22.apríl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Ježišov príchod na zem priniesol radosť svetu a každému ľudskému srdcu. Ten istý Ježiš prichádza znovu do našich sŕdc počas svätého prijímania. Chce rozdávať ten istý pokoj a radosť.”

~Matka Terézia~

08.01.2005 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť897 reakcie0
(Share 238 0)


Téma: Cením si dušu viac ako telo? / Mk 2, 1-12

Homília

      Spomínam si na veľmi milú príhodu, ktorá odkryla charaktery viacerých ľudí.
      V jednom paneláku žila „uzavretá spoločnosť“. Poznali sa len zo stretnutia na chodbe či vo výťahu. Pozdravili sa a nič viac. Na piatom poschodí žila stará žena. Tá však bola iná. Nikdy to neostalo len pri pozdrave. Hoci bola staršia, pozdravovala i mladších, ba dokonca sa snažila vždy o niečo veselé, jednoducho, mala o každého záujem v dobrom slova zmysle. Mnohým stretnutie s ňou zlepšilo často i náladu. Zo spomínanej ženy sálala radosť.
      Prešlo však niekoľko dní a starenku nikto nevidel. Chýbala im, ale nič viac. Až mladý pár, ktorý žil nad ňou, si povedal, že musí zistiť, čo je s ňou. Zazvonili. Po opakovanom zvonení počuli slabý hlas: „Nevládzem.“
      Za pomoci iných dostali sa do jej bytu. Bol to smutný pohľad. Žena, ktorá mala o každého záujem, bola teraz sama a opustená, ktorej už niekoľko dní nemal kto podať čo i len trocha čaju, pretože choroba ju pritlačila na posteľ.
      Ostatné už malo rýchly spád. Nemocnica, niekoľko týždňov v nej. Potom domov. Ale už nebola sama. Spomínaný mladý pár si ju vzal k sebe. Stala sa im všetkým. A za niekoľko dní im bola akoby vlastnou matkou. Prešlo však niekoľko mesiacov a prišiel koniec. Smrť. Vtedy sa odohrala zaujímavá udalosť. Na pozostalosť po tejto starej žene sa prihlásilo viac uchádzačov. Boli to štyri deti, vnuci, ba dokonca i pravnuci. Všetci chceli úspory. Všetci tvrdili jedno a to isté: Ona toho veľa nepotrebovala, bola sama, musela mať niečo ušetrené.
      Na túto udalosť som si spomenul po prečítaní dnešného evanjelia. Tam sa však odohralo niečo úplne iné. Opak. Nie ľahostajnosť o druhého, ale veľká pozornosť.
      Čítame: „Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý“ (Mk 2, 3-4).
      Rozhliadnime sa okolo seba, okolo svojho bydliska, po svojej rodine, po svojom pracovisku, vstúpme do svojho vnútra, svedomia a prečítajme si znova dnešné evanjelium. Koľko chorých, opustených, nemysliac len telesne, ale viac duševne chorých je v našom okolí! Koľko je biedy hmotnej, ale ešte viac duchovnej a my si žijeme svoj kresťanský život v spokojnosti ďalej... Ba môžeme byť i svedkami slov: Tak mu treba, Boh ho potrestal! Alebo: Nech už zomrie, veď je už dosť starý a je nám len na obtiaž. Ale aj keď to nepočujeme, spytujme si svedomie, aké sú často naše myšlienky. Plné lakomstva, chamtivosti, závisti po tom, čo majú iní. Mnohí sa tešia, že už budú dediť. Ale sú i také prípady, že je zdravý, nič mu nechýba, a predsa vládne nespokojnosť.
      Mnoho ľudí trpí i duševne. Keď Ježiš videl chorého, povedal: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy“ (Mk 2, 5). Povedal to jasne; záleží mi na duši. Cením si dušu viac ako telo. Záleží mi viac na živote večnom, ako na týchto niekoľkých rokoch na tomto svete. Len si všimnite, koľko duševnej biedy, opustenosti, otupenosti je v našom okolí. Odsudzovať by sme hneď dokázali, to je ľahké, ale pomôcť – tam už ruky idú preč.
      Poznám i takýto príbeh, ktorý napísal život:
      Rodičia vedeli vždy dať svojim deťom všetko, čo bolo potrebné pre ich život. Učili ich však pozornosti voči svojmu okoliu. Večer si často rozprávali o tom, čo kto urobil pre blížneho. Mnohokrát bolo počuť: Dnes som sa pomodlil za tých, ktorí trpia. Ale odznelo i konkrétne: pomohol som susedke s drevom; zniesla som smeti starkej oproti; bol som navštíviť starých rodičov a porozprávali sme sa; dodal som kolegovi odvahy, ktorý nevidel východisko zo zložitej situácie len v rozvode; povzbudil som kolegyňu, aby si to dieťa nedala zobrať, lebo je to hriech a ono jej môže byť oporou v starobe; dokázal som sa usmiať; vedel som odpustiť; navštívil som opusteného známeho v nemocnici a povzbudil som ho...
      Či takéto počínanie nie je odkrytím strechy nad Ježišom a spustenie chorého pred Ježiša? Či sa aj vám už nestalo, že takéto počínanie viac povzbudí človeka a privedie k Bohu ako podplácanie, presviedčanie, nátlak?
      Tak často sa cítime chudobní pri večernom spytovaní svedomia. Málo, alebo nič som nevykonal dnes.
      Preto spomeňme si na slová v závere evanjelia: „Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: Také niečo sme ešte nikdy nevideli“ (Mk 2, 11).
      A stačilo tak málo. Zobrať a odkryť strechu, spustiť chorého.
      Aj nám stačí tak málo. Nájsť si čas pre blížneho, a to nielen v ohováraní a klebetách, ktoré zanechajme, ale v úprimnom záujem o Boha vo svojich blížnych. Amen.

      Inšpirácie: Mk 2, 1-12
      Kartotéka: Mk 2
12.06.2003 | Čítanosť(2722)
Mk 2, 18-28
12.06.2003 | Čítanosť(2479)
Mk 2, 1-12
12.06.2003 | Čítanosť(2423)
Mk 2, 13-17


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet