19.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Nehovor o nikom nezodpovedne... Nechápeš, že keď ty hodíš prvý kameň, ostatní už potom v anonymite začnú s kameňovaním?”

~BL. JOSEMARÍA ESCRIVÁ ~

07.01.2005 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť996 reakcie0
(Share 252 0)


Téma: 32. nedeľa po ZSD / Lk 19, 1-10

Homília

      Božie milosrdenstvo je najkrajšou Božou vlastnosťou. Je to Božia dobrota voči telesnej a duševnej ľudskej biede. Preto Sväté písmo žiadnu Božiu vlastnosť neoslavuje tak, ako práve Božie milosrdenstvo.
      Predovšetkým treba povedať, že z tejto Božej dobroty Boh stvoril svet s rozumnými a slobodnými bytosťami, schopnými milovať svojho Stvoriteľa a vidieť v ňom svoju blaženosť, čo pekne vyjadril sv. Pavol v prvej kapitole svojho Listu Efezanom.
      Božie milosrdenstvo a odpustenie je veľmi zreteľné už v Starom zákone, kde Boh nie raz odpúšťa a sľubuje milosrdenstvo izraelskému národu, najmä skrz prorokov Izaiáša, Ezechiáša a Jeremiáša. Niektoré knihy Starého zákona sú akoby evanjeliá Božieho milosrdenstva. Vyjadrujú Božiu dobrotu, zhovievavosť a najmä trpezlivosť voči hriešnikom. Charakterizujú ho ako milosrdného a veľmi láskavého Boha: „Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný. On preukazuje milosrdenstvo tisícom, odpúšťa...“ (Ex 34, 6-7). Tieto slová počul Mojžiš od samého Boha, ktorý mu oznámil, že sa zmiloval nad izraelským ľudom, keď sa kajal.
      Najlepšie a najkrajšie sa Božie milosrdenstvo prejavilo v Novom zákone, a to tým, že Boh Otec poslal na zem svojho Syna za účelom vykúpenia. Sv. Ján to vyjadril slovami: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16).
      Sv. Pavol vo svojom Liste Títovi o tejto veľkej Božej dobrote k ľuďom tvrdí, že Boh nás nespasil pre naše spravodlivé skutky, ktoré sme vykonali, „ale zo svojho milosrdenstva“ (3, 5).
      Sám Spasiteľ o svojom poslaní vyhlásil, že neprišiel volať spravodlivých, ale hriešnikov (Mt 9, 13). Toto svoje milosrdenstvo vyjadril v mnohých podobenstvách, a tiež sám preukázal milosrdenstvo voči mnohým, ako napr. k Samaritánke, Márii Magdaléne, Zachejovi a lotrovi na kríži. Lukášovo evanjelium je zvlášť bohaté na prejavy Božieho milosrdenstva.
      Sv. Bazil Veľký hovorí, že je isté, že i najväčšie hriechy možno zmerať a spočítať, ale nemožno zmerať Božie milosrdenstvo a spočítať jeho dary. Preto – napomína ďalej – nie je čas na zúfanie, ale na poznanie milosrdenstva, na uznanie. Že sme hriešni, na zošklivenie hriechov, ktorých odpustenie sa nám dáva prostredníctvom Kristovej krvi (porov.: Ef 1, 7).
      Veľmi dojemné bolo čítanie v Katolíckych novinách (1996, č. 3) o tom, ako na Nový rok bola v Nápravno-výchovnom ústave vo Veľkom Dvore svätá liturgia pre tamojších väzňov. Najdojímavejšou časťou bolo tzv. „odovzdávanie darov Kristovi“.
      Prvý z nich: Ja nič nemám, len svoje veľké previnenie, ktoré ma veľmi mrzí.
      Druhý: Mňa najväčšmi trápia tie krivdy, ktoré som urobil iným, vezmi ich odo mňa.
      Tretí: Dávam ti svoj sľub, že viac nebudem páchať zlo, keď sa vrátim domov.
      Iste, takéto obrátenia a dary sú veľmi hodnotné, a radosť z nich má predovšetkým Boh.
      Dnes sme z evanjelia počuli o tom, ako Ježiš prišiel do Zachejovho domu. Zachej nemal v meste dobrú povesť. Bol mýtnikom – a mýtnici boli vtedy považovaní za veľkých hriešnikov. Zachej nepočúval šomranie ľudí, ale rozhodol sa k okamžitému obráteniu a náprave. „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným, a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne“ (Lk 19, 8).
      Židia svoje nároky na nebeské kráľovstvo kládli podľa svojho telesného pôvodu – podľa Abraháma. Boli hrdí na svoj pôvod. Ježiš ich však týmto príkladom o Zachejovi poučuje, že k spáse nestačí mať pôvod od Abraháma. Každému musí ísť o to, aby to svojím životom dokázal. U Zacheja nerozhoduje to, aký má pôvod, ale spásu mu prináša pokánie, ktorým chce napraviť všetky nedostatky svojho minulého života.
      To je výstraha aj pre nás! Tým, že sme boli pokrstení, že sme sa stali kresťanmi. Ale to neznamená, že už máme vyhradené miesto v nebeskom kráľovstve. To si musíme zaslúžiť svojím životom. A ak sme schybili – čo je iste pravda, a neraz – obráťme sa k Bohu, ktorý je plný milosrdenstva. Avšak s podmienkou, že toto pokánie bude pravé a úprimné, ako to bolo v prípade Zacheja.

      Inšpirácie: Lk 19, 1-10
      Kartotéka: Lk 19
12.06.2003 | Čítanosť(2087)
Lk 19, 45-48
12.06.2003 | Čítanosť(2006)
Lk 19, 1-10
12.06.2003 | Čítanosť(1951)
Lk 19, 11-27


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet