16.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Trpíte, ale verte, že sám Ježiš trpí vo vás a pre vás.

~SV. PÁTER PIO~

13.12.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť897 reakcie0
(Share 140 0)


Téma: Mt 16, 21-27

Homília

      Pri slovách – koniec prázdnin – mnohí, najmä žiaci a študenti zosmutnejú. A predsa je to zaťaženie, zodpovednosť a vyžaduje si to čas, pozornosť, námahu. Príslovie hovorí: „Kde nemôže vydržať obyčajný človek, pošlú vojaka. Kde nevydrží vojak, pošlú študenta“.
      Ježišove slová, ktoré povedal učeníkom, patria aj všetkým, čo začínajú nový školský rok: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“ (Mt 16,24).

      Slová na prvé počutie znejú nepríjemne, a predsa v nich cítiť oslovenie Ježiša, ktorý nám dáva nazrieť do svojho utrpenia. Aj apoštoli sú rozrušení, keď počúvajú, čo sa má s Ježišom stať v Jeruzaleme a Peter, ktorý len nedávno vyznal, že Ježiš je Boží Syn, teraz hoci v samote dohovára Ježišovi: „To sa ti nesmie stať“ (Mt 16,22)! Za čo mu Ježiš nemôže dať pochvalu ako pri vyznaní, keď mu povie tvrdo, ale pradivo: „Choď mi z cesty, satan“ (Mt 16,23)! Sú to ťažké slová na vysvetlenie, ktoré Origenes vysvetľuje tak, že Ježiš Petrovi chce povedať, že Petrovo miesto je za Ježišom a nie pred Ježišom. Petrovou úlohou bude Ježiša nasledovať tak, ako si to Ježiš slobodne vyvolil. Slová, ktoré počuje Peter, patria pokušiteľovi: „Choď mi z cesty, satan!“ (Mt 16,23) a Petrovi: Nasleduj ma! Pokušiteľ je zahnaný v Ježišovej prítomnosti a Peter je upozornený, aby nasledoval Krista. Pokušiteľ, satan, sa nikdy nemôže stať Ježišovým nasledovníkom. Pýcha mu nedovolí podriadiť sa, preto je satanom. Na druhej strane, Peter sa môže mýliť, môže padnúť a zhrešiť, ale pre neho vždy ostáva možnosť vstať a kráčať za Ježišom.

      Počuli ste výrok, že človek sa učí do smrti? Zaiste nielen počuli, ale často sa o ňom aj presviedčame. Mladý kresťan a rovnako aj dospelý sa učí nielen základné veci potrebné pre život, ale celý život sa učí nasledovať Krista. Ku škole kríža je potrebné pripomenúť Ježišove slová: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom… Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké“ (Mt 11,28-30). Sebazaprenie konané vedome a dobrovoľne v presvedčení, že chcem niečo veľké, cenné a krásne dosiahnuť, stáva sa príjemným a ľahkým.
      Nielen v škole, ale rovnako na športovisku, javisku, v každom zamestnaní sa o tom dá presvedčiť. Žiť a konať s Kristom a pre Krista, pre vzrast Božej slávy na zemi, pre odmenu nielen na zemi, ale najmä vo večnosti. Vedieť si zadeliť čas. Vedieť zvládnuť, čo je prvoradé, čo je povinnosť a čo zábava, vedieť si rozkázať, podriadiť sa, vedieť mlčať a vedieť odpočívať nie je maličkosť. Kto opravdivo študoval, vie, že “myslieť bolí“. Diabol sa bojí tých, čo milujú Boha a nasledujú ho v pokornej múdrosti. Diabol je prefíkaný. S diablom sa nekoketuje. Naučiť sa prijať vôľu Božiu ako pravdu, ktorá nám otvára nebo, je pre kresťana viac, ako obsiahnuť všetku múdrosť sveta. Nezabúdajme, že Boh Duch Svätý nám dáva svoje dary a medzi nimi popredné miesto má dar múdrosti a rozumu. Je správne, že chceme dary, o ktorých Pán Ježiš hovorí v podobenstve, využiť vo svoj prospech. Znamená to mať zmysel pre Božie veci. Boh si praje, aby človek urobil všetko preto, aby Boha čo najviac poznal, miloval a podľa toho aj žil. Škola a povinnosti vedieť a poznať čo najviac, nedotýkajú sa len prirodzených hodnôt, ale aj duchovných vo vzťahu k Bohu, svojej duši, spáse… Karol Alexis poznamenal: „Potrebujeme vieru, a nie učenie.“ Viera a veda nie sú dve nevlastné sestry. Naopak. Vzdelanému človeku viera pomáha plnšie prežiť svoj život. Viera nie je brzdou k vzdelaniu. Viera pobáda viac poznať Boha i zo stvorených vecí a filozofie. Na začiatku nového obdobia, akým je nový školský rok, je potrebné spojenie vedy a viery si pripomenúť a čo najviac osvojiť. Nepreviňme sa proti pravde. Ako kresťania sme Bohom oslovení podmaniť si zem. Je to aj výzva Svätého Otca zapojiť sa do spoločenského diania, verejného života. Nedajme sa pomýliť a nepodľahnime lenivosti. Naším poslaním je budovať Božie kráľovstvo už na zemi. Tým si získavame zásluhy, aby sme boli spravodlivým Bohom Sudcom raz odmenení. Prvý Boží príkaz je príkaz lásky. Memento povolania k láske. „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou“ (Mt 22,37). Ježiš nám len pripomína, čo už v Starom zákone Boh povedal ľuďom (porov. Dt 6,5). Nik z nás, ani žiak, ani študent, ani poslucháč, ani vyučujúci, nik z nás sa nesmie dišpenzovať od príkazu lásky, ktorý nás zaväzuje pracovať aj rozumom, rásť v poznaní, objavovať Boha a žiť s Bohom.

      Príkladov hodných nasledovania máme zo slovenskej histórie i súčasnosti viac. Splnili a plnia svoje poslanie. Boh nás stvoril na svoj obraz a z toho vyplýva, že ten čo vo svojej múdrosti a láske stvoril svet, a dnes ho stále riadi, aj od nás právom žiada a očakáva, že splníme jeho príkaz o našom poslaní na zemi: „Podmaňte si ju“ (Gn 1,28). Neuposlúchnuť Boha si zasluhuje trest. Nikto z nás sa nevysloví o nárokoch na nás kladených, že to nemusím vedieť, to nebudem potrebovať a pod. Tak aj my nebudeme svojmu okoliu na pohoršenie. Ježiš rázne a jasne odhalil a poslal preč satana: „Choď mi z cesty, satan“ (Mt 16,23), ale tak ako Petrovi hovorí aj každému z nás: Nasleduj ma! V duchu Ježišových slov sa uchránime aj pýche: „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil“ (Mt 16,26)?! A k tomu patrí pripomenúť, že je nepekné po ľudskej stránke, tým viac po kresťanskej niekým pohŕdať, vysmievať sa, vyvyšovať, podceňovať, zaznávať a podobne, lebo: „Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho vyžadovať“ (Lk 12,48).
      Je povzbudením, že aj v našom okolí je mnoho takých, čo oslavujú Boha svojím nadaním, svojou usilovnou prácou, štúdiom, talentom, cvičením, koníčkami, športom, objavmi a umením. Pritom majú čas na Boha, vidíme ich v kostole, pristupujú ku sviatostiam, vyznávajú verejne vieru a ich každodenný život sa páči Bohu. Sú svetlom, soľou i kvasom. A niet čo im závidieť. Ich život je tvrdá a náročná práca na sebe.
      Bohom sme všetci pozvaní.

      Je na každom, kto teraz znova začína, ale i na rodičoch a každom z nás, aby sme využili túto príležitosť k novému duchovnému i intelektuálnemu rastu. Nesmúťme za prázdninami. Naopak. Ďakujme Bohu za nové sily, zážitky, priateľov a vykročme vpred. Amen.

      Inšpirácie: Mt 16, 21-28
      Kartotéka: Mt 16
12.06.2003 | Čítanosť(2757)
Mt 16, 13-20
12.06.2003 | Čítanosť(2641)
Mt 16, 21-28
12.06.2003 | Čítanosť(2606)
Mt 16, 1-12


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet