23.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Kristus vstal z mŕtvych: ten najväčší zo zázrakov videli len niekoľkí... Tí, čo boli potrební. Prirodzená nenápadnosť je pečaťou Božieho diela.”

~BL. JOSEMARÍA ESCRIVÁ ~

09.12.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1129 reakcie0
(Share 261 0)


Téma: Vianočné posilnenie vo viere / Vianoce / Jn 1, 1-18

Homília

      Mám radosť, keď v dnešný deň vás všetkých môžem osloviť tu, v našom kostole. Tu sme doma. Veď prišli ste na sviatky domov a domov, to nie je len príbytok, kde bývajú najdrahší, ale domov je i tento kostol, kde ste boli všetci pokrstení, do ktorého vás ako malé deti priniesli rodičia, aby vás pokrstili, a tak vám otvorili bránu života na ceste za Ježišom.
      Aj keď sa stalo, že sme z cesty zišli, bolo to spôsobené hriechom, našimi slabosťami, že sme sa dali zviesť, pomýliť, oklamať, ale predsa, aj toto naše stretnutie hovorí, že to nie je až také zlé s naším priateľstvom s Ježišom. Veď aj to, že sme tu slobodne, bez posielania, hoci len sviatočne, je výrazom, že sme s Ježišom nepretrhli nitky, ktoré nás spájajú. Veľmi sa tomu teším, a preto sa povzbuďme v dnešný sviatok Narodenia Pána Ježiša, aby sme dlho spomínali na toto stretnutie s ním, prípadne načerpali síl a vytrvali pri Ježišovi v našom živote.
      Pri počúvaní evanjelia, ktoré napísal Ján, zaiste vás upútali jeho zvláštne slová. Cítiť z nich moc, silu, vzlet. Cítime, že tam nie je zbytočné slovo v zomknutí slov a súmernosti výrazov, ktoré hovoria o slávnostnom okamžiku. Obyčajne, keď počujeme takéto slová, ktoré akoby nás prerástli, vtedy všetkému, čo bolo povedané, nerozumieme. A tak je to i v dnešný deň. No my predsa cítime akúsi sladkosť, a to mal na mysli i Ján, keď písal úvod, dnešné slová evanjelia.
      Slovo Boh, ktoré v sebe skrýva počiatok všetkého a v ktorom je každý život, ktorý je jediným svetlom pre človeka, tento Boh sa stal človekom, stal sa nám podobným podľa tela, prišiel medzi nás, aby nám ukázal to, k čomu by sme sa rozumom nikdy neboli dopracovali.
      Moc Boha. Prišiel, aby sme sa stali Božími deťmi. Toto spievali i anjeli v noci pastierom: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2, 14).
      Dnes Boh prejavil svoju slávu. To je príčina slávnosti Narodenia Ježiša Krista. Dnes Boh zvláštnym spôsobom nám prejavil svoju lásku, a to tým, že nám dáva príklad svojim životom. Môžeme si snáď predstaviť skromnejší spôsob Ježišovho narodenia? Dieťa-Boh položené v jasliach, pretože nebolo pre neho v Betleheme miesta. V samotnom narodení necítime však nič znásilňujúce, ani oslňujúce. Keď Ján nám dnes napísal text: „A Slovo telom sa stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1, 14) a obzreli sme sa po jeho sláve, možno chceli by sme sa opýtať: Kde je tá sláva Božia? Kde vidieť Syna, ktorý udržuje všetko svojím mocným slovom? Tomu veľmi nerozumieme. Ako potom pochopiť tie rozdiely medzi hodnosťou a skromnosťou pri jeho narodení?
      Áno, pri jasliach je všetko skromné a jednoduché, a predsa už tam cítime slová, ktoré povie toto „dieťa“ neskoršie: Kto chce byť v kráľovstve Božom najväčší, nech je vaším sluhom..., nech umýva nohy iným..., dal som vám príklad... Ježiš chce, aby od počiatku bol jeho život na zemi skromný, prostý a jednoduchý. Možno by sme iným slovám neporozumeli.
      Božia sláva sa nemôže zrovnávať so slávou ľudí. Všetko, čo sa vzťahuje na Ježiša, musí byť oslobodené od každej ľudskej nejasnosti. Keby bol prišiel Kristus na svet iným spôsobom, boli by sme mu skôr uverili? Snáď by mu bolo bohatstvo tohto sveta otvorilo naše srdcia? Necítime skôr, že toto priťahuje, oslňuje, je nám bližšie a zrozumiteľnejšie ako to, čo by urobil človek? Ako by bol človek zariadil príchod Boha na svet?
      Musíme si uvedomiť, že všetko, čo sa vzťahuje na oslavu Boha, musí byť skromné. Tým viac môže vyniknúť duchovné. Vidíme to na živote Krista. Nič nechcel od ľudí, nežiadal, a predsa koľko rozprával a táto jeho láska končí darovaním svojho tela.
      Udalosť, ktorú si dnes pripomíname, nechce vzbudiť súcit nad chudobou, zimou, prostredím, v ktorom prišiel Boh medzi nás. Chce nás však priviesť k súčasnosti, v ktorej žijeme a tu plniť naše poslanie – oslavovať Boha. Máme sa dnes poobzerať okolo seba a uvidíme, že i v jednoduchých, všedných a každodenných maličkostiach môžeme si plniť svoje povinnosti voči Bohu, sebe i blížnym. Boh mohol predsa dovoliť, aby sa jeho Syn narodil v inom prostredí. Chcel však nám dať príklad, že uveriť v Boha nie je čosi výnimočné, rezervované len pre vyvolených, pre elitu, ale pre každého. Ježiš sa stal jednoznačne pre všetky veky odpoveďou na zmysel ľudského utrpenia i radosti, práce i odpočinku, lásky, života i smrti.
      História, ale i kritická súčasnosť hovoria jasnou rečou, že prijímanie Krista, jeho učenia, nie je v ničom brzdou. Ten, čo verí v Boha, nie je spiatočník, príživník, ale naopak.
      Dnes sa často hovorí o solídnom ovládaní viacerých odborností, pretože inžinier-chemik, ak chce zvládnuť svoje náročné úlohy, musí si rozšíriť aj vedomosti napríklad v oblasti fyziky. Tak sa pozerajme aj na problém Krista a modernej doby. Nikto nemôže povedať pravdivo, že viera brzdí rozvoj vedy. Naopak, viera privádza vedcov k novým myšlienkam i hodnotám.
      Dnešný sviatok je čas zjednotenia, keď si pri jasliach uvedomujeme to, čo sme počas roka zabudli, nechceli, prípadne nevenovali tomu pozornosť. Jasle sa stávajú impulzom nového života.
      U každého sa to môže prejaviť iným spôsobom. Pre vás, chlapci a dievčatá, akoby dnes Ježiš z jasieľ hovoril, aby ste si ctili a poslúchali svojich rodičov. Koľkí z vás sa zabúdate rodičom poďakovať za to, čo od nich dostávate. Koľkí sa zabúdate za svojich rodičov pomodliť, lebo i to je prejav lásky k nim. Úcta k starším, pozdrav, je dnes zriedkavosťou. U vás, mladí priatelia, môže to byť serióznejšia príprava na život. Vystačí mladý človek s neprávnymi názormi na život? Čo voľná láska, alkohol, cigarety, drogy, neúcta k rodičom? Je smutné a bolestné, keď si myslíte, že Boh, Cirkev vám bráni v tomto počínaní.
      Čo si povšimnúť u dospelých? Stúpajúca rozvodovosť, rastúci počet potratov, korupcia, nevšímavosť voči príkazom, sviatostiam, modlitbe, svätej omši.
      Veľakrát kritizujeme to, čomu málo, alebo vôbec nerozumieme, a to i v oblasti viery. I dnes sa stretávame s vedomosťami dospelého kresťana, ktoré sú na úrovni tretiaka, a aj to slabého a pritom hovorí z neho pýcha. Pre nikoho z nás nie je dnes ponížením, keď sa zastavíme pri jasliach a uvedomíme si, že sme všetci deti tohto dieťaťa-Boha, pred ktorým neplatí vek, postavenie, titul, ale to, ako dokážeme žiť svoj život v spojení s ním. On prišiel slobodne na zem, aby nás vykúpil. Prišiel v chudobe, aby nikoho neodradil. Prišiel nám podobný, aby nám bol vzorom. Dal nám aj dar slobodného rozhodovania. Nikoho nenútil, ani nebude nútiť plniť jeho príkazy. Toto „dieťa“ však dorastie a po splnení svojho poslania odíde k Otcovi, aby prevzal moc súdiť živých i mŕtvych a nebude sa dať oklamať, ako si snáď chceme v slabej chvíli nahovoriť.
      Tento Boh, ktorého narodenie slávime, o sebe vyhlásil, že je Pravda. O tomto Bohu hovorili proroci ako o mocnom. Teda dnes si môžeme uvedomiť, že Boh sa nebude dať zastrašiť. On má všetko, je Pánom neba a zeme. On vidí do sŕdc nás všetkých, a preto od každého bude žiadať vyúčtovanie z talentov, ktoré nám zveril. Nebudeme sa môcť skryť za výhovorky, za rôzne sťažené okolnosti, za nepriaznivú dobu a prostredie, v ktorom sme žili. Lebo Boh je všadeprítomný a vševediaci. Boh, ktorý dopúšťa, aby sme ho my ľudia urážali, tupili, vysmievali, ale ako hovorí i ľudská múdrosť: „Všetko dočasu – Boh naveky!“ Alebo Kniha Kazateľ: „Márnosť, len márnosť, všetko je iba márnosť“ (Kaz 1, 2). Neobstojí pred ním naša filozofia, múdrosť, učenosť, keď nebude podložená na učení Krista a tou je láska.
       „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 7, 21) – hovorí Ježiš i pre nás, ak si myslíme, že ísť za Ježišom sú iba slová. Aj tu platí, že viera bez skutkov je mŕtva. Či sa to netýka aj nás?
      Mohlo by sa stať čosi, o čom hovorí tento príbeh:
      Blížili sa Vianoce. Zhon a starosti. Chlapec sa staral, aby v kúte obývačky stál jeho betlehemček s malými figúrkami. Rozostavil ovečky, pastierov, sošku Panny Márie, svätého Jozefa. Naraz ale zbadal, že mu chýba soška Ježiška. Hľadal, ale nenašiel. Odbehol do kuchyne a hovorí:
      „Mama, v betlehemčeku mi chýba Ježiško! Nemôžem ho nájsť. Nevidela si ho náhodou?“
      A matka mu odpovie:
      „Teraz ma nevyrušuj! Mám vážnejšie starosti. A konečne, betlehemček môže byť aj bez Ježiška!“
      Vianoce sú mnoho ráz bez Ježiška, sú bez Krista. Aj medzi nami a je to v túto radostnú chvíľu smutné, sú „veriaci“, ktorí pri všetkom zhone pred sviatkami zabudli na Krista.
      Netrápi ťa to, brat, sestra, že si bez vianočnej spovede? Veď si odložil Krista do kúta! Uvedom si, že Vianoce bez Krista nemajú nijaký zmysel! Vianoce nie sú len tradícia, idyla, sviatočný deň. Nezamieňajme si ich s mýtom či rozprávkou. Vianoce – to je čas, kedy si máme pripomenúť, že Boh sa stal človekom. Dieťa, ktoré sa narodilo v Betleheme, je Syn Boží.
      Ďakujem vám všetkým za vašu pozornosť, ktorú ste teraz venovali zamysleniu sa nad jaslami. Verím, že sa navzájom posilníme vo viere. Poprajme si, aby sme skutočne prežili požehnané, milostiplné sviatky. Amen.

      Inšpirácie: Jn 1, 1-18 / Narodenie Pána
      Kartotéka: Vianoce / Jn 1
20.06.2003 | Čítanosť(4728)
Téma: Vianoce / Mt 1, 22
20.06.2003 | Čítanosť(3741)
Téma: Vianoce / Mt 1, 22
19.12.2003 | Čítanosť(2687)
Téma: Vianoce
25.06.2003 | Čítanosť(1873)
Téma: Vianoce
25.06.2003 | Čítanosť(1627)
Téma: Vianoce
12.06.2003 | Čítanosť(3068)
Jn 1, 19-39
12.06.2003 | Čítanosť(3037)
Jn 1, 40-51
12.06.2003 | Čítanosť(2286)
Jn 1, 1-18


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet