18.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Všetky naše túžby Boh nevypočuje, ale svoje sľuby splní.”

~DIETRICH BONHOEFFER~

07.12.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť975 reakcie0
(Share 280 0)


Téma: Význam stretnutia / Lk 1, 39-45

Homília

      Nikto z nás sa nevyhne stretnutiu. Stretávame sa s priateľmi, rodinou, na pracovisku, v kostole. Sú to stretnutia plánované ľuďmi, ale i stretnutia plánované Bohom. Nie každé stretnutie je však príjemné a radostné. Sú stretnutia, na ktoré by sme najradšej zabudli a vyhýbame sa im. Sú i také stretnutia, ktoré aj po rokoch si znova a znova pripomíname pre ich silu, radosť a bohatstvo, ktoré nás urobili spokojnejšími, lepšími a bohatšími.
      Aj Boh sa rozhodol stretnúť sa s nami. O prvom stretnutí hovorí evanjelium, keď nám Alžbeta ako prvá predstavuje nášho Vykupiteľa, a to slovami:
       „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ (Lk 1, 42-43).
      Duch Svätý, ktorý toto tajomstvo spôsobil, postaral sa, že Mária o tom, čo sa s ňou stalo, nemusela nikomu rozprávať. O narodení Mesiáša zatiaľ okrem Márie a Jozefa nevedel nikto. Až v Alžbetinom dome Duch Svätý prvej Alžbete to povie po M8riinom pozdrave. Pri tomto stretnutí dvoch žien však zároveň prichádza k prvému stretnutiu aj ich synov, ktorí sa stretnú v živote ešte raz. Teraz sa radujú zo stretnutia ich matky a potom pri rieke Jordán sa budú radovať oni dvaja. Ježiš z toho, že začína svoju verejnú činnosť, aby národ a celý svet poučil a pripravil na cestu spásy a Ján Krstiteľ zasa z toho, že mohol pokrstiť Ježiša, hoci sa tomu bránil, že nie on, ale Ježiš by mal pokrstiť jeho, ale tak sa to páčilo Bohu Otcovi, ako to povedal Ježiš.
      Obsah oboch stretnutí môžeme zhrnúť do slov: Plnili vôľu Boha.
      Môžeme povedať o našich stretnutiach, že sa páčia Bohu? Sú to stretnutia, ktoré nás majú viac priblížiť k Bohu, k cieľu nášho života? Náplňou našich stretnutí nemusí byť hneď a vždy odriekanie modlitieb, ani rozprávanie o Bohu, ale vedomie, že máme plniť vôľu Božiu. Robiť všetko, aby pri našich stretnutiach sa neprestupovali príkazy, ktoré sú nám určené k zachovávaniu na ceste k večnosti. Plniť si svoje povinnosti ako človek, občan, veriaci kresťan, a to tak, ako to chce Boh. Hriech pri našich stretnutiach je vždy krok späť, nikdy neobohatí, neprinesie úžitok, neurobí šťastným.
      Pravda, my veriaci si máme pri našich stretnutiach nájsť predovšetkým miesto pre Ježiša. Máme si uvedomovať, že Boh nás vidí všade. Počuje a vie o našich myšlienkach, slovách, pretože v Bohu žijeme, hýbeme sa a sme. Aj v nepriateľskom a nesympatickom prostredí musíme byť s Kristom a byť si vedomí kto sme a čo je naším poslaním. Nemusíme hovoriť, ale musíme žiť. Máme sa naučiť vidieť v blížnom Boha. Všetci sme totiž stvorení na obraz Boží. Svojím životom máme posväcovať i život svojich blížnych a nenápadne ich viesť k Bohu. Pozor, musíme sa vyhnúť bigotizmu, fanatizmu, to znamená zbytočnému preháňaniu, najmä navonok vo vystupovaní a v slovách. Veľa zla a málo osohu urobí prehnané moralizovanie v nepriateľskom, alebo chladnom prostredí, napríklad na pracovisku, kde sa stretávame s ľuďmi rôznych vyznaní a názorov. Nie je účinné ani časté napomínanie. Ba skôr tichá, mravenčia práca a radšej častejšia modlitba doma či v kostole za tých, ktorým chceme ukázať cestu za Ježišom. Veď Boh vidí i v skrytosti a odmieňa prácu vykonanú i v skrytosti.
      Pravda, sú stretnutia, kde si máme aj otvorene pripomenúť svoju vieru. Máme dosť zanedbaných vecí, v ktorých sa môžeme pri stretnutiach zdokonaliť.
      Niekoľko príkladov: Sme na návšteve u svojich, ktorí veria, a nemodlíme sa pred jedlom a po jedle. Ideme okolo kostola, kríža, pozdravme sa buď krížom, alebo aspoň v duchu modlitbou Pána.
      Druhá pripomienka môže sa týkať spoločnej modlitby v rodinách. Aj keď sa to často denne nedá, skúsme aspoň pravidelne. Pri modlitbe si môžeme uvedomiť jej kvalitu: Uzobranosť mysle, sústredenosť pred modlitbou a počas nej, poloha pri modlitbe. Kto môže, nech pri modlitbe kľačí a kto nemôže, nech aj to sedenie je dôstojné.
      Po tretie to sú naše kresťanské pozdravy medzi sebou navzájom. Pri odchode a príchode domov. My veriaci i pri stretnutiach na ulici a pri práci mali by sme sa pozdravovať po kresťansky. Aj takéto malé strelné modlitby obohatia naše stretnutia a udržia nás v priateľstve s Bohom.
      Pravda, pri stretnutiach sa máme chovať podľa okolností i nášho kresťanského svedomia. Napríklad: dať najavo náš nesúhlas pri dvojzmyselných vtipoch, slovách, zbytočných vysloveniach mena Božieho nadarmo.
      Buďme si vedomí, že každé stretnutie nezostane bez odmeny alebo trestu. Amen.

      Inšpirácie: Lk 1, 39-55
      Kartotéka: Lk 1
12.06.2003 | Čítanosť(2729)
Lk 1, 67-80
12.06.2003 | Čítanosť(2527)
Lk 1, 39-55
12.06.2003 | Čítanosť(2466)
Lk 1, 26-38


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet