24.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Keď terajší pôst prežijeme s takou horlivosťou, že celý týždeň nebudeme preklínať, ďalší týždeň premôžeme hnev a ďalší vykoreníme ohováranie, vtedy pomaly dosiahneme základ čností.

~sv. Ján Zlatoústy~

20.06.2003 - Miron
čítanosť1237 reakcie0
(Share 251 0)


Téma: Duchovný život / Jn 4, 5-42

Myšlienky... 136/2001

      Myšlienka vody a smädu je centrom v rozhovore Ježiša a Samaritánky. V srdci všetkých nás je základná pravda: ľudské srdce smädí po niečom, čo len Ježiš môže uspokojiť.
      Sinclair Lewis v jednom zo svojich románov vykresľuje váženého podnikateľa, ktorý cestuje so svojou dcérkou na vzdialené miesto. Prvýkrát sú tak dlho spolu sami. Prvýkrát majú možnosť dlhý čas sa rozprávať a tak sa aj lepšie spoznať. Na jednom mieste autor vkladá do úst dievčaťa tieto slová: „Na prvý pohľad sa zdá, že sme dosť rozdielni, ale kdesi v hĺbke sme rovnakí. Obaja sme nešťastní pre niečo – a nevieme, čo to je.“ Peter Seller, úspešný herec, povedal krátko pred smrťou: „Som nešťastný a neviem prečo.“
      V každom človeku je táto bezmenná, neuspokojená túžba; táto vnútorná prázdnota; toto Božie vákuum, ktoré môže naplniť len Boh. Nič iné neuhasí tento vnútorný smäd. „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný.“ (Jn 4, 13)
      Jeden z najväčších psychológov nášho storočia Carl Gustav Jung bol najprv neveriaci a odmietal náboženstvo ako nehodnoverné. Ale keď empiricky preskúmal psychiku človeka, zistil, že v človeku existujú otázky: kto som, odkiaľ som, načo som, kam idem? Je možné, že niektorý človek tieto otázky v sebe zahádže hlukom a ruchom svetských záujmov, nánosom materiálnych pôžitkov alebo rozličnými stresami. Ale iný človek, ktorý sa týmito otázkami zaoberá hlbšie, dostane sa až do takej hĺbky svojho vnútra, kde sa jeho sebapoznanie stretne s poznaním Boha. A tak vedec Jung sa dopracoval k skúsenosti Boha a vyhlásil: „Rozhodujúca otázka ľudského života znie: Som zameraný na Boha, alebo nie? Podľa toho má, či nemá hodnotu môj život.“ Je to úžasná výpoveď vedca svetového formátu našich čias.
      Amerhastov zvon je hra, v ktorej britská herečka Júlia Harrisová hrá spisovateľku Emily Dickinsonovú. V prvom dejstve je obecenstvo oboznámené s Emiliným náboženským problémom. Pochádzala z náboženskej, puritánskej, bigotnej rodiny, v ktorej otec bol pánom. Povinné návštevy kostola, povinná denná modlitba, atď. Na to sa do života tejto veľmi citlivej ženy dostáva duch rebelantstva. Začala spochybňovať niektoré spôsoby a zvyky, s ktorými vyrastala. Avšak zostala hlboko veriacou ženou. Jej poézia prezrádza citlivé uvedomenie si Božej prítomnosti vo svete a hlboké presvedčenie o veľkom tajomstve života a smrti. Emily Dickinsonová zápasila s pochybnosťami a strachom z Boha a z náboženstva, ako každý z nás, z času na čas. Ale tu prichádza vyvrcholenie hry, kde hovorí: „Som si istá, že žiaden človek nebude skutočne šťastný, pokiaľ nebude schopný povedať: Milujem Krista.“
      Ak preskúmame hĺbky svojej duše a nájdeme tam tú clivú túžbu po niečom, čo nedokážeme pomenovať; ak tam nájdeme prázdnotu, ktorú nevieme naplniť, potom choďme k Ježišovi. Pomôže nám tak, ako to prisľúbil: „Kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“(Jn 4, 14)
27.05.2011 | Čítanosť(4312)
Téma: Človek / Duchovný život
27.06.2003 | Čítanosť(2884)
Duchovný život
12.06.2003 | Čítanosť(2248)
Jn 4, 4-42
12.06.2003 | Čítanosť(2057)
Jn 4, 43-54


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet