19.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Najvnútornejším znamením lásky je odovzdanie.

~Edita Steinová ~

11.12.2004 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1092 reakcie0
(Share 283 0)


Téma: Božia láska je v tom... / 1 Jn 4, 9-10

Homília

      Prof. John Powell, SJ, populárny prednášateľ na Loyola Univerzity v Chicagu, jeden z najčítanejších autorov, spomína (v knihe Očami viery), ako ho v poradni pred niekoľkými rokmi navštívila istá mladá žena. Stála pred vážnym rozhodnutím: potrat – áno alebo nie!
      Rozhovor, ktorý nasledoval, bol pre neho – ako spomína – veľmi poučný a šokujúci. Mladá žena sa naňho pozrela s očami plnými sĺz a povedala: „Viem, že milujete moje dieťatko, ale milujete aj mňa?“
      Veľmi dlho uvažoval nad týmito jej slovami i nad týmto dňom. Bola to inšpirácia, ktorá zmenila jeho život: Tá mladá žena v mojej kancelárii potrebovala vedieť, že ju niekto miluje, skôr ako mohla mať lásku sama v sebe a milovať svoje nenarodené bábätko.
      Táto inšpirácia mu poslúžila ako úvaha nad Vianocami.
      Čo má toto spoločné s Vianocami? – pýta sa. „Možno, že jediné, čo potrebujeme vedieť – viac, než akékoľvek iné poznanie – je, že Boh miluje každého jedného z nás“, odpovedá.
      Sv. apoštol Ján nás uisťuje, že v toto máme veriť: „Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna...“ (1 Jn 4, 9-10).
      Úžasné! Ako veľmi nás Boh miluje, keď nám dal svojho Syna v ľudskej podobe, keď k nám prehovoril naším ľudským jazykom. Prihovoril sa nám, aby sme pochopili, že nás miluje. Túto pravdu musíme prijať do celého nášho vnútra, do nášho života.
      Znamenia Božej lásky sú všade okolo nás, ale nájdeme ich len oči viery.
      J. Powell spomína tiež príbeh o deťoch, ktoré sa hrali na skrývačku. Jeden chlapec sa skryl veľmi dobre, ale po chvíli zistil, že ho nik nehľadá.
      Túto myšlienka aplikuje tak, že si niekedy myslí, že Boh by nám rád povedal, že aj on je často v takej pozícii: Znamenia mojej lásky sú všade okolo vás. Ale hľadáte ma?
      Do akej miery to pochopíme, do takej miery budeme mať silu milovať Boha. A nielen Boha, ale aj iných. To nám pripomínajú ďalšie slová sv. Jána: „Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého“ (1 Jn 4, 11).
      Bruno Ferrero, autor mnohých knižočiek, v ktorých uvádza malé príbehy na potešenie duše, vo svojej poslednej (Tajomstvo červených rybiek), zaznamenal tento poučný príbeh.
      V severnej Indii na brehu jedného jazera žil čudný vták, ktorý mal dve hlavy. Jednu na pravej strane a druhú na ľavej. Dve hlavy, ale jedno telo.
      Keď raz poletoval a hľadal si niečo pod zub, očami pravej hlavy zbadal včelí plást. Hneď sa naň zniesol.
      Ľavá hlava povedala: „Daj aj mne zobnúť.“
      Pravá hlava o tom nechcela ani počuť. A všetok med vyzobala sama. Vtedy sa ľavá hlava zaprisahala, že sa pomstí. Keď sa vták potuloval nad lesom, vľavo zbadal horké bobule. Ľavá hlava ich zazrela prvá a aj keď vedela, že nie sú jedlé a že po nich bolí brucho, pozobala ich toľko, koľko mohla.
      Hovorila si: „Aj keď ma bude bolieť brucho, tá egoistická pravá hlava si to zaslúži, aspoň sa naučí podeliť sa so mnou, hlava jedna lakomá.“
      Zakrátko vtáka prepadli prudké bolesti. Bobule boli jedovaté a vták zahynul.
      Umreli obidve hlavy. Aj pravá, aj ľavá, lebo ani jedna z nich nemala rozum.
      Tak umiera mnoho rodín, mnoho jednotlivcov, lebo sa boja mať sa radi. Pre svoj egoizmus, pre svoju tvrdohlavosť!
      Vianočný čas je pre nás všetkých príležitosťou, aby sme sa nad tým zamysleli. „Lebo toto je zvesť, ktorú ste počuli od začiatku: aby sme jeden druhého milovali“, píše sv. Ján vo svojom prvom liste (3, 11). A uvedomili si, že srdcom a dušou Vianoc je, že Boh tak miloval každého jedného z nás, že dal svojho jednorodeného Syna, aby sme mohli mať večný život. Aby sme mohli milovať seba, Boha i tých, čo sú okolo nás! Prečo? Lebo „kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska“ (1 Jn 4, 8).
20.06.2003 | Čítanosť(1043)
Téma: 1 Jn 4, 7-8
16.06.2003 | Čítanosť(2370)
1 Jn 4, 1-21


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet