18.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Neteš sa bohatstvu a ostatným pozemským statkom, lebo sa od teba zoberú tak, ako odev od herca, ktorý skončil svoju rolu. Či nevidíš, aké je to smiešne, keď si deti pri hre volia sudcu? Tak smiešne je aj to, keď sa človek ženie za tým, čo dnes je a zajtra zmizne. Pozemské veci často strácame nie pri smrti, ale ešte za života. Rozpadávajú sa, strácajú, aby napomenuli tých, ktorí ich milujú, že sú len dočasné, pominuteľné ako sen a aby v ich očiach zhasli túžbu po nich. Bohatstvo padne krachom, mladosť mizne rokmi, krása ženy sa zmení ešte v skorších rokoch. Taká dočasná je sláva a moc. Ako každodenne vidíme umierať ľudí, tak každodenne sa všetko vo svete mení. Je to tak preto, aby sme sa príliš nestarali o pozemské veci, ale hľadali veci nebeské...

~sv. Ján Zlatoústy~

07.12.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1057 reakcie0
(Share 185 0)


Téma: Postava Zachariáša / Lk 1, 5-25

Homília

      Možno aj vás pri pohľade na pamätnú dosku alebo sochu veľkej osobnosti z akejkoľvek oblasti napadla myšlienka: Kto boli ich rodičia, ako žili, čo robili preto, aby ich dieťa bolo slávne? O rodičoch slávnych osobností vieme veľmi málo, často sa o nich dozvedáme len tak okrajovo, a predsa od nich často záležalo, čo bude z ich syna či dcéry.
      Táto myšlienka sa stala aktuálnou aj pri čítaní dnešného evanjelia, ktoré nám rozpráva o prinášaní obety Zachariášom a o stretnutí s anjelom Gabrielom, ktorý mu oznamuje radostnú zvesť.
      Predchodca Pána Ježiša – Ján Krstiteľ po otcovi a matke pochádzal z potomkov Árona, z kňazského rodu, ktorý sa u Židov tešil najväčšej úcte. Keď žena nemala dieťa, bolo to pre ňu samú i celý rod chápané ako trest od Boha. Tento údel stihol i Alžbetu a Zachariáša. Obaja však boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia. Alžbeta i Zachariáš boli už v pokročilom veku. Na Zachariáša ukázal lós, že má vstúpiť do svätyne a priniesť kadidlovú obetu na zlatom oltári. Bola to veľká česť pre Zachariáša, lebo pri tomto obrade zastupoval celý národ. Zachariáš si bol vedomý tejto cti. Zaiste zmocnilo sa ho i vzrušenie. Je to aj doba, kedy si národ žiada príchod Mesiáša. Nenávidení Rimania sa rozťahujú v ich národe. Národ si viac ako kedykoľvek predtým uvedomuje, že jedine Mesiáš ho môže vyslobodiť z tohto smutného stavu.
      Zachariáš si uvedomuje svoju starobu, roky svojej manželky i to, že z ich lona Mesiáš nepríde. V mladších rokoch dúfal, že Boh vypočuje jeho modlitby. Ale i tak teraz prosí o príchod budúceho Mesiáša. Má to na mysli i pri kadidlovej modlitbe, ktorú chce konať. Pripomeňme si, že Dávid pri zriaďovaní starozákonnej bohoslužby zadelil kňazov do 24 tried. Každá konala týždeň služby v chráme. Lósom sa rozhodovalo, kto a akú službu bude konať vo svojej triede. Jeden z kňazov denne prichádzal ráno i večer do svätyne a tam pálil obetné kadidlo na tzv. zlatom oltári.
      Túto službu konal i Zachariáš. Pri tejto obete mu anjel oznámil narodenie syna. Zachariáš namiesto toho, aby hneď uveril, myslí len na prekážky, ktoré do cesty týmto slovám postavila príroda: neplodnosť, vysoký vek. A predsa mu hlavou preletela myšlienka nádeje! Veď koľko podobných narodení národ pozná. Veď i matky Izáka, Samsona i Samuela boli v pokročilom veku, a porodili synov. No aj napriek tomu sa Zachariáš pýta anjela: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku!“ Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase“ (Lk 1, 18-20).
      Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme. Zachariáš tým, že si žiada znamenie, nedopustil sa ničoho zlého. Chybu spravil však v tom, že hneď neuveril nebeskému poslovi. Bol to nedostatok úcty k archanjelovi i k tomu, ktorý ho poslal. Dostal znamenie, ktoré sa mu stalo trestom, že vyslovil nedôveru, a preto onemel. Úkon mal trvať len krátko, preto sa zástup divil, prečo sa tak dlho zdržuje v chráme. Ale keď vyšiel a nemohol hovoriť, zástup pochopil, že v chráme mal videnie. Dával znamenia a zostal nemý. Len čo sa skončili dni jeho kňazskej služby, vrátil sa domov. Po týchto dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa počas piatich mesiacov a hovorila: „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi“ (Lk 1, 25).
      Keď poznáme už rodičov a okolnosti narodenia najväčšieho proroka Starého zákona, nechajme tieto slová pôsobiť na naše srdcia. Bohu nie sú neznáme ani naše životy. Aj nás stvoril v tomto čase a do týchto udalostí, a aj s nami má svoj plán. Nezapochybujme o ňom, aby nás nestihlo niečo podobné ako Zachariáša, ktorého pre jeho slabú vieru stihol trest i radosť. Nech v nás horí stále myšlienka: vždy a všade žiť v prítomnosti Boha a plniť jeho príkazy.
      Je to často veľmi ťažké. Vedzme však, že u Boha je možné všetko. On si praje našu vernosť v plnení jeho vôle. A my, poučení Zachariášom, chceme Bohu odpovedať kladne. Nečakáme, že nám zošle z neba posla a poučí nás o našom živote, čo máme a čo nemáme robiť. Na to máme učenie Cirkvi, ktorú chceme počúvať.
      Rodičia slávnych ľudí zostávajú v tieni slávy svojich detí a tešia sa z nej. Urobme aj my niečo podobné. Tešme sa zo slávy svojho Vykupiteľa – Ježiša Krista, na ktorého narodenie sa pripravujeme. Amen.

      Inšpirácie: Lk 1, 1-25
      Kartotéka: Lk 1
25.10.2006 | Čítanosť(1430)
Téma: Lk 1, 57-80 / Dôvera
15.11.2006 | Čítanosť(930)
Téma: Lk 1, 19-22
23.06.2004 | Čítanosť(812)
Téma: Zachariáš
12.06.2003 | Čítanosť(2729)
Lk 1, 67-80
12.06.2003 | Čítanosť(2527)
Lk 1, 39-55
12.06.2003 | Čítanosť(2466)
Lk 1, 26-38


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet