26.apríl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Ako sa hlina nechá formovať v rukách hrnčiara do tvaru, ktorý si on želá, tak sa i ty ponúkni Bohu, aby z teba vytvoril to, čo on chce.”

~SV. IGNÁC Z LOYOLY~

11.01.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1148 reakcie0
(Share 262 0)


Téma: Oplatí sa robiť dobro? / Mk 3, 1-6

Homília

      Aj v našom okolí sa nájdu ľudia, ktorým nikto nevyhovie. Urobíš im dobre a pre nich to neznamená nič. Sú však i takí, ktorým roky sa snažíme byť na pomoci a raz, pre iné a dôležitejšie veci, nemôžeme a – už sú nespokojní, hnevajú sa, je tu hriech. Často to bývajú maličkosti, ktoré prerastú do veľkých vecí.
      Spomeňme si na niečo z vášho okolia či života, či ten súd, pohovor bol potrebný, či ten hnev, ktorý stále trvá, hoci pristupujete ku sviatostiam, nie je možné odstrániť. A často stačí tak málo... Tu neplatí žiadna výhovorka: Som staršia, ona je mladšia, ja som v práve a podobne.
      Ježiš v evanjeliu hovorí jasnou rečou: „Slobodno v sobotu robiť dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?“ (Mk 3, 4).
      Keď sa medzi ľuďmi vyskytujú spory, dochádza neraz ku komplikovaným situáciám, hoci záležitosť sama o sebe je jednoduchá. Stránkam, alebo aspoň niektorej, nejde ani tak o pravdu, ale o právo za každú cenu, o prevahu nad druhým, ide jej o potupenie, poníženie tej druhej stránky.
      Farizeji sa nechceli riadiť Ježišom, jeho náukou, zákonmi, radami, ale dôsledne žiadali, aby sa Ježiš podrobil ich zásadám. Ježiš ich však prevyšoval dokonalou znalosťou Písma i ľudí. Správne vykladal Písmo a posúdil ľudské skutky, hriešnosť ľudí. Prevyšoval ich mocou, lebo aj morálne viedol ľud k dokonalejšiemu a svätejšiemu životu a Božou mocou i láskou nadobúdal väčšieho práva a uznania u ľudí. Keď koná mimoriadne dobro z moci Božej, je v práve aj posúdiť, či to smie v sobotu urobiť, alebo nie. Preto sa s hnevom pozrel na zaslepencov a uzdravil človeka s vyschnutou rukou. A reakcia? Farizeji sa nazlostili, opustili synagógu a radili sa, ako by ho mohli zabiť.
      Z toho pre nás vyplýva poučenie. Chrániť sa farizejstva, farizejskej pýchy, panovačnosti. Neodsudzujme ľudí za iné spôsoby a presvedčenie, aby sme s nepravdou neodsúdili aj pravdu, so zlými skutkami aj dobré a zanedbali ľudí, ku ktorým nás povoláva Boh. Ba nemáme právo odsudzovať ľudí ani vtedy, keď musíme pre nich trpieť. Spomeňme si na Golgotu.
      Aj sv. Pavol apoštol, ktorý trpel pre vieru v rímskom väzení, píše: Sme dietkami Božími, a preto keď trpíme, s ním trpíme, ale s ním budeme i oslávení.
      Povzbuďme sa dnes i na príklade sv. Mariusa, ktorý bol popravený za cisára Marka Aurélia, ktorý je nám dobre známy z histórie, z literatúry, veď bol i na našom území v 2. storočí.
      V Ríme vládlo prenasledovanie kresťanov. Kto bol prichytený pri náboženskom úkone, musel obetovať pohanským bohom, teda tým zaprel svoju vieru a mohol žiť. Alebo mohol vyznať svoju vieru vlastným životom v aréne Kolosea. Marius sa rozhodol navštíviť hroby sv. apoštolov Petra a Pavla so svojimi dvoma chlapcami a manželkou Martou. Počas návštevy Ríma sa delil so svojim majetkom s trpiacimi kresťanmi. Aj oni boli prichytení a postavení pred otázku – obetovať pohanským bohom, alebo zomrieť. Marta sa prejavila ako statočná matka Makabejských synov zo Starého zákona.
      Dobre si zopakovala slová: Ak s Ježišom trpíme, s ním budeme i oslávení. Vedela, že neurobila nič zlé, len sa rozdelila s vlastným a s tými, čo nemali a treli núdzu. Rozdiel bol v tom, že urobila to z lásky k Bohu, ktorého videla v týchto trpiacich bratoch. Pochopila, že za dobrotu musí trpieť. Pochopila i to, že utrpenie tohto času nie je rovné sláve, v ktorej sa majú zjaviť. Povzbudzuje i svojho manžela a synov. Sú bití kyjmi, ťahaní na škripec a pálení. Aj cestou na popravisko napomína matka manžela i synov, aby vo viere vytrvali. Ich spálené kosti pochovali kresťania s veľkou úctou.
      A tu by sme sa mali zastaviť. Táto matka má čo povedať i nám.
      Naše matky milujú svoje deti, starajú sa, aby mali všetko. Keď dorastú, často nevidia, že toto všetko im neslúži k láske, ale vedie k egoizmu. Rodičia dávajú deťom ozaj všetko. Príde však okamžik, že za ich dobrotu deti pre rodičov nenájdu v novom byte miesta. Jednoducho musia preč. Čo by ste povedali na syna, ktorý vlastnej matke, ktorá žila len pre neho a dala mu všetko, nepríde na pohreb?
      Je dovolené robiť dobre? Myslím a som presvedčený, že keď robíme dobro v spojení s Kristom, keď Kristus má miesto v našom kruhu; pri výchove, pri našich stretnutiach, slovách, keď pochopíme, že odmenu nechceme už tu na zemi, verím, že každý jeden z nás by sa zachoval ako svätá Marta s manželom a synmi, ktorých si dnes pripomíname, lebo nám ukázali príklad hodný nasledovania.
      Aj keď sa za dobro niekedy musí trpieť, predsa to niekto vidí a odmení, a to Ježiš. Amen.

      Inšpirácie: Mk 3, 1-12
      Kartotéka: Mk 3
21.05.2005 | Čítanosť(1344)
Téma: Dobro
25.06.2003 | Čítanosť(838)
Téma: Dobro
12.06.2003 | Čítanosť(2360)
Mk 3, 22-35
12.06.2003 | Čítanosť(2251)
Mk 3, 1-12
12.06.2003 | Čítanosť(2030)
Mk 3, 13-21


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet