18.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Problém poriadku je základným problémom života... Človekom zmieta tisíc chúťok a tisíc snáh. Všetky tieto snahy treba uviesť do jednoty, určiť ich dôležitosť vzhľadom k čnosti ako základu jednoty a podrobiť ich zákonu jednoty, ktorý je základom poriadku... Dvojaká úloha, špekulatívna a praktická, poznať poriadok a uskutočniť ho.

~J. Leclercq ~

31.12.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1053 reakcie0
(Share 168 0)


Téma: Odkiaľ ma poznáš? / Jn 1, 43-51

Homília

      V našej dobe má moc okrem peňazí aj známosť. Nie nadarmo sa hovorí, že známosť to sú hotové peniaze. Mnohí by boli radi, aby niečo podobné platilo aj v Cirkvi, aby sme prišli k hodnotám a najmä k večnému životu – po známosti. Predsa známosť v jednom platí aj u Boha. Vidíme to aj v evanjeliu.
      Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.“ Natanael sa ho spýtal: Odkiaľ ma poznáš?“ (Jn 1, 47-48).
      Vzájomné stretávanie sa zbližuje ľudí, ich záujmy, ich životy.
      Ján v evanjeliu rozpráva ako sa Filip, ktorého už predtým získal pre Krista Ondrej, stretne s Natanaelom a v nadšení, ktoré cíti v sebe po stretnutí s Ježišom, chce sa rozdeliť i s Natanaelom. Rozpráva mu o Ježišovi, ktorý pochádza z Nazareta, je synom Jozefa a Márie a je to ten, o ktorom píše Mojžiš v zákone. Správanie či reakcia na tieto Filipove slová u Natanaela vzbudia ironickú poznámku: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ (Jn 1, 46). Filip bol zaiste šikovný, lebo si uvedomil, že Natanaela nepresvedčí len nadšenie. Preto použije spôsob, ktorým Ježiš presvedčil svojich prvých dvoch učeníkov. Hovorí: „Poď a uvidíš!“ (Jn 1, 46) – a to zabralo. Natanael neodmietne pozvanie stretnúť sa s Kristom, ktoré sa končí ešte väčším nadšením u Natanaela, ako bolo u Filipa, keď zvolá: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“ (Jn 1, 49).
      Môže nás napadnúť otázka či myšlienka:
      Čo spôsobilo tento radikálny obrat v postoji Natanaela? Natanael ešte nemal ten pojem o božstve Ježiša Krista, ako ho máme my dnes, ale presvedčili ho prvé slová Pána Ježiša a Natanael uveril, že Ježiš musí byť veľký prorok. Vidíme, že v krátkej dobe sa z Natanaela-opovrhovateľa stáva žiak, stúpenec, apoštol Ježiša Nazaretského.
      Táto udalosť hovorí, že naše osobné cesty k viere sú rôzne. Väčšina z nás vyrástla v katolíckej rodine, v prostredí, kde sa nám viera podávala ako čosi samozrejmé. Často v takých prípadoch nemusí človek bojovať o svoju vieru, o svoje presvedčenie a sú prípady, že z takého prostredia sa stráca skutočná viera a vzniká len tradícia, ktorá sa časom vytráca, ba pri zmene bydliska, prípadne postavenia v zamestnaní, alebo tiež vekom sa viera úplne stráca.
      Poznáme však ešte jednu cestu k viere. Tá sa dostáva v posledných rokoch do popredia v tých rodinách, kde sa viera nežila, kde sa o Bohu hovorilo len negatívne. Ľudia začínajú svoju vieru hľadať. Často je to ako v prípade Natanaela, že vo viere vidia len čosi nezdravé, nemoderné, možno sami používajú voči viere ironické poznámky. To je cesta Natanaela.
      Čo my môže v dnešnom svete dať viera? Mám všetko, načo ešte viera? Také a podobné otázky sú v nejednom prípade na začiatku. My si často musíme uvedomiť, že takýchto bratov a sestry nepresvedčíme hneď, nepresvedčíme ich slovami. Oni sledujú náš život, zrovnávajú, skúmajú a až potom sa osmelia, oslovia, prídu na skusy medzi nás, do kostola... Môžeme povedať, že je to dielo Ducha Svätého, ak cestu k Ježišovi nájdu tí, čo žili mimo Boha a tiež v negatívnom, proti Kristovi ladenom prostredí. V nejednom prípade prvé stretnutie s Kristom tak mocne zapôsobilo, že človek cíti túžbu po novom stretnutí. V inom prípade má človek pocit ako Natanael, že Ježiš ho už dávno pozná, a on ho nepoznal. Sú prípady, že človek cíti lásku Ježiša tak rukolapne, že si kladie otázku – čo robil, keď ju predtým neprijímal, nechcel poznať. V inom prípade hľadal pravdu a našiel ju, pretože hľadal úprimne. Nebolo v ňom lesti.
      Dnešná doba vedie človeka ku skepse, ale keď sa jej neoddá a hľadá, ak túži poznať pravdu, zaiste ju aj nájde.
      V kancelárii pracujú dvaja priatelia. Jeden je veriaci a druhý len pokrstený. Tento však obdivuje praktizujúceho veriaceho kolegu. Často sa pýta sám seba, kde berie silu, v čom spočíva jeho sebakontrola, sebaovládanie, veď on je pravý opak. Veriaci kresťan však na pracovisku nič nerozpráva o Ježišovi. Po jednej ťažkej skúške v práci počká si tohto praktizujúceho veriaceho kolegu a spýta sa na zdroj jeho sily, ktorá priam z jeho správania vychádza. Veriaci kresťan vie, že jeho kolega je iba matrikový kresťan, a predsa mu povie:
      „Denne chodím na svätú omšu.“
      Aké bolo jeho prekvapenie ráno v kostole, keď v ňom videl svojho kolegu! Začal sa za neho ešte vrúcnejšie modliť. Videl ho v kostole i na druhý deň, ale aj o týždeň. A takto prešiel mesiac.
      Raz sa znova ich oddelenie ocitlo v ťažkostiach a tento hľadajúci kresťan sa opäť neovládol. Po smene hovorí veriacemu kolegovi:
      „Zajtra ráno už neprídem do kostola.“
      V ten večer sa veriaci modlil za svojho priateľa. Ráno bolo jeho prekvapenie ešte väčšie. Jeho kolega bol v kostole, ba dokonca pristúpil i ku sviatostiam. Až po týždni sa na túto tému rozhovorili. Hľadajúci kolega rozprával:
      „Nemohol som v tú noc spať. Večer som bol presvedčený, že ráno do kostola nepôjdem. Nespal som však celú noc. Premýšľal som. A ráno, ani neviem ako, vstal som a šiel som do kostola. Pri vstupe do kostola sa mi oči zastavili na spovednici. Ani neviem, ako som sa v nej ocitol. Kaplán mal so mnou viac starosti. Odišiel som z nej však s tým, čo mi najviac chýbalo. Po rokoch som pocítil vnútorný pokoj a zvláštnu silu.“
      Ježiš nás pozná všetkých. Vie o každom z nás. V nejednom prípade nepochopiteľnými cestičkami vedie si nás ku sebe. Dopúšťa na nás nejednu skúšku, ťažkosť, utrpenie. Nikoho však neskúša nad naše sily. Keď vytrváme, zvíťazíme.
      Žiť s Kristom je ťažké, ale ak poznáme ovocie, dodáva to aj silu vytrvať.
      Nechajme sa preto celí a celkom ako Natanael Ježišovi a slová, ktoré Ježiš adresoval Natanaelovi, paria i nám: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto“ (Jn 1, 50).
      Toto je najkrajšia a najistejšia perspektíva. Zmysel života a jeho hodnota: Kristus víťaz, Kristus Kráľ a Kristus vodca.
      Toto je najhodnotnejšia známosť. Mať známeho samého Ježiša. Veď Ježiš povedal: „V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ, ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú“ (Mt 6, 20). Amen.

      Inšpirácie: Jn 1, 40-51
12.06.2003 | Čítanosť(2910)
Jn 1, 19-39
12.06.2003 | Čítanosť(2842)
Jn 1, 40-51
12.06.2003 | Čítanosť(2191)
Jn 1, 1-18


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet