sme predsa ľudia.“ A veriaci povie: „Sme si bratia.“ Patria medzi nich záchranári, zdravotníci, rôzni uniformovaní i neuniformovaní bratia a sestry.

      Ježiš v dnešnom evanjeliu v slovách: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým“ (Mt 11,25), prosí za nás, aby sme sa naučili v živote jeho slovám: „Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom a nájdete odpočinok pre svoju dušu“ (Mt 11,29).

      V dnešnom evanjeliu Ježiš nám pripomína posolstvo, ktoré priniesol na svet, ktoré si máme osvojiť a ním sa riadiť vo svojom kresťanskom živote. Tých, ktorí si ho osvoja, nazýva maličkými. Ježiš nie je proti múdrosti a rozumu, ale je proti pýche a namyslenému mudrovaniu, ktoré je najčastejšie obyčajnou hlúposťou. Ježiš sa viackrát stretol s takýmto správaním ľudí, ktorí svojou ľahostajnosťou, zatvrdlivosťou a nevšímavosťou ranili nielen jeho Srdce, ale zviedli a pohoršili iných vo svojom okolí. Boli to tí, čo videli a spravovali národ. Nevytýkal im ich vedu, učenosť, ale pýchu, ktorá im prekážala prijať pravdu. Je to memento, že nie hlava, ale srdce je pravým domovom Evanjelia. Pascal píše: „Srdce má dôvody, ktoré rozum nepozná.“ Ježiš nepohŕda odvahou, učenosťou, múdrosťou, usilovnosťou, ale tým, čo je spojené s pýchou, ako sú: nadutosť, vyvyšovanie sa, podceňovanie iných, zaznávanie. Pýcha zatvára človeku cestu k pravde. Človek môže byť múdry ako Šalamún, ak však nemá jednoduchosť a nevinnosť detského srdca, zatvára sa pred pravdou, a nakoniec môže byť na tom horšie ako jednoduchý človek bez vzdelania, ktorý je však úprimný, ponížený a otvorený pravde. Ježiš o sebe vyhlásil, že je pravda (porov. Jn 14,6). Netreba veľa a rozumieme slovám: „učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom“ (Mt 11,29), lebo sú označením Boha. Ako Ježiš vidí Otca, tak my keď vidíme konať Ježiša, máme sa učiť konať podľa neho, to znamená, že keď sa namáhame a sme preťažení a konáme v jeho duchu ticho a pokorne, že jarmo sa nám stane príjemným a bremeno ľahkým, pretože on bude s nami. Naša pozemské i večné šťastie je viazané na to, či Ježiša nasledujeme v jeho príklade. Preto nám adresuje slová: „Učte sa odo mňa“ (Mt 11,29). Srdce Ježiša, tiché a pokorné, i nám ukazuje vzor, akého srdca máme byť, aké zmýšľanie si máme osvojiť, akú filozofiu života máme realizovať.

      Je to prianie Ježiša, že pokora a tichosť srdca sa majú stať aj našimi čnosťami. Sv. Bernard vidí v pokore základ každej kresťanskej čnosti. Hovorí: „Bez pokory v duchovnom živote niet inej čnosti.“ Nestačí nám poznať teóriu, ale slová Ježiša o pokore a tichosti realizovať v praxi. Slovo pokora mnohým prekáža, robia sa hluchí, slepí, akoby pre nich nejestvovala. Už Zachariáš v Starom zákone (v prvom čítaní) hovorí proroctvo o pokore Krista: „Dcéra jeruzalemská! Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe …a sedí na oslovi, na osliatku, mláďati oslice“ (Zach 9,9). V Písme sú kone symbolom vojenskej sily. Mesiáš prináša pokoj. Mesiáš Ježiš triumfuje vo svojej slabosti. Ježiš Kráľ pokorne vchádza na osliatku do Jeruzalema.
      Aj keď dnes vo svete zhonu, napätia a hmotného zaťaženia vlastnosti človeka, ako sú pokora a tichosť strácajú na hodnote a odsúvajú sa do minulosti, majú svoje miesto a opodstatnenie. Medzi nami sú osobnosti, ktoré nie so širokými lakťami, mnohovravnosťou, násilím a podobne si získavajú obdiv, úctu a vážnosť, ale svojím srdcom, ktoré sa prejavuje vlastnosťami, ktoré majú korene v tichosti a pokore. Pripomeňme si tieto vlastnosti na posledných veľkých pápežoch.

      Keď Jozef Sárto ako kardinál šiel na voľbu nového pápeža, niektorí kardináli poznamenali, že nemôže byť pápežom, pretože nevie dobre po francúzsky. A po konkláve aj títo mu vzdali prejav úcty, keď sa stal pápežom Piom X. Jeho pokora bola odhalená a postavená na svietnik, aby svietila všetkým. Ba čo viac, po 40 rokoch bol vyhlásený za svätého.
      Keď sa stal kardinálom Giovanno Battista Montini, jeden z priateľov sa ho nesmelo spýtal: „Môžem aj naďalej hovoriť ti – Ty?“ Na čo mu kardinál odpovedal: „Samozrejme. Tým viac teraz ako v minulosti.“ A vieme, že neskôr bol pápežom Pavlom VI.
O pápežovi Jánovi XXIII. hovorili tí, čo s ním prichádzali osobne do styku, že ako bol tučný, tak mal veľké, pokorné a ponížené srdce. Teraz prebieha šetrenie – proces vyhlásiť ho za blahoslaveného.
      A pápež Ján Pavol II.? Nielen rímski kresťania, ale aj iní kresťania, inoveriaci alebo neveriaci pri stretnutí s ním cítia, že je to jeho pokora a tichosť, čo otvárajú aj neprajné srdcia jeho slovám.
      Je známe, že pýcha aj vzdelaným, vyššie postaveným zatvára srdcia pred priateľmi, pred tými, s ktorými dovtedy spolu prežívali udalosti života. Ľudia ich obchádzajú, smejú sa z nich, ignorujú ich, nemajú ich radi, ale oni vo svojej pýche nevidia, nepočujú… A často v pýche si neuvedomujú, že ich múdrosť, učenosť a tituly nič neznamenajú. Myslia si, že sú géniovia, že majú svoj štýl, a pritom ich právom mnohí ľutujú. Človek, ktorý si neuzná svoje nedostatky a pohŕda pomocou iných, môže sa ocitnúť v stave, že pohŕdne aj Bohom, neuzná v pýche svoju hriešnosť. O takom platia slová: „Čo máš, čo si nedostal“ (1 Kor 4,7)?

      Uvedomujeme si, že človek, ktorý sa dostane do moci pýchy, stáva sa obyčajne prameňom konfliktov. Nie je kritický voči sebe. Neprijíma slová pravdy. Rád má pochlebovačov a jemu podobných. V tých, čo mu chcú pomôcť, vidí nepriateľov. Škoda, že dnes takí ľudia nemajú šašov ako panovníci v minulosti. Šašo mohol povedať pánovi pravdu, aj keď si zato často vyslúžil bitku.
      Ježiš vo svojej láske myslí na nás, keď nám kladie na srdce čnosti pokory a tichosti. Pokora je ťažká čnosť, a preto si jej získanie vyžaduje z našej strany mnoho síl. A predsa ku všetkým sa obracia Ježiš s výzvou: „Poďte ku mne všetci“ (Mt 11,28), pretože jedine s Ježišom každé jarmo a bremeno sa stáva príjemným a ľahkým.
      Ak nechceme si vyslúžiť nielen od ľudí, ale aj od Boha výrok “hlupák“.

Spomína kňaz na jeden rozhovor s bratom, keď ešte ako študenti sa prechádzali na brehu rieky. Brat sa ho pýtal, prečo sa tak dlho učí a čo je to filozofia? „Vysvetlím ti, čo je to filozofia na tejto rieke. Keď niekto skúma, koľko elektrární môže byť postavených na tejto rieke, tak to je dobrý stavbár. Keď niekto skúma, koľko je vo vode kyslíka, vodíka a iných prvkov, to znamená, že máš do činenia s chemikom. Ak sa niekto zamýšľa nad tým, či táto rieka skutočne jestvuje, či v tejto rieke je skutočne voda a či sme si istí, že to je rieka a voda, tak vtedy vedz, že máš do činenia s filozofom.“ Brat na to: „To nie je filozof, ale hlupák.“

      „Na svete niet hlúposti, ktorú by nebránil nejaký filozof,“ – hovorili starí Rimania. Koľko je na svete hlupákov, ktorí bránia rôzne hlúposti, a nevšímajú si presvedčivých právd. Preto je Boh mnohým nepriateľný, pretože žiada pokoru a tichosť, inými slovami aj iné čnosti, ktoré tvoria charakter človeka. Boh sa nám dáva vo svojom slove, svojej láske. Sv. Augustín hovorí: „Boha poznáme skrze jeho lásku.“ A dnes sa nám Ježiš znova predstavil ako “tichý a pokorný“.

      Sme bratia a sestry Ježiša. Aj keď sa mnohí z toho smejú, neprijímajú túto pravdu, my v učení Krista nachádzame silu, zmysel a cieľ života ako to dievča, čo nieslo na chrbte svojho bračeka, ako tí, ktorí dokážu nasadiť svoj život za záchranu svojich blížnych. Amen.

      Inšpirácie: Mt 11, 27-30
      Kartotéka: Mt 11
12.06.2003 | Čítanosť(3585)
Mt 11, 20-27
12.06.2003 | Čítanosť(3063)
Mt 11, 27-30
12.06.2003 | Čítanosť(3031)
Mt 11, 2-19


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet