19.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „To, čo by sa dalo na začiatku ľahko odstrániť, stáva sa v priebehu času návykom, a nevyliečiteľným.”

~SV. IGNÁC Z LOYOLY ~

11.12.2004 - Miron
čítanosť1189 reakcie0
(Share 229 0)


Téma: Nedeľa svätých Praotcov / Lk 14, 16-24

Homília

AI      Matka volá na dieťa: „Večera je hotová!“ A dieťa zo svojej izby odpovedá: „Idem!“ Ale neide. Hrá sa ďalej. O chvíľku matka znovu kričí: „Večera je hotová, poď jesť!“ A dieťa znovu odpovedá: „Idem!“ A pokračuje v hre dovtedy, kým matka stratí trpezlivosť a doslova neprinúti dieťa sadnúť si k stolu. Táto situácia vôbec nie je zriedkavá. A netýka sa len detí. V čom je problém? Vysvetlenie pochopíme, keď si predstavíme inú situáciu. Dieťa sa motá v kuchyni okolo matky a každé dve minúty sa pýta: „Kedy už bude večera?“ V čom je rozdiel? V tom druhom prípade má dieťa skutočný hlad. V tomto prípade odpadá volanie na večeru – účastník večere je už tam.
KE      Keď v podobenstve o veľkej večeri sa hospodár rozhneval, dal zavolať chudobných a mrzákov, slepých a chromých (Lk 14, 21). A nie je tam žiadna zmienka o tom, že by niekto odmietol. Dôvod je jednoduchý – títo ľudia boli hladní. Ich postavenie a telesné postihnutia im nedávali možnosť pravidelne sa nasýtiť. Neodmietli teda možnosť, ktorá sa im ponúkla. A zaiste zjedli všetko do posledného kúsku.
      Keď Ježiš Kristus volá, správnou odpoveďou nie je: „Idem!“, ale: „Tu som!“ Takto dokáže odpovedať každý, kto Ježiša Krista úprimne hľadá. V momente Božieho volania takto nie je vôbec ďaleko. Podobá sa hladnému dieťaťu, ktoré sa motá v kuchyni a nedočkavo čaká na slová: „Večera je hotová!“
      Ak je človek „hladný“ po Bohu, nepozná žiadne prekážky, žiadne výhovorky. V jeho srdci sa môžu ozvať takéto hlasy: „Nerozumiem všetkému, čo mi hovorí. Poznám ho vôbec?“ To však nie je problém. Ak sa človek skutočne chce stretnúť s Kristom a túži ho nasledovať, už vlastne sedí za „prestretým stolom“.
PAR      Sv. Ignác z Loyoly však rozlišuje tri triedy kresťanov podľa toho, ako sú ochotní nasledovať Pána.
      Do prvej triedy patria tí, ktorí by radi odovzdali celý svoj život Bohu, kapitulovali by pred nim, avšak nikdy k tomu nevyužijú žiadne prostriedky, ktoré majú k dispozícii. Sú nerozhodni a bez disciplíny a tak v skutočnosti ani nie sú učeníkmi. Ich obľúbenou vetou je „Chcel by som... Želal by som si...“ Týchto ľudí by sme mohli nazvať ľuďmi „želajúcimi si“ (bez vôle).
      Druhú triedu tvoria ľudia, ktorí Bohu rozprávajú, čo všetko pre neho robia. Môže ísť o ľudí energických alebo plných veľkodušnosti, dokonca plných horlivosti za Božie kráľovstvo, avšak v ich srdci sú stále ešte oblasti, ktoré potrebujú obrátenie. Títo ľudia naozaj robia veľa pre Pána, ale ich mottom je: „Ja sám ti, Pane, poviem, čo pre teba vykonám.“ Často tu ide o všetko možné, len nie o to, čo žiada od nich Boh - všetky rozhodnutia robia podľa svojich vlastných predstáv... Týchto ľudí by sme mohli nazvať ľuďmi síce konajúcimi, ale podľa svojej vôle (s množstvom vôle).
      Konečne do tretej triedy patria tí, ktorí sa postavia pred Pána a povedia: „Povedz mi, Pane, čo si želáš. Tvoj služobník počúva. Medzitým budem prosiť o tvoju pomoc a silu v tom všetkom, čo ma vystrašuje, alebo čo sa zdá silnejšie, ako ja.“ To sú ľudia, ktorí majú opravdivú autentickú vôľu. (http://www.uniba.sk/~upc/kazne.html)
      Ku ktorej z nich patríme?
MY      Zaiste si vieme dať správnu odpoveď. Možno, že sme sa našli v tej prvej alebo druhej alebo v tretej skupine. Možno, že sa nás zmocnil smútok z poznania, že nie vždy sme žili v Božej blízkosti. Možno, že sme si uvedomili, že naše nasledovanie Krista spočívalo skôr v prešľapovaní na mieste, než vo vytrvalom kráčaní po ceste, ktorú nám ukazuje. Nezotrvávajme však v takomto smutnom rozpoložení. Zverme svoju minulosť i s jej nedokonalosťami Božiemu milosrdenstvu a sústreďme sa na dnešný deň, v ktorom Boh k nám znovu hovorí: „Poďte, už je všetko pripravené“ (Lk 14, 17). Buďme bdelí, aby našou odpoveďou nebolo: „Idem!“, ale: „Tu som!“
ADE      Ak si osvojíme takúto bdelosť, potom nadchádzajúce sviatky sa pre nás stanú skutočným stretnutím s naším Pánom Ježišom Kristom.

      Inšpirácie: Lk 14, 15-24
      Kartotéka: Lk 14
12.06.2003 | Čítanosť(2700)
Lk 14, 15-24
12.06.2003 | Čítanosť(2059)
Lk 14, 7-14
12.06.2003 | Čítanosť(1749)
Lk 14, 25-35


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet