18.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Prostredníctvom obetavej lásky sa môže i ten najnepatrnejší povzniesť k celku, pretože ten, kto miluje, nachádza správnu cestu. A ľudská láska je iba predstupňom nekonečnej lásky, vyžarujúcej nad svoj predmet a spojujúci s večným svetlom.

~Zenta Maurina ~

31.12.2004 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1165 reakcie0
(Share 216 0)


Téma: Nedeľa pred Bohozjavením / Mk 1, 1-8

Homília

      Máme za sebou Vianočné sviatky, v ktorých sme si pripomenuli narodenie Vykupiteľa sveta. Pripomenuli sme si aj všetky tieto udalosti, ktoré sprevádzali jeho narodenie. Aj to, ako nemohol nájsť miesto v ľudských príbytkoch, kde by sa bol narodil. Naozaj, ako o ňom svedčí sv. Ján – „prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn 1, 11).
      Vo východnom obrade máme pekný pozdrav, ktorý nás sprevádza počas vianočných sviatkov: Christos raždajetsja! Ak sa nad ním zamyslíme, tento pozdrav je pre nás viac ako pozdravom. V preklade zo staroslovienčiny znamená ako: Kristus sa rodí. Teda nielen raz, nielen na Vianoce, ale stále sa chce rodiť a narodiť v našich srdciach. Aj odpoveď: Slavite jeho! (nie: Slavime jeho! ) – znamená v preklade: Stále ho oslavujte!
      Táto pravda nám hovorí, že Boh je nám veľmi blízko. Stále. To je potvrdenie tých slov, ktoré povedal prorok Izaiáš, a ktoré sa na Vianoce stali skutočnosťou: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami“ (Mt 1, 23; porov.: Iz 7, 14).
      A tu si uvedomujeme jednu vec. Aj keď je Boh s nami, blízko nás, že sa dáva hľadať: Hľadali ho už pastieri, traja mudrci – a akú náročnú a dlhú cestu museli prekonať, aby ho našli. Naproti tomu Herodes ho nenašiel, aj keď ho hľadal. Boh sa nechá hľadať, ale nájsť sa dáva iba tým, ktorí ho hľadajú z úprimného srdca. A toto je to tajomstvo: koľko ľudí o ňom počulo, ale neobjavilo ho.
      Je tu otázka, ktorú si môžeme položiť aj takto: Prečo nám to Boh takto komplikuje? Prečo sa nedá poznať jasne a zrozumiteľne? Podobnú otázku – takmer filozofickú – kládli už apoštoli samému Ježišovi: „Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?“ (Jn 14, 22). A Ježiš im – a aj nám – vysvetľuje to v mnohých podobenstvách:
      Boh a jeho kráľovstvo – je ako poklad ukrytý v poli. Kto ho nájde, urobí všetko, aby ho mal (Mt 13, 44). Je tiež ako vzácna perla. Kto ju nájde, predá všetko, čo má, a kúpil ju (Mt 13, 45). Preto Ježiš tiež hovorí, že nejeden človek musí neraz obetovať aj svoj život, musí stratiť sám seba, aby našiel ten vzácny poklad, ktorým je Boh.
      Pozrite – francúzsky spisovateľ G. Cesbron píše o tom, ako prišiel od povrchnej viery k hlbokej viere v Boha. „Umrela mi matka, ktorú som mal rád viac, než všetko iné na svete. Mal som vtedy dvadsať rokov. Do tej chvíle čože bol pre mňa Boh. Z času na čas som chodieval do kostola, ale len tak zo zvyku. Stál som vzadu v kostole, pozeral som na hodinky a odchádzal som skôr, než sa liturgia skončila. Nemal som o to záujem. Ale čo sa stalo so mnou po pohrebe mojej matky? Pohrebné obrady sa konali v kostole sv. Františka Saleského. Cítil som sa tam ako opustená sirota. Cítil som sa ako prázdna nádoba. A Boh to videl. A prišiel za mnou. Nechal 99 ovečiek, čo sa modlievali ráno, večer, čo poznali chuť Božieho chleba. Nechal ich a vybral sa hľadať nevďačného syna...“
      Tento slávny spisovateľ od pohrebu svojej matky, keď vieru pochopil ako vrúcny osobný vzťah k Bohu, až do svojej smrti nachádzal vo viere radosť a šťastie.
Toto je príklad, že nielen obyčajní ľudia, ale aj velikáni vedy, ľudia talentovaní, musia Boha niekedy bolestne hľadať. Lebo veriť v Boha – to nie je len chodiť do chrámu, ale predovšetkým žiť Boží život. A že ak neprichádzame tou prirodzenou cestou, sú aj tie mimoriadne cesty – ako u toho spisovateľa.
      Takto si musíme uvedomiť, že stále sa budeme podobať tým trom mudrcom z Východu, že stále budeme na cestách za hviezdou a svetlom. A keď ho nájdeme, musíme pred ním padnúť, pokľaknúť, skloniť sa so svojou vierou – pred Bohom – ktorý sa stal telom z lásky k nám a prebýval medzi nami (porov.: Jn 1, 14), a ktorého nám dnes sv. Ján krstiteľ predstavuje na začiatku jeho verejného pôsobenia.

      Inšpirácie: Mk 1, 1-8
      Kartotéka: Mk 1
12.06.2003 | Čítanosť(2867)
Mk 1, 14-20
12.06.2003 | Čítanosť(2647)
Mk 1, 21-28
12.06.2003 | Čítanosť(2222)
Mk 1, 9-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet