22.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Nie je dostatočné iba nevydávať sa, ale je nevyhnutná i čistota duševná. Pod touto čistotou nerozumiem iba zdržanie sa od ohnivej túžby, ozdôb, roztržitosti, ale i oslobodenie sa od všetkých svetských starostí. Ak toho niet, potom aký máme úžitok od telesnej čistoty?

~sv. Ján Zlatoústy~

15.12.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1169 reakcie0
(Share 247 0)


Téma: Mt 1, 18-23

Homília

      Každý z nás sme mali a máme svoje plány, predstavy o svojom živote. Máme aj skúsenosti, že mnohé plány sa neuskutočnili podľa našich predstáv. Keď s odstupom času nad vecami, udalosťami uvažujeme, často konštatujeme, ako je dobré, že veríme v Boha. Počuť aj také hlasy: ináč by som sa zbláznil, ináč by môj život nemal zmysel, volil by som si smrť.
      Niet medzi nami dospelého človeka, ktorý by mohol povedať, že mu všetko vyšlo, že sa nestretol v živote so sklamaním, nepoznal ťažkosti vo svojom živote.
      Počuť aj také hlasy, že je potrebné urobiť, čo je v našich silách, moci, ale vedieť vždy povedať aj slová: Otče, buď vôľa tvoja. Každý sa môžeme presvedčiť, že Boh nás neopustí.
      Príkladom je nám správanie sv. Jozefa, o ktorom evanjelista sv. Matúš napísal: „Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku“ (Mt 1,24).
      Sv. Jozef mal zaiste svoje plány. Ale aj Boh mal s ním svoj plán v dejinách našej spásy. Bol veriacim Židom. Tak rozumieme aj textu Písma, kde sa hovorí o jeho zasnúbení s Máriou, ďalej, že bol jej manželom a po jej počatí premýšľa ju potajomky prepustiť. Zasnúbenie u Židov robievali zvyčajne rodičia ešte vtedy, keď ich deti boli ešte deťmi. Keď deti dorástli v muža a ženu, mohli odvolať zasnúbenie. Ak ho osobne potvrdili, stávalo sa ich manželstvo platným, hoci žili ešte oddelene od seba a nežili ako muž a žena. V tomto štádiu boli aj Jozef s Máriou. Mária už bola pred zákonom manželkou Jozefa. A v tomto čase sa odohralo zvestovanie. Anjel Gabriel oznámil Márii vôľu Božiu. Mária nemala čas hovoriť s Jozefom. Po chvíli premýšľania, ako hlboko veriaca Židovka, ktorá očakávala predpovedaného Mesiáša, dáva súhlas anjelovi Gabrielovi. Mária počala ako žena, ale bez pričinenia muža. Mesiáša počala z Ducha Svätého. Ako došlo k tomu, že Jozef sa dozvedel o zvestovaní anjela jeho snúbenici, nevieme. Aj on očakával Mesiáša. Zo slov: „Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť“ (Mt 1,19), poznávame zmýšľanie veriaceho Žida, Jozefa. Jozef sa necíti byť poverený zasahovať do Božieho plánu. Verí svojej žene, že to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Hľadá riešenie. Zákon dovoľuje mužovi buď ženu prepustiť, to znamená vystaviť jej listinu, zriecť sa jej, alebo dať ju zákonu, to znamená potupe. Taká žena mohla byť ukameňovaná. Jozef je muž viery, miluje Boha, cíti svoju nehodnosť stáť vedľa Márie, a preto volí riešenie prepustiť Máriu potajomky. Dnešné evanjelium možno nazvať “zvestovaním svätému Jozefovi“. V udalosti, ktorá sa udeje Jozefovi počas spánku, vidieť veľkosť viery sv. Jozefa, jeho charakter, to, že je skutočne mužom spravodlivým, že sa bojí Boha. Jeho viera nie je povrchná, ale pravá a živá. V skúške, ktorou ho Boh preveril, sv. Jozef čestne obstál. Pánov anjel, snáď to bol tiež archanjel Gabriel, mu vo sne oznámil: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov“ (Mt 1,20-21). V krátkosti anjel povie všetko, čo je pre Jozefa potrebné vedieť. Pripomenie mu, čo hovorí prorok o tom, že Mesiáš bude pochádzať z rodu Dávidovho a otcom nie je človek, ale Boh. Jozef prijíma pred svetom úlohu prirodzeného otca. Jozef i Mária pochádzajú z Dávidovho rodu. Dočasne sú jednoduchými, nie bohatými potomkami kráľa Dávida, čo neskôr potvrdzujú udalosti z Betlehema. Doslovne sa napĺňa proroctvo Nátana: „Ustanovím pre teba tvojho potomka... Ja mu budem otcom a on mi bude synom“ (2 Sam 7,12.14).
      Svetlo adventu ukazuje na významné miesto sv. Jozefa v dejinách našej spásy. Jozefovo poslanie v dejinách spásy sa dá vyjadriť slovami: Jozef poznáva, prijíma a slúži. Prvý z ľudí “poznáva“ Ježišovo panenské počatie, že je Božím Synom, Spasiteľom, že sa narodil vďaka Máriinmu fiat. Výzva pre nás: čítať Božie slovo a poznávať vôľu Boha, ktorú má s každým z nás.
      Prvý z ľudí “prijíma“ Ježiša. Boha v Božom slove máme počúvať a prijímať. Prijímať máme Ježiša i vo sviatostiach, ale prijímať Boha aj v našich bratoch a sestrách.
      Prvý z ľudí “slúži“ Ježišovi. Ticho, nenápadne. Evanjelium nespomína ani jediné jeho slovo, ale je všade tam, kde ho Ježiš potrebuje. Jozef v tichu slúži Márii a najmä Božiemu dieťaťu Ježišovi. Má svoje miesto pri jasliach, pri obetovaní v chráme, pri vovedení Ježiša ako dospievajúceho Žida, keď ho hľadá a nájde v Jeruzaleme. Podľa tradície sv. Jozef zomrel skôr, než Ježiš vystúpil ako Učiteľ z Nazareta.
      Vo svetle hlbokej reflexie nad postavou sv. Jozefa je potrebné vidieť ešte niečo viac, ako hovoria len texty Písma. V dejinách spásy Jozef splnil svoje poslanie. Jeho špeciálne poslanie v Svätej rodine z Nazareta je oslovením až do konca čias. Jozef podobne ako Mária nevedel nič viac, len ako mu bolo oznámené. Verne však plní svoju úlohu. V jeho živote sa po prijatí zvestovania nediali divy, zázraky či znamenia. Zostal ako predtým mužom, ktorý sa od iných navonok ničím nelíši. Plní si v spoločnosti svoje poslanie manžela voči Márii a ako pestún poslanie otca voči Ježišovi. Jozefovi právom dávame prívlastok nielen ochranca Kristov, ale aj najčistejší, najposlušnejší, najvernejší, pretože udalosti, ktoré ho v evanjeliách spomínajú, sú dôkazom toho, že si tieto a ďalšie prívlastky zaslúži. Pre nás sa stávajú výzvou nasledovať príklad sv. Jozefa v postavení muža, manžela či snúbenca. Sv. Jozef bezducho neprijíma úlohu, ktorú od neho žiada Boh. Jozef neprestáva byť slobodným človekom, podobne ako Panna Mária od zvestovania. Obaja verne plnia vôľu Božiu. Tajomstvo Božej lásky stalo sa predmetom celého jeho života.
      Je to výzva a memento pre každého z nás. Boh každému určil poslanie tu na zemi. Byť si navzájom bratom a sestrou na ceste do Božieho kráľovstva. Boh právom od každého z nás čaká, že dáme svoj súhlas ako sv. Jozef, a to nielen slovom, ale najmä skutkom. Neočakávajme mimoriadne znamenia, dôkazy, posolstvá. Duch Svätý sa ku nám prihovára, pripomína nám a učí nás cez Cirkev, čo je podstatné k našej spáse. Jozefov život je činný, ale skrytý výzvou nasledovať ho. Je správne, že v jednotlivých udalostiach, povinnostiach a úlohách nášho života, vo vzťahoch a postojoch si pripomíname, ako by sa správal sv. Jozef na mojom mieste. Nečudujeme sa, že si sv. Jozefa uctievame ako patróna Cirkvi. Tajomstvo zvestovania vo sne sv. Jozefovi aj nám káže citlivo, pohotovo reagovať na vnuknutia Ducha Svätého, ktorých sa nám dostáva cez modlitbu, pri čítaní a počúvaní Písma, pristupovaní ku sviatostiam alebo pri plnení svojich povinností kresťanov katolíkov. Sv. Jozef je v diele spásy pre nás výzvou k úvahám, zamysleniam a konkrétnemu kresťanskému životu. Naše povolanie je podobné povolaniu sv. Jozefa. Jozef sa nepýta a nepátra po ničom, čo by sám Boh mu nezjavil. To, čo mu bolo oznámené, celkom realizuje vo svojom živote. Našou povinnosťou je Bohu rovnako verne slúžiť.
      Správanie sv. Jozefa hovorí jasnou rečou: „Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku“ (Mt 1,24). Boh si poslúžil človekom, aby splnil svoje poslanie ako Bohočlovek. Ako vtedy, tak aj dnes je dôležité, s akou láskou pristupujeme a ako verne plníme vôľu Božiu. Sv. Jozef nebol vedec, umelec, politik, športovec, spevák... Keď Boh od nás niečo chce a sme vedcami, umelcami, politikmi, športovcami, spevákmi alebo len jednoduchými ľuďmi, tak si plňme svoje úlohy a povinnosti s láskou a vierou, ako by sa jednalo o najväčšiu vec na svete. Pretože keď žijeme s Bohom a plníme vôľu Božiu skutočne vo svojej dobe, na svojom mieste, plníme tým najväčšiu a najdôležitejšiu vec vo svojom živote.
      Pri archeologických vykopávkach pri meste Badanvoiler bola nájdená ozdoba z rímskej doby. Mala formu kľúča. Nech by mala akúkoľvek hodnotu, na tom by nebolo ešte nič zvláštneho. Zvláštny bol však nápis na tejto ozdobe: „Ak ma miluješ, rád ti otvorím svoje vnútro, svoje srdce.“
      Príklad sv. Jozefa nás oslovuje aj dnes ako sv. Editu Steinovú (1891 - 1943), keď otvoríme svoje srdce Bohu. Aj rehoľná sestra Edita bola ako Panna Mária či sv. Jozef dcérou vyvoleného národa, bola Židovka. Cez filozofiu sa dopracovala k viere jedného Boha v troch božských osobách. Edita prijala Ježiša ako Mesiáša. Sama zviedla mnoho bojov a zápasov. Najťažší boj bol pre ňu vtedy, keď mala oznámiť svojej matke-Židovke, že je katolíčka.
      Píše: „Cítila som, ako srdce matky je plné bolestí a vtedy som prvýkrát videla moju matku plakať. Plakala kvôli môjmu rozhodnutiu.“ Ježiš od tejto karmelitánky žiada ešte viac. Jej vlastný, ešte mladý život. Sestra Terézia, bolo to jej rehoľné meno, zomiera 3. augusta 1943 spolu so svojou sestrou, ktorá sa stala tiež kresťankou v koncentračnom tábore v Osvienčime.
      Aj v dnešných časoch je ťažko nielen mladým ľuďom, ale aj iným prijať mimoriadne veci od Boha. Medzi také patrí nielen obeta vlastného života, ale prijať aj tajomstvo počatia Pána Ježiša, miesto a úlohu sv. Jozefa pri tomto tajomstve. Je správne, keď urobíme viac pre svoju spásu, len ako to, čo by sa nám chcelo, čo nám vyhovuje. Príklad a memento nachádzame v dnešnom evanjeliu.
      A to aj vtedy, keď máme svoje plány, predstavy a Boh nám dá poznať svoje. Modlime sa a prosme o vernosť, vytrvalosť, čestnosť k tomu, čo si od nás praje Boh. Nebojme sa v tichu, skromne, ale vo viere a láske konať. Amen.

      Inšpirácie: Mt 1, 18-25
      Kartotéka: Mt 1
20.06.2003 | Čítanosť(4728)
Téma: Vianoce / Mt 1, 22
20.06.2003 | Čítanosť(3741)
Téma: Vianoce / Mt 1, 22
12.06.2003 | Čítanosť(9914)
Mt 1, 1-17
12.06.2003 | Čítanosť(3230)
Mt 1, 18-25


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet