16.júl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Kto nikdy nerozjíma, je ako človek, ktorý sa nikdy nepozrie do zrkadla: ani nevie, že je neupravený, a takto ide medzi ľudí.

~SV. PÁTER PIO~

17.01.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť865 reakcie0
(Share 220 0)


Téma: Ježiš miluje a odpúšťa / Mk 3, 20-21

Homília

      Zaiste ste vo svojom živote počuli rôzne nezmysly, prekrútené pravdy o Ježišovi Kristovi. Toto nie je záležitosťou len dnešných nepriateľov Ježiša Krista, že si vymýšľajú nepravdy, spochybňujú Ježišovo učenie, uvádzajú do zmätku veriacich ľudí, ktorí zanedbali povinnosť vzdelávať sa v oblasti viery a často sa uspokojili len s tým, čo sa naučili ako deti na hodine náboženstva, prípadne dávno počuli v kostole.
      Pravda, tí, čo chcú niekoho popliesť, uviesť do zmätku, spochybniť jeho vieru, tí sa neuspokoja len s niečím povrchným. Často premýšľajú, neľutujú čas ani námahu, len aby sa im akcia podarila. Bolo tomu tak v minulosti a je tomu tak i dnes.
      Zamyslime sa nad jedným z najkratších evanjelií, ktoré Cirkev číta cez rok, nad dvoma vypočutými veršami sv. Marka.
      Ježiš vošiel so svojimi učeníkmi do istého domu, znova sa tam zhromaždil zástup, takže si nemohli ani zajesť, Keď to počuli príbuzní, vyšli, aby ho odviedli, hovorili totiž: „Pomiatol sa“ (Mk 3, 20).
      Verejné účinkovanie Pána Ježiša nebolo ľahké pre rôzne situácie, ktoré sa vyvíjali z rozličných príčin a s rozličnými následkami. Ježiš mal vždy pred očami vôľu Božiu, ktorú chcel verne plniť za každých okolností. Už nemohol mať stály denný program ako v Nazarete, musel ho stále meniť, nepravidelne sa stravovať a odpočíval podľa toho, koľko ľudí ho vyhľadávalo, koľko chorých hľadalo u neho pomoc.
      V evanjeliu čítame, že nejakí pohostinní ľudia pozvali Ježiša aj s učeníkmi a dali sa im najesť. Nestačili sa do jedla ani poriadne pustiť, keď zástupy domáhajú sa stretnutia s Ježišom. Pritom niektorí začali rozchyrovať, že Ježiš je pomätený. Panikári a spochybňovači sa vždy nájdu, keď sa jedná o veľké a vážne veci. Pre týchto ľudí je zaiste bláznovstvom hovoriť o kríži, zapieraní, zriekaní sa v prospech biednych, o odpúšťaní a milovaní nepriateľov a podobne. Zaiste i Ježiš, hoci bol Boh, predsa podobal sa nám ľuďom; mal telo a zaiste od týchto akcií, keď nemal čas ani na jedlo a odpočinok, schudol. Prebdené noci v modlitbách, vyčerpávajúce kázanie a vyučovanie zástupov, zanechali i na jeho tvári znaky vyčerpanosti. Museli sa ho zastať príbuzní, aby ho dotieraví ľudia nenapadli. Fanatizmus robí ľudí zaslepených a agresívnych.
      Tak je tomu aj dnes.
      Mnohých ľudí pri mene Ježiš a vôbec pri vypovedaní slova, ktoré má niečo spoločné s Ježišom a jeho náukou, chytá priam triaška, nenávisť, hnev. Prečo? Odpovedí je viacero. Jednému sa ozýva svedomie a nevie si ho dať do poriadku, pretože prešli roky od dôverného stretnutia s Ježišom a za tie roky sa odohralo mnoho, čo nedá pokojne spať. Pre iného to bolo sklamanie, keď sa domnieval, že s detskou vierou vystačí a stroskotal sám na sebe. Iný si jednoducho povedal, že bez Ježiša bude môcť spokojne žiť. Veď aj iní žijú bez neho a majú všetko, majú sa lepšie, dokázali viac užiť sveta, vyššie to dotiahli. Neraz sa stáva i to, že keď človek ochutná takýto chlieb života, cíti horkosť, nechuť a blen v ústach, a nevie nájsť z toho východisko.
      Ježiš sa i vtedy zachová ako „otec“. Odpustí, privinie syna a zabudne na všetko, čo bolo zlé. Ježiš sa nikomu nepomstil. Nikoho neurazil, nezradil, nezaprel. Ježiš odpúšťa i vtedy, keď ho opustili i najbližší, keď sa lúči so životom a pritom hovorí kajúcemu lotrovi: „Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23, 43). Či by pomätený povedal v tak vážnej chvíli života také hlboké a krásne slová? Či niekto ešte viac miloval ako Ježiš, keď zomiera najpotupnejšou smrťou za nás, za zradcov, vysmievačov, podvodníkov?
      Toto krátke čítanie z evanjelia nám vlieva do žíl silu, napĺňa srdcia pokojom, vracia nám život, v ktorý sme už možno neverili. Dve tisícročia sú dostatočnou zárukou, že Kristus nebol pomätenec, rojko, fanatik, ale človek, v ktorom prebýval Boh, druhá Božská osoba. Táto realita, skutočnosť nás oprávňuje nebáť sa o svoju existenciu, o život viery v nás, v našom okolí, vo svete.
      Prednedávnom som čítal jednu veľkú myšlienku, ktorú povedal učiteľ a kňaz českému kráľovi Karolovi IV.:
      „Ak chceš ovládnuť svet, ovládni najprv svoju ríšu. Ak chceš ovládnuť svoju ríšu, ovládni najprv sám seba. Zvíťaz najprv nad sebou! Dokáž, že si silný sám voči sebe, že v tvojom vnútri nebude nejednotnosť, nebude hriech...
      Pomäteného človeka rýchlo rozoznáme. Taký človek nemá chrbtovej kosti. Dnes hovorí a tvrdí toto, zajtra hovorí a tvrdí opak. O Ježišovi toto nemôžeme povedať. Ježiš o sebe vyhlásil: „Ja som cesta, pravda a život...“ (Jn 14, 6).
      Pohan Cicero o osobe Ježiša povedal: „Veritas una est et imutabilis.“ – „Pravda je len jedna a nemeniteľná.“ A tou pravdou je Kristus.
      Modlime sa za jednotu sveta, za zjednotenie kresťanov na svete. Prosme Ježiša, ktorý vyhlásil, že on je pastier a že pozná svoje ovce, ktoré počúvajú jeho hlas, aby sa splnili jeho slová čo najskôr, aby bol jeden ovčinec a jeden pastier. Amen.

      Inšpirácie: Mk 3, 13-21
      Kartotéka: Mk 3
10.02.2010 | Čítanosť(1552)
Téma: Mk 3, 34-35
12.06.2003 | Čítanosť(2413)
Mk 3, 22-35
12.06.2003 | Čítanosť(2289)
Mk 3, 1-12
12.06.2003 | Čítanosť(2065)
Mk 3, 13-21


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet