20.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    V prvom rade je treba príčinu zlého výchovného stavu hľadať v rodičoch. Mnohí rodičia zabudli na svoju veľkú autoritu, ktorú im dal Boh. Zabudli na to, že oni sú jeho zástupcami pri výchove detí. Lenže mnohí rodičia zabudli na túto autoritu. Túto svoju, Bohom zverenú autoritu, sami odhadzujú a šliapu.

~Pius XI. ~

20.06.2003 - Miron
čítanosť1912 reakcie0
(Share 392 0)


Téma: Duchovný život / Kresťanstvo / Milosť / Jn 4, 5-42

Myšlienky... 142/2001

AI       Keď ste boli ešte veľmi malí, zaiste sa vám páčila rozprávka o živej vode, ktorá vracala život mŕtvym. Jedno dieťa, keď si vypočulo túto rozprávku, povedalo: „ Keby som malo takú živú vodu, nedovolil by som zomrieť nikomu na svete.“ V každom z nás je túžba po nesmrteľnosti. Preto sa nám páčili Ježišove slová, ktoré sme počuli.
KE       Ježiš nám ponúka Boží dar, živú vodu, ktorá nás vovedie do večného života.
DI       Každý túži po takejto vode. Ježiš zámerne použil obraz živej vody, lebo židia dobre vedeli, že existuje aj mŕtva voda. Veď žili pri Mŕtvom mori. Táto morská voda obsahuje toľko koncentrovanej soli, že je nemožné, aby v nej žil nejaký organizmus. Takáto voda nedáva život.
      Takouto mŕtvou vodou sú aj rôzne náuky, ktoré ovplyvňujú život človeka. Napríklad náuka fašizmu alebo komunizmu, ktoré výrazne sa podpísali na dejinách ľudstva tohto storočia. Poviete: „To je už za nami.“ Ale či sú za nami aj všetky návyky, ktoré sme za tie roky, hoc nechtiac, nabrali? Nepodliehajme ilúzii. Nikto, kto sa prebrodí cez bahnistý močiar si nemôže povedať: „ Mám to už za sebou“, kým nezmyje zo seba všetko blato, čo sa na neho nalepilo.
PAR       To, ako sme poznačení minulou dobou najlepšie ilustruje príhoda, ktorá by sa mohla odohrať na mnohých rôznych miestach. V rozhovore s kňazom sa istá žena, ktorá pracuje v hydinárskych závodoch sťažovala na nízky plat. Zároveň sa však priznala, že sem-tam si nejaké to kurčiatko ukradne.
       „ A koľko tých kurčiatok potiahnete za týždeň?“ spýtal sa kňaz.
       „ Asi tak päť. Tak ako ostatní“, odpovedala žena.
       „ Koľko je to korún?“
       „ Tak okolo stovky.“
       „ A koľko by to bolo za mesiac?“
       „ Štyri stovky.“
       „ A za rok?“
       „ Asi tak štyri a pol tisíc.“
       „ A koľko rokov už pracuje v tých závodoch?“
       „ Už vyše tridsať.“
      Cítite, ako veľmi okradla svoj podnik táto žena – kresťanka? Je zázrak, že ten podnik pri toľkých zamestnancoch vôbec neskrachoval. Tu vôbec nie je na mieste sa ešte sťažovať na nízky plat. Pozrime sa však lepšie, čo všetko ukradla táto žena. Samozrejme tie kurčiatka. Ale to nie je najdôležitejšie. Najhoršie je, že si dala ukradnúť svoje svedomie. Ináč by jej tú krádež neustále pripomínalo. Dala si tiež ukradnúť Boha vo svojom vnútri, pretože Boh neprebýva v tých, ktorí pášu neprávosť. Dala si ukradnúť charakter svojich detí. Umožnila to zlým príkladom. A to len preto, že neprijala Boží dar, živú vodu.
MY       Čo je teda tá živá voda? Ježiš Kristus ustanovil sedem sviatostí ako sedem prameňov svojich milosti, živej vody, pre nás. Tri z nich: krst, birmovania a sviatosť kňazstva, možno prijať iba raz v živote. Vtisnú do duše nezmazateľný charakter. Sú nezničiteľné. Ale rôzne starosti, problémy a záležitosti života môžu spôsobiť, že to, čo bolo od Boha prijaté ako živé a fungujúce, je akoby pomaly zasypávané prachom. Preto je potrebné tieto pramene oživiť.
      Matka hovorí kňazovi: „ Viete, môj syn bol pokrstený, ba ja na prvom sv. prijímaní už bol.“ A kňaz sa len tak zo slušnosti spýtal: „ A koľko rokov má váš syn?“ „No na budúci mesiac dvadsaťjeden“. Skúste chvíľku porovnávať. Dvadsaťjedenročný človek bol ako dieťa na prvom sv. prijímaní a potom už nič. To je akoby mu matka ako desaťročnému dala vypiť fľašu Sunaru a potešila sa, že už má výživu dieťaťa ukončenú. Keby skutočne ostalo len pri tej jednej fľaši mlieka, dvadsiatky by sa ten chlapec nedožil.
      O pramene Božích milostí sa treba neustále starať, aby sme mali vždy ich dostatok. Veď, predstavte si kňaza, ktorý by po svojej vysviacke povedal: „ Som kňazom. Mám, čo som chcel. Ale slúžiť liturgiu, spovedať a kázať, to veru nebudem.“ Spýtate sa: „Načo potom išiel za kňaza?“ Podobne, načo prijímame sviatosti, keď ich nechceme používať?
      Dnešné doba, aj keď si to konkrétne neprizná, predsa len očakáva určité svetlo od nás, kresťanov. Chce vidieť na správnu cestu života. Preto je potrebné, aby v nás horel silný oheň lásky k Bohu, ktorý neznesie žiadne klamstvo, žiadnu neprávosť, žiadne hriech, lebo to sa Bohu nepáči a svetu neprináša potrebné svetlo do života. Máme byť živými svedkami nášho Boha a nie spolupracovníkmi diabla!
      Zlých návykov, do ktorých nás naviedla mŕtvy náuka minulých rokov, sa zbavíme tým, že budeme oživovať všetky pramene božích milostí, ktoré sa pre nás otvorili prijatím sviatostí. Hojné čerpanie z týchto spásonosných prameňov nás očistí od každej poškvrny.
ADE       Ak nechceme byť mŕtvi, ak chcem žiť večne, nikdy nevynechajme príležitosť posilniť sa Božou milosťou. Amen.
27.05.2011 | Čítanosť(4310)
Téma: Človek / Duchovný život
27.06.2003 | Čítanosť(2882)
Duchovný život
12.06.2003 | Čítanosť(2246)
Jn 4, 4-42
18.01.2010 | Čítanosť(1449)
Kresťanstvo


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet