22.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Poviem úprimne, že to bola kríza mladosti a hanba pred určitými priznaniami, čo ma odvádzala od mojich úkonov zbožnosti. Mnohým, ktorí sú v tých istých okolnostiach, by to vyhovovalo. Keby však boli úprimní, priznali by, že to, čo ich predovšetkým odvrátilo od náboženstva, bolo prísne pravidlo ohľadom zmyslov, čo náboženstvo ukladá všetkým, že najprv sa dopytovali rozumu a vedy na metafyzické dôkazy, ktoré by im dovoľovali viac sa ním nezaťažovať.

~F. Coppée~

11.12.2004 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1116 reakcie0
(Share 219 0)


Téma: Vezmite a jedzte... / Eucharistia

Homília

      Jim Caviezel, predstaviteľ Ježiša vo filme amerického režiséra Mela Gibsona The Passion (Utrpenie), pred začiatkom nakrúcania filmu svojmu režisérovi povedal: „Musíme sa každý deň zúčastniť na svätej omši. Predtým, ako budem niesť tento kríž, a predtým, ako začneme nakrúcať tento film, musím prijať Eucharistiu.“ A niekedy denne chodil na svätú spoveď (Máriina doba, 2004, 1).
      Tú pretvárajúcu silu potrebujeme všetci na to, aby sme vedeli zaujať svoje miesto v živote, a predovšetkým na to, aby sme mali život a aby sme ho mali hojnejšie (porov.: Jn 10,10). Preto sa Cirkev vždy znova a znova vracala k najživšej Kristovej prítomnosti v Eucharistii.
      Katechizmus Katolíckej cirkvi označuje Eucharistiu za „prameň a vrchol celého kresťanského života“ (KC 1324). Ak chceme aj my znovu objaviť tento ústredný bod a srdce svojho kresťanstva, musíme ho hľadať tam, kde je živý Kristus, prítomný s celým svojím dielom a poslaním, s celou svojou náukou a činmi, s celým svojím životom, smrťou, slávou a svätosťou.
       „Vezmite a jedzte...“ (Mt 26,26).
      Keď Ježiš vyslovoval vo večeradle tieto slová, sotva niekto z apoštolov tušil, čím sa stane práve ustanovená Eucharistia pre život budúcej Cirkvi v nasledujúcich storočiach až do našich dní. Preto už prví kresťania sa schádzali po domoch, „lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm“ (Sk 2, 46). Od toho sa rozvíjal celý ich kresťanský život. „Dávali tým najavo, že všetci, čo jedia jediný rozlomený chlieb, Krista, vstupujú do spoločenstva s ním a tvoria v ňom jedno telo“ (KKC 1329).
      Kresťania hlboko uverili pamätným Kristovým slovám o Eucharistii, slovám jasným a plným nádeje: „A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta... kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom... bude žiť naveky“ (Jn 6,51;56;58). „Vo všetkých nasledujúcich storočiach sa zhromažďovali okolo eucharistického stola a so všetkou láskou si udržiavali tento živý dotyk s Kristom. Inak by sa bolo stalo len náukou, hnutím, filozofiou či askézou, organizáciou či spolkom“ (J. Ch. Korec: O Eucharistii).
      Keď cisár Dioklecián chcel vo svojej ríši na začiatku 4. storočia vykoreniť kresťanstvo, vydal zákon, ktorým pod trestom smrti zakázal účasť na nedeľnom slávení Eucharistie. Vedel, že tým smrteľne zasiahne samotné jadro Cirkvi. Keď sa sudca v Kartágu spýtal kresťanov chytených pri bohoslužbe, prečo tam chodia, keď je to životu nebezpečné, odpovedali: „Bez nedeľnej bohoslužby nemôžeme žiť.“
      Z rozhodnutia Svätého Otca Jána Pavla II. sa v októbri 2004 začína Rok Eucharistie a potrvá do októbra 2005. Pre nás je to nová príležitosť, aby sme toto ústredné postavenie Eucharistie mohli znova oživiť a pochopiť, premyslieť a premodliť, zaradiť a s láskou prijať do nášho osobného života i do života celého kresťanského spoločenstva, vo farnosti, v eparchii, i v celej Cirkvi. Svätá liturgia nie je len pobožnosť, nie je len modlitba. Svätá liturgia je „vrchol celého kresťanského života“ (KKC 1324). Je to osobitné a tajomné stretnutie so živým a dobrotivým Ježišom, Pánom a Spasiteľom ľudstva. „Je zhrnutím a súhrnom našej viery“ (KKC 1327).
      Tomáš Kempenský vo svojej vzácnej knihe O nasledovaní Krista vyjadruje dôležitosť Eucharistie v našom živote takto: „Mnohí putujú na rozličné miesta, aby videli ostatky svätých; a žasnú, keď počujú rozprávať o ich skutkoch; obdivujú veľké stavby chrámov a bozkávajú ich hodvábom a zlatom ovinuté sväté kosti. A hľa, tu predo mnou na oltári si prítomný ty, Boh môj, Svätý nad všetkých svätých, Stvoriteľ ľudí a Pán anjelov. K tým pútiam pobáda ľudí často len zvedavosť a túžba vidieť nové veci... Ale tu vo Sviatosti Oltárnej si prítomný celý, môj Boh, človek Kristus Ježiš, tu možno dosiahnuť i hojné ovocie večnej spásy, koľkokrát ťa hodne a nábožne prijímame“ (IV.,I, 38-41).
       „Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte“ (Jn 1,26). Zdá sa, že tieto Jánove slová patria niekedy aj nám. Že často je aj naša reakcia podobná tým, ktorí pri Kafarnaume nechceli chápať Ježišovu eucharistickú reč, a tak odišli od neho a viac s ním nechodili (porov.: Jn 6, 66).
       „Eucharistia je osobitným darom celej Cirkvi. Je najväčším darom, ktorým v poriadku milosti a sviatosti božský Ženích obdaroval a stále obdarúva svoju Nevestu. Ale práve preto, že ide o taký dar, všetci sa musíme v duchu hlbokej viery dať viesť zmyslom pre opravdivú kresťanskú zodpovednosť“, píše Ján Pavol II. vo svojom liste O Eucharistickom tajomstve a kulte (12). A dar zaväzuje. „Eucharistia, Kristova spásonosná prítomnosť v spoločenstvách veriacich a ich duchovný pokrm, je to najcennejšie, čo Cirkev môže mať na svojej ceste dejinami...“, poučuje ďalej Svätý Otec Ján Pavol II. (Encyklika Cirkev žije z Eucharistie (9). Je to dlhá cesta, plná prekážok, ktoré presahujú ľudské schopnosti. Na tejto ceste sú aj nám adresované slová, ktoré počul prorok Eliáš: „Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou dlhú cestu!“ (1 Kráľ 19,7; Vg). Máme ju preto prijímať nie pre potešenie, ale aby sme vládali kráčať, pracovať a zápasiť o duchovnú podobu seba samých i druhých. Preto, lebo Eucharistia nie je ochranou pred hriechom, ale posilou v boji proti hriechu. Kto z nás to nepotrebuje?
      Eucharistia, to je poklad Cirkvi, srdce sveta, závdavok cieľa, po ktorom túži každý človek, aj keď si to niekedy neuvedomuje. Eucharistia je pre nás to, čo povedal svätý Peter v mene nás všetkých: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života“ (Jn 6,68). Preto Cirkev, podnecovaná láskou, sa usiluje odovzdať nasledujúcim kresťanským generáciám vieru a náuku o eucharistickom tajomstve bez toho, aby z nej stratila čo len čiastku.
      K takémuto chápaniu Eucharistie nás Svätý Otec Ján Pavol II. vyzýva:
       „Najmilší bratia a sestry, vstúpme do školy svätých, veľkých interpretov pravej eucharistickej zbožnosti. V nich dosiahla teológia o Eucharistii plnú krásu, prenesenú do života, je pre nás nákazlivá a, takpovediac, zahrieva. Počúvajme predovšetkým Najsvätejšiu Pannu, v ktorej sa viac než v komkoľvek inom javí eucharistické tajomstvo ako tajomstvo sveta. Hľadiac na ňu, spoznáme pretvárajúcu silu, ktorú má Eucharistia“ (Enc. Cirkev žije z Eucharistie, 62).
      Len ak takto pochopíme tento dar z neba, ktorý „dáva svetu život“ (Jn 6,66), len potom ho budeme naozaj prijímať „s Božou bázňou a s vierou“, „kým nepríde“ Pán (1 Kor 11,26).
13.03.2007 | Čítanosť(4919)
Téma: Prvé sväté prijímanie
20.06.2003 | Čítanosť(3226)
Téma: Eucharistia / Jn 6, 51
20.04.2004 | Čítanosť(2510)
Téma: Eucharistia
25.06.2003 | Čítanosť(2009)
Téma: Eucharistia


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet