24.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Mlčanie je čakaním na Boha a blížnych, je bdelosťou. Človek už nežije na povrchu svojich zmyslov a predstavivosti, ale dokáže načúvať svojím srdcom.

~BERNARD DUCRUET~

03.12.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť650 reakcie0
(Share 176 0)


Téma: Čo čakám od Vianoc? / Mt 11, 2–11

Homília

      Neušlo našej pozornosti, ani vám deťom, že sme sa priblížili ku očakávaným sviatkom Narodenia Pána Ježiša. Na adventnom venčeku horia už tri sviece. Kňaz má ornát ružovej farby. A my viac a viac pociťujeme radosť z blížiacich sa sviatkov. Mnohí sme prijali výzvu Jána Krstiteľa, Cirkvi a pocítili sme viac radosti, pokoja a pohody zo zmierenia s Bohom.
      Ešte viac cítime vo svojom vnútri odkaz Pána Ježiša pre Jána Krstiteľa: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium“ (Mt 11,5).
      Ján sa pre pravdu, ktorú nemôžu počuť uši Herodesovej nezákonnej manželky, dostáva do väzenia. Muž viery, o ktorom sám Pán Ježiš povie zástupu: „Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ“ (Mt 11,11), posiela svojich učeníkov k Ježišovi s vážnou otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného? (Mt 11,3). Ján si je vedomý svojho poslania. Od udalosti, keď pred troma rokmi pokrstil Pána Ježiša v rieke Jordán, sa udialo mnoho. Chce odísť zo sveta spokojný, že splnil vôľu Božiu. Pán Ježiš o Jánovi vie všetko. Chce však svojmu predchodcovi dať vyčerpávajúcu odpoveď, a preto dá prehovoriť skutkom. Potom posiela poslov späť. To vlastne očakával Ján od Ježiša. Ježišova moc sa stáva pre Jána očakávanou milosťou. Nevinne väznený Ján dostáva od Ježiša slová útechy.
      Tieto slová sú oslovením aj pre nás, keď si spomenieme na slová: „Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili“ (Jn 20,29). Tu spoznávame dva stupne viery. Prvý stupeň tvoria tí, čo videli a skúsili, a druhý, ktorí nevideli a uverili. Druhý stupeň vyžaduje od veriaceho prácu, štúdium, spoznávanie, keď chce vlastniť, čo Ježiš učil. Je to správne, že o svoje presvedčenie, svoj vzťah k Bohu často musíme bojovať. Nevidím – a verím. Je logické, že druhý stupeň je ťažší ako prvý. Je potrebné, aby sme spolupracovali s Božou milosťou. Nič zvláštne, že Ján s Ježišovým verejným počínaním nesúhlasil. Boh to chcel, aby až do konca všetkým, ktorí budú bojovať o svojho Boha, sa slová Pána Ježiša stali posilou. Otvoriť oči a premýšľať o tom, čo cítime. Je pravdou, že na zemi nikdy všetko nechopíme. A predsa, keď sa vhĺbame do slov Krista, keď prijímame učenie Cirkvi a reagujeme na tradíciu, spoznávame, že ľudská slepota sa mení na videnie. Vnútro človeka môže prijať také skutočnosti, čo bez Božej milosti je nemožné. Zatvrdliví nachádzajú cestu k Bohu. Tí, ktorí uznávajú len hodnoty sveta, dokážu sa ich zriecť a prijať opak toho, čomu verili, prečo žili a často to nevedia – aspoň hneď na začiatku svojej konverzie – ani vysvetliť. Tí, ktorí podliehali rozkladu duše, zavrhovali hodnotu duchovného života, sa stávajú obdivovateľmi a šíriteľmi duchovnej krásy. Tí, ktorí načúvali hluku a zvodom sveta, opúšťajú ho a vyhľadávajú ticho a samotu, že mnohí v úžase krútia hlavou nad ich novým životom a správaním. A oni? Nechápu, že vo svojom živote dávali prednosť iným hodnotám. A často z prenasledovateľov sa stávajú stĺpy Cirkvi.
      A čo čakáme my od sviatkov Narodenia Pána? Sú to dni, keď milosti Božej sme viac otvorení. Áno, spoločenstvo Cirkvi napomáha bratom a sestrám k návratu k Bohu. Nepatríme aj my medzi tých, ktorí práve cez sviatky Narodenia Pána vždy viac pookrejeme na duši i na tele? To nie je len cit, tradícia, zvyk, ale konkrétne oslovenie Pána Ježiša, ktoré adresoval nielen Jánovi Krstiteľovi, ale aj nám. Ján chce odísť spokojný. Ak my chceme takto prežiť sviatky pokoja a lásky, prežiť ich môžeme, ale len vtedy, keď prijmeme povzbudenie Pána Ježiša. Ježiš nás chce presvedčiť skutkami. Máš oči? Tak skús sa pozrieť na svoj život očami viery! Odlož predpojatosť, zaujatosť. Živoríš vo svojej duši? Cítiš neuhasiteľný smäd tohto sveta? Napi sa a uhas smäd Božou láskou! Cítiš, že na tvojej tvári máš masku pretvárky, nahováraš si, že Boha a Cirkev nepotrebuješ? Spoznaj pre pokoj duše radosť z toho, čo ti ponúka Ježiš.
      Pozri sa nie na faloš, zlý príklad nás „veriacich“, sme totiž len slabí ľudia, ale pozri sa na bratov a sestry, ktorí dnes už obdržali stav slávy a prežívajú radosť v Božom kráľovstve. Aj oni museli zvíťaziť nad sebou a dať sa viesť, formovať, pracovali na sebe a mnohí z nich dovtedy žili horším životom ako ty. Práve preto je čas pripraviť sa na sviatky narodenia tak, ako to chce Ježiš. Počuj ho! Neodožeň Priateľa, ktorý bol a urobil by to aj dnes, aby za teba zomrel, aby si získal večný život.
      Je správne, že využívame čas nielen na hmotné zabezpečenie sviatkov. Je krásne, že aj keď nehovoríme: choď na spoveď, daj si dušu do poriadku, zmier sa s Bohom, že sa modlíme a dávame dobrý príklad.
      – Neplánoval som, že pôjdem v tomto roku ešte na spoveď. Bol som predsa na Veľkú noc, a aj na odpuste. Svokru som bral ako bigotnú. Sedí v kostole i viackrát v týždni, ale doma? Čo všetko mi na nej vadí! Keď minulý týždeň šla na spoveď, ešte sa to u nás nestalo, prišla ku mne a povedala: – Viktor, viem, že som ti viackrát dala zlý príklad. Prosím ťa, odpusť mi. Chcem, aby sme ty aj ja mali v tomto roku pekné sviatky. – Neviem, čo sa stalo v mojom vnútri. Utrel som si slzy, ktoré mi vypadli v tej chvíli z očí a poprosil som svokru, aby mi aj ona odpustila. A čo nasledovalo? Šli sme obaja spolu na spoveď. –
      Nečakajme, že sviatky prinesú zázrak. Sme slabí ľudia. Pomôžme si jeden druhému na ceste k Bohu. Aké je to krásne, keď celá rodina prežije sviatky aj tak, že pristupujú spolu ku sviatostiam. Ale vieme, že je to ešte krajšie a cennejšie, keď vieme, že to prežívame úprimne a zbožne, v láske k Bohu a blížnym.
      Veľkí ľudia nemajú väčšej radosti, ako keď s druhými prežívajú pravú lásku. Vieme, že ten, kto chce meniť svet, musí zmeniť seba. Kde sa skutočne pracuje na osobnom posvätení, tam nikdy nechýba radosť.
      Je správne, že nečakáme na prvý krok od toho druhého, ale že ho urobíme my. Radujme sa, že máme túžbu, snahu a chuť to dosiahnuť aj počas tohoročných sviatkov Narodenia Pána Ježiša.
      Výzva k tohoročným sviatkom je viac ako akýkoľvek drahý darček, bohatší štedrovečerný stôl, množstvo vianočných pozdravov, televízny program, pretože to všetko je len dočasu, hoci krásne, milé, ale my veríme v nový život, v stretnutie s Bohom a vo večnosť. Amen.

      Inšpirácie: Mt 11, 2-19
      Kartotéka: Mt 11
12.06.2003 | Čítanosť(3586)
Mt 11, 20-27
12.06.2003 | Čítanosť(3067)
Mt 11, 27-30
12.06.2003 | Čítanosť(3034)
Mt 11, 2-19


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet