23.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Keď si Boh chce zamilovať dušu, nehľadí na jej veľkosť, ale na hĺbku jej pokory.”

~SV. JÁN Z KRÍŽA~

07.12.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1034 reakcie0
(Share 256 0)


Téma: Mária je plná vďaky k Bohu / Lk 1, 43-56

Homília

      Zaiste poznáte slová: „Z plnosti srdca hovoria ústa“ (Mt 12, 34). Veď neraz sme svedkami pravdivosti i ďalšieho výroku: „Pokiaľ si mlčal, myslel som si, že si filozof, keď si však prehovoril, vidím, že si hlupák.“ Iné príslovie hovorí zasa toto: „Vtáka poznáš po perí a človeka po reči.“ Pravdivosť týchto slov poznáme každý zo svojho súkromia i spoločnosti, v ktorej žijeme. A o ich pravdivosti sa presviedčame i v evanjeliu.
      Alžbetu pri návšteve Márie, ktorá sa ponáhľa ju pozdraviť a pomôcť, naplní Duch Svätý. Mária oslavuje Boha a naplnená Duchom Svätým zvolá nádherný hymnus, ktorý voláme Magnifikát.
      Máriine slová Magnifikátu znejú ako ozvena a dozvuk hlbokej kontemplácie. O nič neprosí, len ďakuje a chváli Božie milosrdenstvo, moc, spravodlivosť, štedrosť, vernosť. Je to prvá veľpieseň a najvelebnejší akord chvály Božej, ktorý vytryskuje z hĺbky jej vzrušeného srdca, ktoré prekypuje vďačnosťou a láskou. Prorockým duchom preniknutá, preniká i do šera budúcich vekov, predvída, že to, čo sa odohralo v nazaretskej izbičke, bude postavené do stredu svetového záujmu a ona bude do konca sveta predmetom pozornosti a úcty.
       „Mária zostala u Alžbety asi tri mesiace a potom sa vrátila domov“ (Lk 1, 53).
      Mária vo svojom krásnom Magnifikáte predovšetkým ďakuje Bohu a chváli ho za jeho veľké činy, ktoré spôsobil v jej živote.
      Aj keď nikto z nás sa nechce a nemôže prirovnať k Panne Márii, predsa môžeme sa od nej učiť a nasledovať ju i vo vďakyvzdávaní Bohu, pretože aj nás Boh obdarúva mnohými milosťami a požehnaním. Mnohé veci berieme so všetkou samozrejmosťou, a preto nám zovšedneli. Nielenže sa nevieme poďakovať, ale keď nám ich Boh na čas odoberie, správame sa ako malé deti: trucujeme, reptáme, prejavujeme svoju nespokojnosť voči nemu. A či si Boh od nás nezaslúži, aby sme si ho patrične uctili?
      Pozrime sa na svoj život. Začnime svojím prebudením. Koľkokrát je nám bližšie zostať v posteli o dve minúty dlhšie, ako nájsť si čas a poďakovať sa, hoci i krátko, za prežitú noc, odpočinok, za nový deň. Poprosiť o posilu pre seba a svojich najdrahších. Z osobnej praxe sami vieme, že veľmi záleží, ako začneme nový deň. Nie ľavou či pravou nohou zísť z postele, ale uvedomiť si: Som dieťa Božie a aj tento deň mám ako dar od Boha, aj tento deň mám využiť na oslavu Boha a na spásu svojej nesmrteľnej duše. Zabúdame, že nie všetci mali spokojnú noc, nie všetci si odpočinuli. Koľko ľudí prežilo noc v bdení pri chorých, na cestách, na pracovisku. Koľko chorých trpelo! Koľko bratov a sestier sa nedožilo tohto rána a zomrelo! Nestojí pre nás veriacich nový deň za to, aby sme sa vedeli pravidelne ovládať a pokľaknúť si na krátky rozhovor s Bohom pri modlitbe? Nespoliehajme sa, že si to vykonáme cestou... Takéto stretnutie vyžaduje svoje miesto a svoj čas. Nepodceňujme rannú modlitbu, ktorá sa má niesť v duchu poďakovania a prosieb.
      Deň je plný povinnosti, vzruchu, napätia. Ak si vieme nájsť miesto a čas na urážku Boha, miesto na hriech, na vyslovenie mena Božieho nadarmo, prečo si nevieme nájsť miesto a čas na stretnutie s Bohom v krátkej strelnej modlitbe? Prečo si nenájdeme čas prežehnať sa, keď ideme z domu, keď začíname prácu, či na strelnú modlitbu, keď ideme okolo cintorína, kríža: Odpočinutie večné daj im, Pane, a svetlo večné nech im svieti. Ukrižovaný Kriste, zmiluj sa nad nami! Namiesto hnevu, poprosme slovami: Bože, príď mi na pomoc! Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať!
      Zaiste nájde sa i taká príležitosť, že počujeme urážať Boha nemiestnymi poznámkami a výrazmi. Skúsme vtedy odprosiť Boha za urážku hoci aj takto: Bože, odpusť mu, veď nevie, čo robí! Bože, buď milostivý mne hriešnemu!
      A deň končiť znova stretnutím s Bohom. Najlepšie v spoločnej modlitbe. Keď to nejde, tak v osobnej. Zaiste máte to vyskúšané, aký dopad majú na kvalitu odpočinku myšlienky, v ktorých zaspávate. Pre nás veriacich je krásne ukončiť deň spytovaním svedomia a odprosením nielen za svoje hriechy, ale i za zanedbané dobro. Uložiť si predsavzatie a na druhý deň viac si všímať nedostatky a odstraňovať ich. Toto sú krátke minúty, a predsa tak veľmi obohacujú náš život nielen po duševnej, ale i po telesnej stránke. Sú to malé stretnutia, ale s veľkým požehnaním a bohatým ovocím.
      Čím je naplnené naše vnútro, tým sa prejavujeme i navonok. Amen.

      Inšpirácie: Lk 1, 39-55
      Kartotéka: Lk 1
12.06.2003 | Čítanosť(2812)
Lk 1, 67-80
12.06.2003 | Čítanosť(2589)
Lk 1, 39-55
12.06.2003 | Čítanosť(2527)
Lk 1, 26-38


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet