18.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Čo je strašnejšie ako peklo? A nič nie je užitočnejšie ako bázeň pred ním, pretože bázeň z pekla nám prinesie veniec večného kráľovstva. Kde je bázeň pred peklom, tam niet závisti. Kde je bázeň pred peklom, tam nevíťazí láska k peniazom. Kde je bázeň pred peklom, tam hnev uhasína, žiadostivosť je premožená, nerozumná vášeň vykorenená. A ako v dome neustále ozbrojeného vojaka sa neodváži objaviť ani zločinec, ani zlodej, ani nijaký zlosyn. Ak bázeň pred peklom ovládne našu dušu, to ani jedna z prízemných vášni nemôže nás opantať, ale všetky vyliezajú a utekajú, súc naháňané zo všetkých strán silou bázne. Nič tak rýchlo nevykoreňuje hriech a čnostiam nepomáha k rastu ako stála bázeň pred peklom. Ten, kto nežije v bázni, nemôže získať čnosti a rovnako, kto žije v bázni, nemôže zhrešiť.

~sv. Ján Zlatoústy~

14.01.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť970 reakcie0
(Share 212 0)


Téma: Zrada viery / Mk 3, 13-19

Homília

      Zaiste každý z nás sa už stretol s ľuďmi, ktorí sú iného vyznania. Oni veria v Boha, ale napríklad neuznávajú tak ako my Pannu Máriu, o ktorej hovoria, že bola ako každá iná žena. Ale stretli ste sa aj s ľuďmi, ktorí neveria v Ježiša Krista, veria len v Starý zákon a prípadne v to, čo im v ich živote vyhovuje.
      A tak v poslednom čase vzniká mnoho cirkvičiek, siekt, ktoré lákajú ľudí pod rôznymi zámienkami, sľubujú im tu na zemi raj, bohatstvo a ľudia sa dajú na sladké reči nachytať. Potom často príde sklamanie, slzy. Mnoho ľudí tento ťažký a zúfalý stav ukončí tragicky.
      Ako mnohí ľudia túžia po výdobytkoch vedy a techniky, tak mnohí túžia po atrakciách i v duchovnom živote. Mnohí sa pýtajú: Prečo sa tak rozumný človek dal zlákať k zapredaniu viery, že zanechá i rodinu, deti, manželku a ide za spoločnosťou, ktorá od samého začiatku hlása pochybné názory, rozvracia spoločenský poriadok? Čo vedie ľudí k tomu, že svoju vieru zradia?
      Evanjelista Marek opisuje v evanjeliu to, ako Ježiš si povolal za sebou Dvanástich, aby ich vyučil, aby nadobudli vedomosti o jeho učení, o nebeskom Otcovi, o živote s Bohom, a tak ich poslal robiť to, čo robil on. Učiť tak, ako učil Ježiš a robiť ľudí šťastnými.
      Evanjelista uvádza aj mená Dvanástich. Ako prvého uvádza Šimona, ktorého ustanovil neskoršie za viditeľnú hlavu na zemi, ktorého voláme aj prvým pápežom a ktorému zmenil meno na Peter-Kéfas-Skala. Akoby povedal, že jedine na pevnom základe, na učení Ježiša Krista a v pevnej jednote je sila. Jeho brata Ondreja, Jána a Jakuba – synov Zabedejových – povolal, keď boli na lodi svojho otca Zabedeja i s najatými robotníkmi. Pre svoju výbušnú povahu, keď nechceli v jednej samaritánskej osade prijať Ježiša a jeho učeníkov, hovoria Ježišovi, aby na nich poslal pohromu z neba, nazval ich „Synovia hromu“ – „Boanerges“. Ďalej povolal Filipa a Bartolomeja, ktorí boli rybári, mýtnika Léviho, iným menom Matúša, ktorého pre jeho zamestnanie ako vyberača nenávideli všetci obyvatelia Kafarnauma. Potom neveriaceho Tomáša, Jakuba, Alfejovho syna, Tadeja, Šimona, ktorý pochádzal z kraja, kde žil v minulosti praotec Jakub ako vyhnanec a Judáša Iškariotského, ktorý ovládal viaceré reči a bol najvzdelanejší z apoštolov, nebol ani rybárom, ani remeselníkom. Bol to človek, ktorý nevedel, čo chce, čo sa aj neskôr ukázalo, keď dokáže Krista zradiť za tridsať strieborných a nakoniec ich vráti so slovami: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv“ (Mt 27, 4). Ide a obesí sa.
      Takúto pestrú spoločnosť si vybral Ježiš za svojich učeníkov. Na rôznych povahách, ktoré mali apoštoli, rozhodol sa vybudovať svoju Cirkev. Im zveril mnohé veci: uzdravovať, kriesiť mŕtvych, vyháňať zlých duchov. Dal im to, čo nikdy žiaden prorok v Starom zákone nedal svojim učeníkom. Ľudia žasli nad tým, keď videli, ako si počínajú apoštoli v mene Ježišovom. Ani Ján Krstiteľ, ktorého skôr považovali za Mesiáša, neurobil žiadny zázrak ako Ježiš a tým viac nemohol dať túto moc svojim učeníkom. Veď medzi Jánových učeníkov patrili aj Ondrej a Filip, ktorí po Ježišovom krste v Jordáne odchádzajú od Jána, ktorý ich posiela za Ježišom, keď im hovorí: „Hľa, Baránok Boží. Ja nie som mu hoden rozviazať remienky na obuvi“ (Jn 1, 36).
      Títo tvorili základ prvej Cirkvi. Oni sa pri Poslednej večeri stávajú kňazmi, keď im Ježiš dáva moc premieňať chlieb na jeho Telo a víno na jeho Krv slovami: „...toto robte na moju pamiatku“ (1 Kor 11, 24).
      Tým istým apoštolom, okrem Judáša, ktorý už nebol medzi apoštolmi, dal po svojom zmŕtvychvstaní moc odpúšťať hriechy slovami: „Komu odpustíte hriechy, bude mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20, 23).
      Vieme teda presne mená apoštolov, ktorí sa stali základom a dostali moc od Krista, aby ľudí celého sveta urobili šťastnými a pomohli im prežiť život tak, aby sa po jeho skončení dostali do večného spoločenstva, kde každý bude vidieť Boha z tváre do tváre takého, aký je. Modlime sa za zjednotenie veriacich vo svete. Modlime sa za jednotu vo viere. Teda i za Židov, protestantské cirkvi, mohamedánov, šintuistov, a mnohé zblúdené spoločenstvá, aby sa vytvoril jeden ovčinec, ako to povedal i Kristus: Bude jeden ovčinec a jeden pastier.
      Keď bol Svätý Otec na návšteve v Anglicku, v televízii som pozeral priamy prenos z týchto neopakovateľných slávností, keď sa v bývalej Canterburskej katedrále, ktorá patrila prv rímskokatolíckej Cirkvi, od ktorej sa Hendrich VIII. odtrhol, pretože nechcel pápež vyhlásiť jeho platné manželstvo za neplatné, aby sa potom mohol druhý raz oženiť. V tejto katedrále sa stretol Ján Pavol II. so svojím sprievodom, v ktorom boli kardináli, biskupi, arcibiskupi s anglickým prímasom – akoby ich pápežom, keď v kostole vedľa katolíka stál anglikán, metodista, adventista, letničiar... a všetci sa modlili spolu modlitbu Otče náš. Modlitbu, ktorú naučil Ježiš svojich učeníkov a ktorú sa modlia všetci veriaci.
      Bol to veľký krok k jednote. Mnohí dnes vidia, že v histórii sa urobilo veľa chýb, omylov, došlo k mnohým nedorozumeniam, za čo teraz svet trpí, ale aspoň bludári, nepriatelia Cirkvi vidia, že naša viera nie je založená na náuke ľudí, lebo by sa bola už dávno rozpadla, ale na učení Ježiša Krista, Boha, ktorý si i dnes volá nových Šimonov, Petrov, Jánov..., ale i Márie Magdalény.
      Volá i nás, aby sme budovali pokoj, a tak splníme i prianie týchto dní, keď sa budeme modliť za tých, ktorí blúdia. Amen.

      Inšpirácie: Mk 3, 13-21
      Kartotéka: Mk 3
10.02.2010 | Čítanosť(1398)
Téma: Mk 3, 34-35
12.06.2003 | Čítanosť(2270)
Mk 3, 22-35
12.06.2003 | Čítanosť(2214)
Mk 3, 1-12
12.06.2003 | Čítanosť(1971)
Mk 3, 13-21


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet