24.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Keď sa splní niečo, o čo sme dlho a vytrvalo prosili, je to ešte podmaňujúcejšie než okamžité vyslyšanie.”

~SV. EDITA STEINOVÁ ~

01.12.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1078 reakcie0
(Share 212 0)


Téma: Bdelosť / Mt 24, 37-44

Homília

      Ťažko nájsť dnes človeka, ktorý by niečo neočakával. Dieťa čaká na návrat rodičov. Študent na nové vedomosti. Zaľúbený na svoju lásku. Rodičia čo vyrastie z ich dieťaťa. Očakávame na zmenu kurzu v banke. Očakávame zmenu počasia. Očakávame úspech. Očakávame napríklad zlepšenie zdravia. Očakávame ...?!
      Očakávame aj chvíľu stretnutia s Bohom, svojím Sudcom?
      A práve na túto aktuálnu tému, týkajúcu sa každého človeka bez rozdielu, nás upozorňuje Ježiš: „Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán“ (Mt 24,42).
      Začíname nový cirkevný rok. V liturgickom kalendári tento čas voláme Adventom. Zmyslami registrujeme, že kňaz pri svätej omši zamenil zelenú farbu omšového rúcha za fialovú, čo symbolizuje vážnosť obdobia. V čase adventu nespievame “glória“, spev, ktorý pripomína udalosti z betlehemskej noci, na ktoré sa cez advent pripravujeme. Počas celého nového roka budeme počúvať najmä Evanjelium podľa sv. Matúša.
      Často vieme poznamenať, že každým dňom sme bližšie k hrobu. Skutočne, každým dňom sme bližšie k Bohu. Je to memento, s ktorým vstupujeme do budúceho roka, do prvej časti tohoto roka – adventu. Čo očakávame? Ježiš hovorí: „Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu“ (Mt 24,43). Ježiš jasne hovorí, čo máme očakávať a čo od nás právom čaká. Byť vždy pripravený. „Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán“ (Mt 24,42). Je správne, že v začínajúcom advente počujeme výzvu “bdejte“!
      Advent je zvlášť milé obdobie. Pripomína a pripravuje na stretnutie s Bohom. Pripomína nám historický advent, keď proroci, králi, učitelia národa, najmä Ján Krstiteľ, pripravovali vyvolený národ na očakávaného Mesiáša. Cirkev nám liturgickým adventom pripomína udalosti, ktoré sa udiali pred narodením Pána Ježiša a pripravuje nás na najkrajšie sviatky roka. Advent má aj tretí význam. Pripomína nám a pripravuje nás na naše osobné stretnutie s Ježišom Kristom, ale už ako naším Sudcom, a to vo chvíli našej smrti a taktiež na konci sveta, keď príde ako Sudca živých i mŕtvych. Advent je pre nás čas bdenia a očakávania, „lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete“ (Mt 24,44).
      Nie je rozhodujúce kedy a za akých okolností, nie je potrebné sa znepokojovať, čo bude tomu predchádzať, ale rozhodujúce bude, ako nás nájde pripravených, ako budeme žiť slová „buď tvoja vôľa“ (Mt 6,10). Výzva bdejte znamená, že počas celého roka, nie iba v advente, máme bdieť, pamätať, že sa stretneme s Bohom Sudcom, svojím Pánom. Žiť stále s Bohom, aby sme neobišli ako ľudia za čias Noema, ktorí jedli, pili, ženili sa a vydávali, ale zabudli na Boha, a preto ich voda všetkých zmietla. Naopak, naše bdenie nás má priviesť k tomu, že budeme môcť byť vzatí k Bohu pri každej našej životnej činnosti a poslaní: tak vo dne, ako aj v noci.
      Sú na svete dve šťastia: malé a veľké. Malé, aby sme boli šťastní. Veľké, aby sme urobili šťastných druhých. Náš životný advent je časom očakávania, ale zaiste tej najvyššej kvality. V živote stále prežívame stav očakávania, a preto je správne, že v labyrinte života sa nechceme stratiť a nechceme nič stratiť, čo je potrebné na získanie šťastia po našej smrti. V liturgickom advente má dôležité miesto aj Panna Mária. Jej úlohu si pripomíname v historickom očakávaní Mesiáša, ale s jej pomocou máme prežiť aj svoj životný advent. Ona taktiež očakávala Mesiáša, hoci nevedela, že to práve ona má priniesť na svet Bohočloveka. Jej očakávanie nech je posilou našej viery, nádeje i lásky. Mária nech má miesto v našom živote. Slová jedného rektora, ktorý často rozjímal o živote Panny Márie, a ktoré povedal svojim budúcim kňazom, sú aktuálne pre každého kresťana: „Aby sme dobre prežili svoj život, je potrebné splniť tri podmienky: Prvá, byť človekom. Druhá, byť človekom. Tretia, byť človekom.“ Byť človekom je v našom živote veľmi ťažká úloha. Aké je ťažké zabudnúť na seba, zrieknuť sa každého hriechu, a milovať Boha a svojho blížneho. Či to nie je výzva – stále bdieť a žiť v očakávaní stretnutia so svojím Bohom Sudcom? Ježiš najlepšie vie, že toto stretnutie nebude iba darom. Bude to súd, kde spravodlivo odmení, ale aj spravodlivo potrestá. Tomuto stretnutiu teda predchádza náš život na zemi. Sám Ježiš nás na toto stretnutie pripravuje. Je to aj pozvanie, na začiatku ktorého bol príchod Boha na svet ako malého dieťaťa. Texty Písma hovoria o príchode Pána Ježiša na zem počas noci. Chápeme to obrazne, že v noci sa ťažko bdie. Vieme, že nočná služba má príplatky. Je viac náročná. V Písme máme viac textov, ktoré nás vyzývajú bdieť a očakávať svojho Pána a Boha. „Však viete, aký je čas, že už nadišla hodina, aby ste sa prebudili zo sna“ (Rim 13,11). „Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas“ (Mk 13,33). A Ježiš vtedy rozpráva o sluhovi, ktorého pred svojím odchodom pán poveril mocou. Rovnako v podobenstve o múdrych a nemúdrych pannách, ktoré očakávali svojho ženícha, Ježiš hovorí: „Preto bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny“ (Mt 25,13).
      Na ceste tak po polnoci ma zastavila policajná hliadka. Keď som uvidel červené svetlo, v prvom okamihu som sa chcel nahnevať, čo otravujú život, čo nespia. Po kontrole, keď mi podávali doklady, povedal som im: „Pomodlím sa za vás a ďakujem, že si dobre plníte svoje povinnosti.“ Vonku totiž pršalo. A z nápravného zariadenia utiekol nebezpečný väzeň.
      Aj v iných oblastiach života je potrebné bdieť a vedieť správne očakávať. Potrebujú to nielen kňazi, ale aj myslitelia, vynálezcovia, rodičia... Duchovný pokoj je nutnou podmienkou k tomu, aby sme mohli tvoriť. Bdieť, očakávať si vyžaduje prinášať obete. S bdením a očakávaním sa spájajú slová: samota, nezaujímať sa o nepodstatné veci, plniť si verne a čestne svoje povinnosti. Dá sa povedať, že genialita sa rodí práve z veľkej schopnosti sústrediť sa a je to umenie vylúčiť rozpoltenosť z bdelosti. Príkladom sú aj svätci. Nie je iba konštatovaním, ale realitou, že bdelosť je matkou modlitby.
      Vedieť správne žiť, všímať si veci a udalosti potrebné pre dušu. Sv. Augustín pochopil, prečo žije, a preto píše: „Stvoril si nás pre seba, Bože, a nespokojné je srdce človeka, kým nespočinie v tebe.“ Keď sv. Ignác z Loyoly nájde Boha, píše, že mal pocit, akoby sa zobudil zo sna. Uvedomujeme si, že dnešný deň – prvá nedeľa adventná – je dar, aby sme sa prebudili zo sna. Je správne, keď sme citliví na tiché vnuknutia Ducha Svätého.
      Oveľa viac citliví ako indián v príbehu.
      Hlavnou ulicou kráčal indián s bielym priateľom. Ulica bola plná vravy, hluku, klaksónov, motorov, keď sa zrazu indián zastavil a spýtal priateľa: „Počuješ, čo počujem ja?“ Biely priateľ sa zastavil, počúval a po chvíli povedal: „Počujem hlasy, hukot motorov, rámus. Čo by som mal ešte počuť?“
      „Niekde tu blízko je cvrček,“ s úsmevom povedal indián. Priateľ sa znova započúval, ale po chvíli konštatoval, že nepočuje žiadneho cvrčka. „Asi sa mýliš. Kde by sa tu v meste vzal cvrček?“ Indián urobil niekoľko krokov, zastavil sa pri kríkoch vedľa reštaurácie, rukou rozhrnul lístie a vraví: „Pozri, tu je. Tu si spieva svoju pieseň.“
       Vtedy biely priateľ uvidel cvrčka. Po chvíli, keď už kráčali ulicou ďalej, poznamená červenému priateľovi biely človek: „Máš lepšie uši ako ja!“ Indián sa usmial a poznamenal: „Mýliš sa! Môj sluch nie je o nič lepší ako tvoj, len nie si naladený na to, aby si cvrčka počul.“
      Po niekoľkých krokoch indián pustil na zem mincu. Akonáhle zazvonila na zemi, niekoľko okoloidúcich sa otočilo. Jeden muž sa dokonca zastavil, zohol sa a zodvihol mincu. Vtedy indián povie priateľovi: „Vidíš? Zvuk mince nebol silnejší ako spev cvrčka, a predsa ju ľudia počuli veľmi dobre. Cvrčka však nie.“

      Vedieť a chcieť počuť slová: bdieť a očakávať. Je to aj dar, ale aj naša osobná zaangažovanosť. Cesta k Bohu si vyžaduje osobné zaangažovanie sa. Advent to nie je čas očakávania Gogota, ktorý predstavuje nezmyslový život. Náš advent je čas stretnutia sa s Bohom. Nie však len pri jedle, pití, ale najmä pri plnení vôle Božej. Advent je cesta k Bohu, cesta dozrievania v láske. Mesiáš je už medzi nami. Je v nás. Hovorí k nám, aby sme iným pomohli ho nájsť a žiť s ním.
      Každý z nás patrí medzi tých, čo niečo očakávajú. Je to správne. Ale je oveľa správnejšie, keď vieme očakávať aj svojho Boha i dnes na začiatku adventu, nového cirkevného roka, ale aj každý deň. Amen.

      Inšpirácie: Mt 24, 32-51
      Kartotéka: Bdelosť / Mt 24
25.06.2003 | Čítanosť(1315)
Téma: Bdelosť / Múdrosť
12.06.2003 | Čítanosť(2996)
Mt 24, 15-31
12.06.2003 | Čítanosť(2575)
Mt 24, 32-51
12.06.2003 | Čítanosť(2522)
Mt 24, 1-14


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet