19.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Vzal si prirodzenosť sluhu, ale bez špiny hriechu. Ľudské povzniesol, ale neumenšil božské. Lebo keď sa zriekol seba tým, že sa neviditeľný dal vidieť a Stvoriteľ i Pán všetkého chcel byť jedným zo smrteľníkov, bolo to z milosrdnej náklonnosti, a nie z nedostatku moci. A tak ten, ktorý v božskej prirodzenosti stvoril človeka, v prirodzenosti sluhu sa stal človekom.

~sv. Lev Veľký~

20.06.2003 - Miron
čítanosť1012 reakcie0
(Share 195 0)


Téma: Duchovný život / Jn 6, 56-69

Myšlienky... 135/2001

AI       Zasadalo predstavenstvo družstva. Rokovalo sa o vážnom probléme. Jeden z členov vstal a predniesol celkom dobrý návrh. Reakcia ostatných bola taká, že polovička členov bola za návrh a druhá proti.
       „Nič nového“, poviete. Takúto situáciu všetci dobre poznáme. Je však veľmi zaujímavé, že sa vždy nájdu ľudia, ktorí sú proti, aj keď ide o vec pravdy a dobra.
KE       Človek dokonca dokáže odporovať aj Bohu. Dnešné evanjelium hovorí, že mnohí Ježišovi učeníci odišli len preto, že nechceli prijať jeho slová.
DI       V človeku je snaha po dobre. Každý túži po dobrých deťoch, prijemných susedoch, spolupracovníkoch či dobrej vláde. Keď však je v každom takáto túžba, prečo svet je potom úplne iný, než si ho želáme?
      Odpoveď je v samotnom človeku. Človek totiž nie je nič statické a nehybné ako kameň. Nepodobá sa ani zvieraťu. Keby sme si pozreli koňa spred tisíc rokov a porovnali ho s dnešným, zistili by sme, že sa správajú úplne rovnako. To o človeku sa nedá povedať.
      Filozofi dnešného storočia hovoria, že človek sa stáva. To znamená, že sám vytvára a stvárňuje život zásahom svojej vôle. Rozhodovaním dáva tempo a smer vlastného vývoja a prirodzene aj spoločnosti, v ktorej žije.
PAR       Ak človek chce budovať dobro, musí sa teda pre dobro aj rozhodovať. Ale čo je to dobro? Človek pozná rôzne dobrá. Ale čo je pre jedného dobro, pre druhého to môže byť zlo. Napríklad pre cukrovkára je injekcia inzulínu dobrom, lebo ho udržuje pri živote. Ale pre zdravého človeka je injekcia zlom, lebo spôsobuje bolesť. Podobných príkladov by sme našli veľa. Preto je dôležité hľadať dobro, ktoré by bolo spoločné pre všetkých. Ak budeme sledovať všetko krásne a dobré až k vrcholu ich dokonalosti, zistíme, že všetko sa stretáva v jednom bode. Tým bodom je Boh. On je tým absolútnym dobrom, ktoré je prijateľné pre každého človeka. Ak chcem budovať dobro v sebe i vo svojom okolí, musím sa preto rozhodovať pre to absolútne dobro, pre Boha.
      Nedá sa to však raz a navždy. Azda si niekto myslí, že krstom je pričlenený k Bohu. To je pravda. Ale každým svojím skutkom toto pričlenenie buď potvrdzujeme, alebo odmietame.
      Je nedeľa. Jano zavčasu zobudil deti, aby nezmeškali do chrámu. Potom spolu kráčajú na nedeľnú sv. liturgiu. Pri chráme sa stretnú s kňazom. Prihovorí sa im: „Jano, to je skutočné krásne ako idete tak pekne spolu do chrámu.“ Jano od hrdosti priam vyrástol a povedal: „ Veď sme kresťania. To by bolo, že by sme v nedeľu neprišli do chrámu.“
      Prišlo nedeľné popoludnie. Jano si zašiel na pivečko do krčmy. Veď si to zaslúži po celotýždennej drine. No nezostalo len pri jednom .Už bola tma, keď sa Jano vracal domov. Celá cesta bola jeho. A doma hnev a zármutok. Hľa, dve podoby človeka – kresťana.
      Cítite, že ono naozaj záleží na každom skutku, na každom slove a maličkosti. Rozhodovať sa pre Boha, znamená neustálu kontrolu svojich slov i konania. Ak budeme stále voliť iba dobro, budeme budovať krásny a harmonický život.
MY Vo Francúzsku pristupoval k prvému svätému prijímaniu Paulin Foisset. Farár obdivoval jeho horlivosť a zbožnosť, no pritom smutne uvažoval: „Neuplynie ani pár rokov a už ma ani nepozdraví. Začne piť a kliať ako väčšina mužov farnosti. A možno, že ho už v chráme neuvidím.
      Jeho obavy sa však nesplnili. Paulin zhromaždil skupinu detí, ktoré spolu s ním pristupovali k prvému svätému prijímaniu. Dohodli sa, že o rok zasa všetci spoločne prídu na sv. prijímanie. Žiaľ, po roku ich bolo iba päť, no neznechutilo ich to. Dohodli sa, že odteraz častejšie, najlepšie mesačne sa budú spovedať a pristupovať k eucharistii. Ich príklad povzbudil mnoho iných mladých ľudí a tak sa vytvorila veľká skupina. Tieto deti svojou vytrvalosťou oživili náboženský život farnosti na dlhé roky. Keď dorástli, založili si dobré katolícke rodiny. (Evanjelium v živote dieťaťa, B, s. 158)
      Cítite, že tieto deti to dokázali len ustavičným rozhodovaním sa pre dobro, čiže pre Boha?
ADE       Prosme teda s úprimný srdcom: „Ježišu, Ty si pravý život a pravé dobro. Prosíme, posilňuj nás, aby sme každým svojím skutkom potvrdzovali, že patríme len Tebe.“ Amen.
27.05.2011 | Čítanosť(4456)
Téma: Človek / Duchovný život
12.06.2003 | Čítanosť(9155)
Jn 6, 22-65
27.06.2003 | Čítanosť(2985)
Duchovný život
12.06.2003 | Čítanosť(2676)
Jn 6, 1-15


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet