23.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    On je baránok, ktorý nevydal hlas; on je zabitý baránok; on sa narodil z Márie, krásnej ovečky; jeho vzali zo stáda a viedli na zabitie; večer sa obetoval a v noci ho pochovali. Na dreve ho nepolámali a pod zemou nepodľahol rozkladu. On vstal z mŕtvych a vzkriesil človeka z hlbokého hrobu.

~Meliton Sardský~

07.12.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1129 reakcie0
(Share 200 0)


Téma: Postava Zachariáša / Lk 1, 5-25

Homília

      Možno aj vás pri pohľade na pamätnú dosku alebo sochu veľkej osobnosti z akejkoľvek oblasti napadla myšlienka: Kto boli ich rodičia, ako žili, čo robili preto, aby ich dieťa bolo slávne? O rodičoch slávnych osobností vieme veľmi málo, často sa o nich dozvedáme len tak okrajovo, a predsa od nich často záležalo, čo bude z ich syna či dcéry.
      Táto myšlienka sa stala aktuálnou aj pri čítaní dnešného evanjelia, ktoré nám rozpráva o prinášaní obety Zachariášom a o stretnutí s anjelom Gabrielom, ktorý mu oznamuje radostnú zvesť.
      Predchodca Pána Ježiša – Ján Krstiteľ po otcovi a matke pochádzal z potomkov Árona, z kňazského rodu, ktorý sa u Židov tešil najväčšej úcte. Keď žena nemala dieťa, bolo to pre ňu samú i celý rod chápané ako trest od Boha. Tento údel stihol i Alžbetu a Zachariáša. Obaja však boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia. Alžbeta i Zachariáš boli už v pokročilom veku. Na Zachariáša ukázal lós, že má vstúpiť do svätyne a priniesť kadidlovú obetu na zlatom oltári. Bola to veľká česť pre Zachariáša, lebo pri tomto obrade zastupoval celý národ. Zachariáš si bol vedomý tejto cti. Zaiste zmocnilo sa ho i vzrušenie. Je to aj doba, kedy si národ žiada príchod Mesiáša. Nenávidení Rimania sa rozťahujú v ich národe. Národ si viac ako kedykoľvek predtým uvedomuje, že jedine Mesiáš ho môže vyslobodiť z tohto smutného stavu.
      Zachariáš si uvedomuje svoju starobu, roky svojej manželky i to, že z ich lona Mesiáš nepríde. V mladších rokoch dúfal, že Boh vypočuje jeho modlitby. Ale i tak teraz prosí o príchod budúceho Mesiáša. Má to na mysli i pri kadidlovej modlitbe, ktorú chce konať. Pripomeňme si, že Dávid pri zriaďovaní starozákonnej bohoslužby zadelil kňazov do 24 tried. Každá konala týždeň služby v chráme. Lósom sa rozhodovalo, kto a akú službu bude konať vo svojej triede. Jeden z kňazov denne prichádzal ráno i večer do svätyne a tam pálil obetné kadidlo na tzv. zlatom oltári.
      Túto službu konal i Zachariáš. Pri tejto obete mu anjel oznámil narodenie syna. Zachariáš namiesto toho, aby hneď uveril, myslí len na prekážky, ktoré do cesty týmto slovám postavila príroda: neplodnosť, vysoký vek. A predsa mu hlavou preletela myšlienka nádeje! Veď koľko podobných narodení národ pozná. Veď i matky Izáka, Samsona i Samuela boli v pokročilom veku, a porodili synov. No aj napriek tomu sa Zachariáš pýta anjela: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku!“ Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase“ (Lk 1, 18-20).
      Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme. Zachariáš tým, že si žiada znamenie, nedopustil sa ničoho zlého. Chybu spravil však v tom, že hneď neuveril nebeskému poslovi. Bol to nedostatok úcty k archanjelovi i k tomu, ktorý ho poslal. Dostal znamenie, ktoré sa mu stalo trestom, že vyslovil nedôveru, a preto onemel. Úkon mal trvať len krátko, preto sa zástup divil, prečo sa tak dlho zdržuje v chráme. Ale keď vyšiel a nemohol hovoriť, zástup pochopil, že v chráme mal videnie. Dával znamenia a zostal nemý. Len čo sa skončili dni jeho kňazskej služby, vrátil sa domov. Po týchto dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa počas piatich mesiacov a hovorila: „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi“ (Lk 1, 25).
      Keď poznáme už rodičov a okolnosti narodenia najväčšieho proroka Starého zákona, nechajme tieto slová pôsobiť na naše srdcia. Bohu nie sú neznáme ani naše životy. Aj nás stvoril v tomto čase a do týchto udalostí, a aj s nami má svoj plán. Nezapochybujme o ňom, aby nás nestihlo niečo podobné ako Zachariáša, ktorého pre jeho slabú vieru stihol trest i radosť. Nech v nás horí stále myšlienka: vždy a všade žiť v prítomnosti Boha a plniť jeho príkazy.
      Je to často veľmi ťažké. Vedzme však, že u Boha je možné všetko. On si praje našu vernosť v plnení jeho vôle. A my, poučení Zachariášom, chceme Bohu odpovedať kladne. Nečakáme, že nám zošle z neba posla a poučí nás o našom živote, čo máme a čo nemáme robiť. Na to máme učenie Cirkvi, ktorú chceme počúvať.
      Rodičia slávnych ľudí zostávajú v tieni slávy svojich detí a tešia sa z nej. Urobme aj my niečo podobné. Tešme sa zo slávy svojho Vykupiteľa – Ježiša Krista, na ktorého narodenie sa pripravujeme. Amen.

      Inšpirácie: Lk 1, 1-25
      Kartotéka: Lk 1
25.10.2006 | Čítanosť(1547)
Téma: Lk 1, 57-80 / Dôvera
15.11.2006 | Čítanosť(998)
Téma: Lk 1, 19-22
23.06.2004 | Čítanosť(839)
Téma: Zachariáš
12.06.2003 | Čítanosť(2812)
Lk 1, 67-80
12.06.2003 | Čítanosť(2589)
Lk 1, 39-55
12.06.2003 | Čítanosť(2527)
Lk 1, 26-38


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet