19.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Láska nesmie spočívať v citoch, ale musí sa prejavovať v skutkoch.”

~SV. TERÉZIA Z LISIEUX ~

15.12.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť858 reakcie0
(Share 189 0)


Téma: Mt 22, 15-21

Homília

      V našej spoločnosti sa môžeme dnes stretnúť aj s takýmto dialógom.
      Muž sa vráti z kostola domov a hovorí manželke:
      – Vieš, koho som dnes videl v kostole? Tvojho šéfa. Bol tam s manželkou i s deťmi.
      Žena prekvapene odpovedá:
      – To nie je možné! Veď jeho správanie je horšie ako u neveriaceho človeka. Mal by si počuť jeho slová...
      Keby to bol len zriedkavý prípad, mohli by sme ho považovať za iróniu. Žiaľ, takéto a podobné prípady sa stávajú v našich podmienkach často, a preto vrhajú tieň na všetkých veriacich. Mnoho ľudí sa v súkromí považuje za veriacich, ale na verejnosti vystupujú ako praktickí ateisti. K tomu ich vedie zlý postup spoločnosti, ktorá sa ešte nenaučila hodnotiť podľa toho, čo vieš, čo dokážeš, na čo si schopný, ale falošným merítkom.

      Slová Pána Ježiša: „Dávajte teda, čo je cisárove, cisárovi, a je Božie, Bohu“ (Mt 22,21), treba správne pochopiť a vyhnúť sa prekrúcaniu hodnôt a uvedomiť si niečo viac, hodnotnejšie a krajšie.

      Liturgické čítania hovoria, že Boh je Pánom všetkého, teda i človeka. Preto je človek povinný dať Bohu to, čo mu patrí. Človek si musí uvedomiť, kto ho stvoril, prečo vlastne je tu na zemi a kde smeruje jeho život. Vidíme i v prírode, živej i neživej, po pozornom preskúmaní, že všetko je orientované na čosi, čo dáva poriadok, harmóniu, zmysel i cieľ. Človek by si toto nemal všimnúť? Preto v evanjeliu Pán Ježiš si výslovne žiada, aby človek dal Bohu to, čo mu patrí. Vidíme to aj v ťažkej situácii, keď za Ježišom prichádzajú farizeji s nečestným postojom. Chceli Ježiša podchytiť v reči, aby sa im podarilo Ježiša odstrániť, odstaviť. Nič nové pod slnkom, že sa o to pokúšajú nečestným spôsobom, a navonok ho chvália: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka... Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“ (Mt 22,16–17). Povedali si, že ak povie – treba platiť – tak poštvú na neho ľud, ktorý ťažko znášal rímsku nadvládu a ľud ho odstaví.
      Keby však povedal, že netreba platiť, v tom prípade ho obžalujú u cisára ako buriča proti vrchnosti. Vidíme, že im plán nevyšiel. Ježiš je Boh a dáva im zvláštnu odpoveď. Pýta si peniaz. Keď mu ukážu daňový peniaz, pýta sa: „Čí je tento obraz a nápis?“ (Mt 22,20). A keď mu odpovedia, že cisárov, tak im vyhlási: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu“ (Mt 22,21).
      Takto vidíme, že Ježiš dal patrične najavo, že on nechce sa nejako politicky zaťažiť. Dostáva sa im poučenia, že človek žijúci na zemi, musí dať cisárovi to, čo mu patrí a to sa neprotiví vôli Božej.
      Dnešné evanjelium nás vedie k vážnej veci, ktorej sa nedá vyhnúť. My všetci si musíme uvedomiť, že Boh je skutočne Pán neba i zeme, a preto podľa toho si máme zariadiť svoj život. Je pravdou, že dnes je veľa takých, ktorí by sa radi zbavili Boha, a preto každú myšlienku na Boha zamietajú. Toto však vidíme v celých dejinách vykúpenia. Všetci nepriatelia Boha sú ako poľný kvet. Odkvitli a niet ich. Boh však je tu dnes tak ako včera a bude i zajtra, aj keby sa stalo, že by sme ho zapreli. Boh je predsa Pán vekov. Pre nás najväčším poučením je zjavenie Božie, učenie samého Ježiša Krista a nemusíme sa preto opierať o výdobytky vedy. Aj nové objavy môžeme použiť na upevnenie alebo i prebudenie viery.

      Pán Ježiš i Cirkev rešpektujú našu vôľu. Cirkev zastáva proti spravodlivej vrchnosti čestný postoj. Cirkev si však háji svoje princípy vyššieho duchovného významu. Musíme si však uvedomiť, že nesmieme sa dať na nesprávnu cestu, za falošnou pravdou, egoizmom, pretože toto by hraničilo so zaprením viery. Zvlášť si preto musíme uvedomiť Kristove slová pri výchove detí a mládeže. Nesmieme zanedbávať jej správnu výchovu, pretože potom musíme očakávať tragické následky. Môžeme sa poučiť i z minulosti: dvojtvárnosť mnohých kresťanov ospravedlňovaná dobou, okolnosťami... vedú deti do stavu, ktorý začína už v detstve – nevera. Dieťa povie pred spolužiakmi, že ono už nepôjde na náboženstvo, lebo by sa nedostalo na školu, a to mu povedala mama. Alebo rodičia poznamenajú, že oni si sviatosti zadovážia tam a tam, aj bez toho, že si musia plniť svoje náboženské povinnosti. Tak sa dostávajú do situácie, že si konár odrezávajú, na ktorom stoja. Rodičia svojím nesprávnym postojom najviac ateizujú svoje deti. Nerozumný postoj, prenáhlené konanie, hoci sa za tým skrýva viac úspechu tu na zemi, zároveň seje ten najväčší kúkoľ nevery. Preto nie internát, nie vojenská služba, nie priatelia, ale často my sami sme príčinou, že niekto odskočí. Pousilujme sa Bohu dať čo je Božie, cisárovi čo je cisárovo a zistíme, že môžeme nájsť radosť tu v živote na zemi, spokojné svedomie, že sme splnili aj svoje poslanie. „Každému len to, čo mu patrí“, hovorí príslovie. Nech je tomu tak aj v oblasti viery.

      Áno, doba je zlá, ale tá doba – to sme my.
      Keby bolo menej závisti, nenávisti, ohovárania, sliedenia a bolo by viac lásky, hlbšie chápanie viery, nestretli by sme sa s dialógom z úvodu – videl som tvojho šéfa v kostole. Zákony hovoria, to dá zdravý rozum, že tam, kde sa niečo bráni, zakazuje, tam sa nedá hovoriť o pravde, a tam musíme počítať i s tragickými následkami. Amen.


      Inšpirácie: Mt 22, 15-22
      Kartotéka: Mt 22
28.09.2010 | Čítanosť(2408)
Téma: Mt 22, 29-30
12.06.2003 | Čítanosť(2952)
Mt 22, 1-14
12.06.2003 | Čítanosť(2767)
Mt 22, 34-46
12.06.2003 | Čítanosť(2654)
Mt 22, 23-33


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet