17.jún 2019

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Roky som si myslel, že ľudia až príliš milujú sami seba. No teraz viem, že pravda je iná. Táto láska nie je dostačujúca, ba niekedy úplne absentuje. Hlboko vo vnútri ľudia nemajú radi to, čo sú, kde sú a akí sú. Ako potom môžeme skutočne milovať blížneho, keď používame takéto zdeformované meradlo akým je láska k sebe?

~John Dever ~

07.12.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1151 reakcie0
(Share 288 0)


Téma: Mária je plná vďaky k Bohu / Lk 1, 43-56

Homília

      Zaiste poznáte slová: „Z plnosti srdca hovoria ústa“ (Mt 12, 34). Veď neraz sme svedkami pravdivosti i ďalšieho výroku: „Pokiaľ si mlčal, myslel som si, že si filozof, keď si však prehovoril, vidím, že si hlupák.“ Iné príslovie hovorí zasa toto: „Vtáka poznáš po perí a človeka po reči.“ Pravdivosť týchto slov poznáme každý zo svojho súkromia i spoločnosti, v ktorej žijeme. A o ich pravdivosti sa presviedčame i v evanjeliu.
      Alžbetu pri návšteve Márie, ktorá sa ponáhľa ju pozdraviť a pomôcť, naplní Duch Svätý. Mária oslavuje Boha a naplnená Duchom Svätým zvolá nádherný hymnus, ktorý voláme Magnifikát.
      Máriine slová Magnifikátu znejú ako ozvena a dozvuk hlbokej kontemplácie. O nič neprosí, len ďakuje a chváli Božie milosrdenstvo, moc, spravodlivosť, štedrosť, vernosť. Je to prvá veľpieseň a najvelebnejší akord chvály Božej, ktorý vytryskuje z hĺbky jej vzrušeného srdca, ktoré prekypuje vďačnosťou a láskou. Prorockým duchom preniknutá, preniká i do šera budúcich vekov, predvída, že to, čo sa odohralo v nazaretskej izbičke, bude postavené do stredu svetového záujmu a ona bude do konca sveta predmetom pozornosti a úcty.
       „Mária zostala u Alžbety asi tri mesiace a potom sa vrátila domov“ (Lk 1, 53).
      Mária vo svojom krásnom Magnifikáte predovšetkým ďakuje Bohu a chváli ho za jeho veľké činy, ktoré spôsobil v jej živote.
      Aj keď nikto z nás sa nechce a nemôže prirovnať k Panne Márii, predsa môžeme sa od nej učiť a nasledovať ju i vo vďakyvzdávaní Bohu, pretože aj nás Boh obdarúva mnohými milosťami a požehnaním. Mnohé veci berieme so všetkou samozrejmosťou, a preto nám zovšedneli. Nielenže sa nevieme poďakovať, ale keď nám ich Boh na čas odoberie, správame sa ako malé deti: trucujeme, reptáme, prejavujeme svoju nespokojnosť voči nemu. A či si Boh od nás nezaslúži, aby sme si ho patrične uctili?
      Pozrime sa na svoj život. Začnime svojím prebudením. Koľkokrát je nám bližšie zostať v posteli o dve minúty dlhšie, ako nájsť si čas a poďakovať sa, hoci i krátko, za prežitú noc, odpočinok, za nový deň. Poprosiť o posilu pre seba a svojich najdrahších. Z osobnej praxe sami vieme, že veľmi záleží, ako začneme nový deň. Nie ľavou či pravou nohou zísť z postele, ale uvedomiť si: Som dieťa Božie a aj tento deň mám ako dar od Boha, aj tento deň mám využiť na oslavu Boha a na spásu svojej nesmrteľnej duše. Zabúdame, že nie všetci mali spokojnú noc, nie všetci si odpočinuli. Koľko ľudí prežilo noc v bdení pri chorých, na cestách, na pracovisku. Koľko chorých trpelo! Koľko bratov a sestier sa nedožilo tohto rána a zomrelo! Nestojí pre nás veriacich nový deň za to, aby sme sa vedeli pravidelne ovládať a pokľaknúť si na krátky rozhovor s Bohom pri modlitbe? Nespoliehajme sa, že si to vykonáme cestou... Takéto stretnutie vyžaduje svoje miesto a svoj čas. Nepodceňujme rannú modlitbu, ktorá sa má niesť v duchu poďakovania a prosieb.
      Deň je plný povinnosti, vzruchu, napätia. Ak si vieme nájsť miesto a čas na urážku Boha, miesto na hriech, na vyslovenie mena Božieho nadarmo, prečo si nevieme nájsť miesto a čas na stretnutie s Bohom v krátkej strelnej modlitbe? Prečo si nenájdeme čas prežehnať sa, keď ideme z domu, keď začíname prácu, či na strelnú modlitbu, keď ideme okolo cintorína, kríža: Odpočinutie večné daj im, Pane, a svetlo večné nech im svieti. Ukrižovaný Kriste, zmiluj sa nad nami! Namiesto hnevu, poprosme slovami: Bože, príď mi na pomoc! Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať!
      Zaiste nájde sa i taká príležitosť, že počujeme urážať Boha nemiestnymi poznámkami a výrazmi. Skúsme vtedy odprosiť Boha za urážku hoci aj takto: Bože, odpusť mu, veď nevie, čo robí! Bože, buď milostivý mne hriešnemu!
      A deň končiť znova stretnutím s Bohom. Najlepšie v spoločnej modlitbe. Keď to nejde, tak v osobnej. Zaiste máte to vyskúšané, aký dopad majú na kvalitu odpočinku myšlienky, v ktorých zaspávate. Pre nás veriacich je krásne ukončiť deň spytovaním svedomia a odprosením nielen za svoje hriechy, ale i za zanedbané dobro. Uložiť si predsavzatie a na druhý deň viac si všímať nedostatky a odstraňovať ich. Toto sú krátke minúty, a predsa tak veľmi obohacujú náš život nielen po duševnej, ale i po telesnej stránke. Sú to malé stretnutia, ale s veľkým požehnaním a bohatým ovocím.
      Čím je naplnené naše vnútro, tým sa prejavujeme i navonok. Amen.

      Inšpirácie: Lk 1, 39-55
      Kartotéka: Lk 1
12.06.2003 | Čítanosť(2938)
Lk 1, 67-80
12.06.2003 | Čítanosť(2711)
Lk 1, 39-55
12.06.2003 | Čítanosť(2690)
Lk 1, 26-38


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet