18.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Je veľkým umením nehovoriť o veciach, ktorým vôbec nerozumieme.”

~KONRAD ADENAUER~

18.12.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1188 reakcie0
(Share 219 0)


Téma: Mt 1, 18–24

Homília

      Iste máte osobné skúsenosti s plnením príkazov. Ťažko sa plnia príkazy od predstavených. Aj predstaveným sa vydávajú ťažko rozkazy, keď podriadení prejavujú neochotu, šomrú, vyhovárajú sa a podobne. Predstavený si často spraví vec sám, keď má neochotného podriadeného. Akú radosť však cíti, keď podriadený plní príkaz, a to ešte s radosťou! Rovnako je spokojný podriadený, keď plní príkaz, ktorý mu prináša uspokojenie, radosť a šťastie.
      Evanjelium svätého Matúša nás v týchto posledných hodinách pred sviatkom Narodenia Pána Ježiša povzbudzuje správaním svätého Jozefa, keď čítame: „Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku“ (Mt 1,24).
      Ak chceme narodenie Pána Ježiša viac prežiť, pripomeňme si udalosti, ktoré nasledovali po anjelovom zvestovaní Panne Márii a svätému Jozefovi. Dieťa Ježiš sa počalo zvláštnym spôsobom. Bola to pre Pannu Máriu, ale i Jozefa vážna a mimoriadna udalosť hlbokého významu. Boh do ničoho nenútil tento pár. Navonok sa ničím nelíšil od iných párov. Chceli začať žiť ako muž a žena. Predsa vieme od proroka Izaiáša o zvláštnom počatí Božieho Syna. Mária Jozefovi iste o udalosti povedala. Veď, čo by ju viedlo k zamlčaniu počatia dieťaťa, keď sa neprevinila proti láske k Bohu, ktorého milovala nadovšetko na svete! Jozef sa však cíti nehodný úradu, ktorým Boh poveril jeho snúbenicu. Dôkazom je jeho premýšľanie, ako zachrániť Márii život, pretože podľa zákona nevera ženy voči snúbencovi sa trestala ukameňovaním. Chce ju prepustiť. Boh použije svojho anjela, aby Jozefovi oznámil, že počíta s jeho ochotou naplniť Boží plán od večnosti ohľadom príchodu Božieho Syna na svet. Jozef si právom zaslúži prívlastok „muž viery“. Anjel vo sne vysvetlí Jozefovi okolnosti. Jozef prijíma vedome a dobrovoľne toto oslovenie. Teológia hovorí, že je to „zvestovanie Jozefovo“. Vôľa Božia bola splnená. Jozef sa dáva celý do dispozície Bohu. Preto hovoríme o Jozefovi pred svetom ako o snúbencovi Panny Márie, manželovi Panny Márie, otcovi Pána Ježiša, ale pred Bohom svätý Jozef bol Panne Márii ochrancom, nikdy nie telesným partnerom a voči Ježišovi pestúnom.
      Boh našiel u Jozefa ochotný nástroj, aby sa naplnili predpovede o očakávanom Mesiášovi. Je to dôkaz veľkej dôvery voči Bohu a zároveň aj povzbudenie pre nás až do konca čias; aby sme boli otvorení pre plnenie Božej vôle .
      V čom je dnešné evanjelium časové pre nás? Vedieť prijať a splniť všetko, čo od nás žiada Boh. S každým z nás má Boh svoj plán. Keď si uvedomíme, že Jozef o ničom viac ako my nevedel, keď bol oslovený poslom od Boha, uznáme, že to nebola jednoduchá vec. Nesmieme hovoriť, že to mal ľahké. Boh každému z nás dáva dostatočné množstvo milostí. Boh rešpektuje slobodu človeka. Môžeme skúmať svoje charakterové vlastnosti, nezištnosť, poslušnosť k príkazom, ktoré nám dáva Boh cez Cirkev, Sväté písmo, hlas Boží v nás. Nám je dnes viac zrozumiteľné, čo od nás žiada Boh. Máme bohaté zjavenie, tradíciu Cirkvi, Magistérium a iné. Odmalička sme vedení k zachovávaniu Desatora, Pätora, blahoslavenstiev a iných slov, ktoré sú prostriedkami k získaniu našej spásy. Je to dnes výzva pre nás, aby sme splnili, čo od nás právom žiada Boh. Uvedomujeme si, že nestačí len pre oči prežiť sviatky Narodenia Pána Ježiša, ale – najmä a v prvom rade – v duši. Nie je to zbytočné, že si to pripomíname dnes pred sviatkami, pretože poznáme svoju slabú vôľu a neochotu vždy plniť príkazy počas roka. Vianoce sú nielen pre deti, ale aj pre tvrdých mužov. Sú časom, keď sme viac ochotní prežiť lásku, pokoj, porozumenie či nehu. A práve preto v atmosfére týchto sviatkov chceme prežiť svoju konverziu, návrat k Bohu, prijať príkazy, ktoré Boh dáva pre naše obohatenie. Nie iba cit, ale aj rozum treba využiť na väčšie duchovné obohatenie.
      Počas týchto dní nezabudnime, že aj diabol má svoju moc. Koľko krásnych očakávaní z týchto dní sa pokazí! Stačí málo a v nejednom prípade sa aj cez sviatky ozvú ostré slová, objavia slzy, často aj iné, nepríjemnejšie veci. Prečo? Pretože sme viac síl, času venovali hmotným veciam a duchovné sme podcenili.
      Jedna rodina spomína na takto prežité sviatky po rokoch takto:
      Na Božie narodenie bolo u nás tradíciou, že v tento deň sa nechodilo na návštevy. Rodina aspoň jeden deň v roku strávila spolu. Aj v tom roku sme to chceli zachovať. Podvečer prišli susedia. Nikto ich nevolal. Aj oni boli v kostole, ale ich viera zastala na úrovni dospievajúcich kresťanov. Niečo sa popilo, porozprávalo... Keď odišli, ani sme si neuvedomili a začala rodinná debata. Tak sa začalo spomínať, ohovárať a napokon zvýšenie hlasu, nesprávne argumentovanie – a čo nasledovalo? Plač, hrešenie, zauchá... A tak skončili sviatky.
      Kto z nás túži po takýchto sviatkoch? Iste chceme povedať všetci: nikto! Práve preto vyprosujme si pokoj pre duše, silu viery a pravú lásku. Inými slovami – chceme plniť ako svätý Jozef Božiu vôľu.
      Predstavme si, že niekto má na svojom byte veľké okná. Do bytu sa však nedostane svetlo, pretože okná zakrývajú drahé, krásne, moderné závesy. Vieme, že tieto závesy neprinesú do bytu radosť, zdravie a pohodu, ale chorobu, väčšie výlohy na osvetlenie bytu a nespokojnosť.
      Dnes si uvedomujeme, že pravú vianočnú radosť nespôsobia drahé darčeky, štedrovečerný stôl a vianočná hudba, ale čisté svedomie, snaha viac prežiť svoju vieru a túžba obetovať sa svojim najdrahším.
      Na hlbšie prežitie vianočných sviatkov môže nám poslúžiť aj tento príbeh:
      Človek zo soli precestoval hodný kus cesty. Dovtedy však šiel len po suchých cestách a teraz sa dostal až na breh mora, ktoré dovtedy nevidel. Pohľad na more ho fascinoval.
      Pýtal sa:
      – Kto si?
      – Som more.
      – Čo to znamená more?
      – To znamená ja.
      – Akokoľvek sa snažím, neviem to pochopiť.
      – Dotkni sa ma.
      A človiečik zo soli opatrne vložil nohu do vody. Pocítil, že s jeho nohou sa niečo deje. Keď vytiahol nohu z vody, zistil, že nemá chodidlo.
      – Čo si to spravilo, more?! Pozri, nemám chodidlo!
      – Aby si ma správne porozumel, musíš pre mňa niečo obetovať, – odpovedalo more.
      A tak sa človiečik zo soli stával vo vode menší a menší, ale tým lepšie pociťoval, že viac a viac chápe, čo je to more.
      Všetci sme dielom Boha. Ak chceme spoznať Boha, tým viac sa musíme stať jemu podobní. Až vtedy, keď sa celí a celkom odovzdáme Bohu, spoznáme to, čo predtým sme nepoznali. A to bude naša odmena.
      Je správne, keď sviatky Narodenia Pána dokážeme prežiť tak, ako to chce náš Kráľ, Vládca, Boh.
      Svätý Jozef i Panna Mária nešpekulovali. Prijali oslovenie, ktoré im od Boha sprostredkoval anjel. A my si dnes uvedomujeme význam plnenia príkazov, ktoré nám ukladá Boh. Chceme ich nielen verne splniť a zachovať, ale aj využiť na vzrast milostí a zásluh. Amen.
20.06.2003 | Čítanosť(4682)
Téma: Vianoce / Mt 1, 22
20.06.2003 | Čítanosť(3719)
Téma: Vianoce / Mt 1, 22
12.06.2003 | Čítanosť(9884)
Mt 1, 1-17
12.06.2003 | Čítanosť(3211)
Mt 1, 18-25


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet