18.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Podobne ako jestvuje transplantácia obličky či srdca, poznáme aj transplantáciu zásluh, modlitieb a obetí z jedného člena Cirkvi na druhého. Dôvodom je vyliečenie tých členov Cirkvi, ktorí sú anemickí. Žijeme v desaťročí, ktoré potrebuje nápravu viac ako hociktoré iné desaťročie v minulosti za posledných sto rokov. My sme však zlyhali v jej hľadaní.”

~FULTON SHEEN~

07.12.2004 - Miron
čítanosť1325 reakcie0
(Share 238 0)


Téma: Viera / Vzkriesenie / Jn 20, 16

Myšlienky... 240/2004

      Začiatok dvadsiatej kapitoly Jánovho evanjelia predstavuje obraz dlhej cesty človeka k neuveriteľnému a neočakávanému posolstvu o vzkriesení. Je to cesta ľudského srdca, ktorému začína vychádzať svetlo viery. A to je najdlhšie, najťažšie, ale tiež najradostnejšie putovanie človeka.
      Začína temnotou. Mária Magdaléna ide k hrobu a všade je tma. Táto temnota je symbolická: Magdaléna sa ešte pohybuje v temnote nevery. Je už pri otvorenom hrobe. Vidí, že kameň je odstránený, ale nič necháme, nič nevie. Ježiš hovorí: „Kto chodí potme, nevie, kam ide“ (Jn 12, 35). Mária Magdaléna až vierou vo Vzkrieseného vstupuje do sféry svetla (porov. Jn 20, 16).
      Zatiaľ je na ceste. Hľadá. Je symbolom všetkých tých, ktorí sa snažia nájsť odpoveď na pálčivé otázky po zmysle ľudskej existencie, po tajomstve života a smrti, ktorým však ešte nežiari svetlo vzkrieseného Pána.
      Ale dôležité je vydať sa na cestu, hľadať, pýtať sa. To už sme na ceste k stretnutiu s Pánom. A tak začína pomaly svitať.
      Človek začína tušiť, že je možné nájsť odpoveď na otázky, ktoré ho sužujú. Že musí existovať riešenie absurdity smrti, utrpenia, nespravodlivosti. A odpoveďou na tieto skutočnosti nebudú výsledky nášho uvažovania a našich myšlienkových konštrukcií, ale budú Božou vecou, Božím činom. Boh sám predsa musí odpovedať, musí ukázať riešenie. (Podľa: HS 1997.)
      A Boh odpovedá, odpovedá Slovom, ktoré sa vtelilo. Jeho odpoveďou je Boží Syn, Kristus, náš Pán, ukrižovaný a vzkriesený.
      Pri stretnutí s ním srdce človeka začína cítiť a vidieť. Nachádza odpoveď, ktorá celkom presahuje jeho túžby a priania. Je to niečo, čo neočakával, ale predsa v skrytosti po tom túžil. Táto odpoveď mení jeho život tak zásadným spôsobom, že už jeho ďalšie jestvovanie prináša svetlo poznania Krista iným.
      Spisovateľ David Self vo svojej knihe Pochopiť utrpenie túto pravdu podopiera nasledujúcim svedectvom:
      „Volám sa Vasilij Ivanovič Kozlov a pre ilegálne prechovávanie zbrane som bol odsúdený na päť rokov nútených prác. Žil som bez Boha a bez morálky a pre zlé správanie ma v tábore odsúdili na ďalších desať rokov. Často sa ma zmocňovalo zúfalstvo, keď som si uvedomil bezvýchodiskovosť svojho položenia. Život pre mňa stratil zmysel.
      Chcel som s ním skoncovať, ale v tom istom momente som chcel aj žiť - ale inak ako doposiaľ. Tak som začal skúmať príčiny môjho zlyhania. Teraz môžem povedať, v čom tkveli jeho korene. Od detstva mi vtĺkali do hlavy, že Boh neexistuje. Kde niet viery v Boha, tam niet ani morálky. Odtiaľ pochádza zruinovanosť mojej duše, morálny a psychický úpadok.
      Niekedy sme medzi väzňami stretávali ľudí s vysokou morálkou a veľkým vedomím zodpovednosti. Tábor so svojimi tvrdými životnými podmienkami nikdy nimi nevedel otriasť. Vyžarovali duchovnú krásu. Ich čistý a poriadny život, hlboká viera a odovzdanosť Bohu, pokora a neobyčajná odvaha boli tisíckam väzňov žiarivým príkladom pravého života. Ich tváre odrážali Krista.
      Aj ja som chcel žiť takým poriadnym životom s veľkými ideálmi. Ich reťaze a bolesti mnohých z nás priviedli k premýšľaniu o Kristovi. Kristova moc, ktorá pretvára ľudí a moc evanjelia nepremohli len moje zločinecké srdce, ale spolu so mnou stovky ateizmom a neresťami otrávených sŕdc. Tak sa ruské väzenia a pracovné tábory stali pre mnohých miestom duchovného znovuzrodenia a stretnutia s Kristom.“ (SELF, D.: Pochopiť utrpenie. Bratislava : Lúč, 1997, s. 88.)
      Posilňujme svoju vieru vo Vzkrieseného, aby sme skrze ňu vošli do sféry svetla (porov. Jn 20, 16). Staneme sa tak svedkami vzkriesenia, ktorí takto ukážu cestu mnohým, ktorí sa ešte tohto nádherného daru nezmocnili.

      Inšpirácie: Inšpirácie Jn 20, 11-18
      Kartotéka: Jn 20
29.11.2010 | Čítanosť(3568)
Téma: Lk 17, 6 / Viera
25.06.2003 | Čítanosť(2422)
Téma: Viera
12.06.2003 | Čítanosť(2148)
Jn 20, 19-31
12.06.2003 | Čítanosť(2088)
Jn 20, 11-18
12.06.2003 | Čítanosť(2027)
Jn 20, 1-10


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet