20.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Je veľký rozdiel medzi postojom človeka, ktorý sa nechá gniaviť dodržiavaním detailov, a postojom človeka, ktorý dodržiava všetky predpisy z lásky, čo mu umožňuje milovať, dávať sa a obetovať, a zabudnúť na vlastné chúťky.”

~BERNARD DUCRUET~

11.12.2004 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1204 reakcie0
(Share 235 0)


Téma: 28. nedeľa po ZSD / Lk 14, 16-24

Homília

      V Druhej Mojžišovej knihe čítame, že keď Boh vyviedol vyvolený izraelský národ z egyptského otroctva, musel prechádzať drsnou púšťou. Pán ich na tejto ceste požehnával, ale i skúšal ich vernosť. A ako sa správali? Už hneď po tom, čo ich zázračne previedol cez Červené more, tiahli tri dni po púšti, no nemali vody. Prišli k prameňu Márá (Horkosť), ale voda bola horká. Preto reptali proti Mojžišovi, že musia trpieť smädom: „Čo budeme piť?“ (Ex 15, 24). Vtedy Pán rozkázal Mojžišovi, aby do vody hodil kus dreva. Mojžiš to urobil a voda sa stala sladkou a zachránili sa životy reptajúceho ľudu.
      Mimochodom – ak svätíme jordánsku vodu, v modlitbe sú aj slová: „Dnes príchodom Pánovým sa stala sladkou voda Mojžišova...“ Tu je poukázanie práve na túto starozákonnú udalosť.
      My sa však touto starozákonnou udalosťou poučme.
      Izraelský národ bol v Starom zákone vyvoleným národom – pozvaným k spáse ako prvý. Boh ho zázračne vyviedol z otroctva v Egypte a viedol cez púšť do zasľúbenej zeme. Ľud však na púšti reptal a pri ťažkostiach volal: „Lepšie by nám bolo slúžiť v Egypte, ako zomrieť na púšti!“ (Ex 14, 12). Mojžiš ich ale utešoval: „Len vytrvajte a uvidíte Pánovu záchranu...“ (Ex 14, 13). Izraelský národ už vtedy na púšti ukazoval svoju nevôľu, a neskoršie úplne odmietol Božie pozvanie. Odmietol to vlastnou vinou, preto k spáse boli pozvaní iní.
      Všeobecná Božia vôľa spasiť človeka je však veľmi zreteľná. Nad všetkým tu stojí Božia starostlivosť, ktorá je vyjadrená i v podobenstve o veľkej večeri. Boh pozýva, ale pozvaní odmietajú prísť. Boh je však dobrotivý aj keď mnohí sklamú. Nezruší večeru, nezavrie dom, ale pozýva iných. Tu je vidieť tajomstvo Božej milosti a starostlivosti. Boh dosiahne svoj cieľ, i keď človek nevyužije múdro slobodnú vôľu.
      V tomto podobenstve je tiež jasné Božie volanie: „Poďte, už je všetko pripravené“ (Lk 14, 17). Je to pozvanie, nie prinútenie. Boh volá, ale nikoho nenúti. Je teda mylná predstava tých, ktorí si myslia, že ak Boh na niekoho dopúšťa chorobu, nešťastie, pohromu, smrť –akoby tým niekoho nútil k obráteniu. Boh iba napomína, niekedy aj trestá, ale Božie cesty sú nepochopiteľné. No nikoho nenúti. Tu však treba pamätať na jedno: Ak Boh volá, musí ustúpiť všetko ostatné. V Reči na vrchu povedal: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše“ (Mt 6, 33). Toto nepochopili tí prví pozvaní z podobenstva, a preto boli vylúčení z veľkej hostiny (porov. Lk 14, 24).
      Prehnaná starostlivosť o pozemské veci dokáže človeka niekedy tak zaujať, že nemá čas pre vyššie, večné záujmy. Z tejto nezriadenej lásky k dočasným záujmom stratí spásu. Ale Boh volá, a ak chceme získať večný život s Bohom, potom tu na zemi musí ustúpiť všetko ostatné. Podľa Kristových slov bude blahoslavený každý, kto bude mať účasť na tejto hostine v Božom kráľovstve (porov.: Lk 14, 15).
      Už v úvode sme si povedali, že Boh pozval do svojho kráľovstva vyvolený izraelský národ, ktorý vyviedol z otroctva v Egypte. Dal mu zem oplývajúcu mliekom a medom, a predsa odmietol Božie volanie. Vyhováral sa... Božích poslov, ktorí mu sprostredkovali Božie volanie, pochytal a pozabíjal. Ale jeho dom, v ktorom pripravil veľkú hostinu, nezostal prázdny. Pozval iných...
      Boh aj nás pozval do svojho kráľovstva na hostinu. Najprv je to hostina tu na zemi – pri každej svätej liturgii, a potom tá večná, v nebi. Ak nebudeme mať o to záujem, staneme sa nehodní. Pán si namiesto nás pozve iných. Bohu nikdy nebudú chýbať hodní synovia a dcéry, ale nám môže chýbať nebeský Otec. Preto vo svetle dnešného čítania spoznajme svoje pozvanie, lebo je to pozvanie k šťastiu tu na zemi, i pozvanie k radosti vo večnosti.

      Inšpirácie: Lk 14, 15-24
      Kartotéka: Lk 14
12.06.2003 | Čítanosť(2840)
Lk 14, 15-24
12.06.2003 | Čítanosť(2140)
Lk 14, 7-14
12.06.2003 | Čítanosť(1824)
Lk 14, 25-35


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet