23.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Bez dýchania nijaký život, bez jedenia nijaký vzrast, bez koreňa nijaký strom, bez modlitby nijaký zmysel života.

~sv. Augustín~

20.06.2003 - Miron
čítanosť1299 reakcie0
(Share 280 3)


Téma: Duchovný život / Evanjelizácia / Jn 4, 5-42

Myšlienky... 141/2001

      V každej ľudskej bytosti vládne zvláštny zákon, ktorý nazývame pud sebazáchovy. Táto vlastnosť spôsobuje, že človek sa vyhýba takým činnostiam, takým krokom, ktoré by mohli ohroziť jeho život. Túto vlastnosť nepozorujeme len v extrémnych prípadoch, ale takmer každý deň. Keď sme unavení, tak si urobíme prestávku, aby si telo oddýchlo. Vedie nás k tomu pud sebazáchovy, ktorý nám cez pocit únavy hovorí, že telo potrebuje regeneráciu síl. Podriaďujeme sa tomuto pocitu, lebo vieme, že prepínanie síl môže viest k poškodeniu tela ba v niektorých prípadoch i k smrti. A tak sa v živote striedajú chvíle práce s chvíľami odpočinku.
      Únava, ktorá nás núti k odpočinku, však nesie so sebou aj určité nebezpečenstvo. Človek je v tej chvíli v pokušení nereagovať na impulzy, ktoré prichádzajú z jeho okolia a volajú ho k nejakému činu. Pokiaľ ide o malicherné veci, ktoré znesú odklad, nič zlé sa nedeje. Ale keď ide o veci, za ktorými môžeme vnímať Božie volanie, odklad môže spôsobiť i škody.
      Sv. evanjelista Ján keď opisuje stretnutie Ježiša Krista so Samaritánkou pri Jakubovej studni, začína s poznámkou: „Ježiš unavený z cesty sadol si k studni.“(Jn 4, 6) Ježiš Kristus išiel s apoštolmi z Judey do Galiley. Prechádzal cez Samáriu. Bola to dlhá cesta a tak nečudo, že sa dostavila únava. Človek v takej chvíli by „vypol“, aby zregeneroval svoje sily. Ježiš Kristus však odohnal únavu, keď zbadal prichádzať Samaritánku k studni. Nastal okamih plnenia Otcovej vôle. I kvôli tejto žene prišiel na zem.
      Bolo by veľmi užitočné, keby sme si tento postoj nášho Spasiteľa čo najčastejšie pripomínali. Stali by sme sa vo chvíľach únavy a odpočinku oveľa vnímavejšími na vôľu nášho nebeského Otca.
      Jean-Luc Moes v knihe Evanjelizovať znamená milovať, rozpráva:
      Jeden môj priateľ bol na celotýždňovom kongrese. V posledný deň sa cítil unavený, keď ho usporiadatelia, Jozef a Margita, pozvali do reštaurácie. Mal chuť konečne si vydýchnuť, ale aj veľké pokušenie nehovoriť svojim hostiteľom o Bohu, hoci cítil, že to od neho očakávali. Začal však svedectvom o dôležitosti každodennej modlitby v jeho živote. Po tomto rozhovore sa Jozef rozhodol venovať určitý čas každodennej modlitbe. O týždeň zomrel.
      Keď mu Margita oznamovala túto bolestnú správu, ďakovala Bohu za to, že posledný týždeň bol jej manžel úplne iný: každodenná modlitba ho zmenila. Môj priateľ bol touto udalosťou dojatý. Vďaka nej sa rozhodol nikdy nepremeškať príležitosť na osobnú evanjelizáciu. (Jean-Luc Moes, Evanjelizovať znamená milovať, vyd. Garko, Nitra 1995, s. 46.)
      Odpočívať v čase únavy je správne, ale nesmieme dovoliť, aby sa v takýchto chvíľach „vypla“ naša vnímavosť na plnenie Božej vôle.
27.05.2011 | Čítanosť(4312)
Téma: Človek / Duchovný život
27.06.2003 | Čítanosť(2884)
Duchovný život
12.06.2003 | Čítanosť(2248)
Jn 4, 4-42
12.06.2003 | Čítanosť(2055)
Jn 4, 43-54


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet