19.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Beda, ak my kresťania svetu neukážeme, že sme naozaj vykúpení a že iba kresťanstvo a len ono má monopol radosti

~D. Rops .~

01.12.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť844 reakcie0
(Share 268 1)


Téma: Mt 25, 1–13

Homília

      Počas týchto dušičkových dní, keď ste kládli veniec na hrob svojich drahých alebo zapaľovali sviecu, alebo šepkali modlitbu za ich duše, aj vo vašej mysli sa ozvali myšlienky: Ako žijem? Aký je môj doteraz žitý život? Páči sa Bohu? Akú hodnotu má pred Bohom? A tiež, ako som pripravený na najvážnejšie stretnutie v živote, stretnutie s Bohom–Sudcom?
      Evanjelium podobenstvom o desiatich pannách, kde päť nazýva múdrymi a päť nerozumnými, poslednou vetou: „Preto bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny“ (Mt 25,13), pozýva nás k veľmi vážnemu zamysleniu.
      Keď na text evanjelia nepozeráme len ako na Božie slovo, môže nám ponúknuť aj túto myšlienku. Inteligencia je produktom hlavy, múdrosť zahrňuje aj srdce. Múdrosť potrebuje srdce, horiace oduševnením k pravde, dobru a kráse. Inteligenciu možno nosiť v hlave asi tak ako peniaze v peňaženke, múdrosť nemožno nosiť pri sebe, treba ju žiť.
      Hlbokej múdrosti nás učí Ježiš podobnestvom o pannách, ktoré očakávajú ženícha, aby spolu so svojou spoločníčkou, ženíchovou ženou, mohli zaujať miesto pri svadobnom stole v dome ženícha. Ako vždy, Ježiš na známej veci poukazuje na veľkú Božiu pravdu. Podobenstvo poukazuje na druhú etapu manželstva, keď si ženích po zásnubách, ktoré boli pred rokom, ide odviesť svoju ženu. Tento čas je pre všetkých zainteresovaných časom radostným. K primeranej atmosfére patria aj lampy. Tie nespĺňali len úlohu posvietiť si na cestu, ale vytvárali aj radostnú atmosféru. Kto pozná zvyky z čias Ježiša, hneď spozná niekoľko nereálnych vecí v podobenstve. A práve tie sa z úst Ježiša stávajú poučením platným aj dnes. Napríklad zamknutie dverí v tak radostnej chvíli sa nekonalo. Taktiež to, že keď niekto nemal lampu alebo mu nehorela, by sa nepovažovalo za niečo veľmi zlé. Tieto poznámky Ježiša majú svoje opodstatnenie.
      Ženích je sám Ježiš ako Sudca sveta.
      Panny to sú všetci ľudia.
      Nemúdre panny sú tí, ktorých Ježiš–Sudca nájde v hodine smrti nepripravených.
      Múdre panny sú tí, čo sú stále pripravení stretnúť sa so svojím Bohom–Sudcom.
      Čo znamenajú slová: „Preto bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny“ (Mt 25,13)?
      Znamenajú byť vždy pripravený zaujať miesto v Božom kráľovstve, ktoré Boh pripravil tým, čo si to za svoje skutky zaslúžia: „...oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1 Kor 2,9). V texte vyznievajú aj iné slová, ktoré sú svojím obsahom dôležité. Slovo vyšli poukazuje, že každý človek sa musí stretnúť so svojím Bohom–Sudcom, a to aj vtedy, keď v Boha–Sudcu neverí. Slovo bdejte viac pochopíme v súvislosti so slovom rozvážny, ktoré v texte podobenstva nie je, ale celým obsahom podobenstva naň smeruje. Poukazuje na aktuálnosť žiť v stave vnútorného priateľstva s Bohom. Boh prichádza v rôznych hodinách dňa a noci, ale aj za rozličných okolností. K stretnutiu môže dôjsť na lôžku, ale aj za volantom, pri športovom výkone i po výbuchu hnevu či hádke. Dôležité je, že naša lampa, naša duša, bude horieť, čiže plniť to poslanie, ktoré jej zveril Boh, aby sa stala znamením radosti pre celú našu večnosť. Boh totiž neprichádza len vtedy, keď ho o to prosíme. On často predchádza našu prosbu. Slová evanjelia poukazujú na našu smrť, ku ktorej sa každým úderom srdca blížime. A toto blíženie sa k smrti nemá byť pre veriaceho poznačené strachom, ale radosťou, veď tak to hovorí podobenstvo: sme pozvaní zúčastniť sa vovedenia nevesty do ženíchovho domu. Cirkev ako nevesta a my jej členovia máme svoju vlasť v nebesiach a na túto vlasť sa máme tešiť, a nie smútiť a žialiť, že opúšťame pozemský život, ktorý nesie vážne stopy dedičného a nášho osobného hriechu.
      Uvedomujeme si, že podobenstvom chce Ježiš nám pripomenúť radosť z toho, čo nám pripravil. Kresťan katolík má byť teda v istom zmysle stále zažatou lampou. Svojmu okoliu má svietiť životom: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5,16). Lampa, ktorá má dostatok oleja, vydáva svetlo a teplo. Keď to prenesieme z evanjelia na náš život, uvedomujeme si múdrosť Božiu, ktorá má s každým z nás svoj plán a je správne, že s ňou spolupracujeme. Múdrosť Božia dáva človeku silu vytrvať a byť vždy pripravený. Ježiš o sebe vyhlásil: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8,12). Tento zväzok človeka s Kristom je zárukou, že v našom vzťahu k Bohu nedôjde k tomu, aby došlo k minutiu oleja a tým, aby došlo k zatvoreniu dverí.
      Je potrebné si pripomenúť, že náš vzťah k Bohu nesmie byť len slávnostný, teda žiť bez hriechu len niekoľkokrát v roku počas niekoľkých dní po prijatí sviatosti zmierenia.
      Predstavme si, načo nám je doma elektrické zariadenie, nádherné lustre a lampy, keď nesvietia. Oni môžu byť krásne na pohľad, umelecky spracované, z drahých kovov, ale nesvietia, keď nie sú napojené na zdroj, alebo keď je prerušené vedenie a do lámp sa nedostane potrebná sila. Kto z nás by si zobral do tmavých priestorov baterku bez článkov, v ktorých je ukrytá energia? Čo mu osoží zdroj svetla, ktorý nemá svoju silu?
      Tak aj človek, ktorý nevydáva svedectvo o svojom priateľstve s Bohom, nie je na dobrej ceste. Apoštol Pavol píše Filipanom i nám: „Všetko robte bez šomrania a pochybovania, aby ste boli bezúhonní a úprimní, Božie deti bez hany uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia, medzi ktorým svietite ako svetlá na svete tým, že sa držíte slova života“ (Flp 2,14–16). Naším poslaním je byť svetlom svojim bratom a sestrám. Nedajme sa pomýliť svetlom reklamy, falošných filmových efektov, lacných osvetlení barov, ale svieťme svetlom Kristovým a ukazujme ho tým, ktorí sa dali zviesť falošným prúdom svetla a ich lampy duše zhasínajú či už zhasli.
      Z dejín, ale i z nášho okolia a vlastnej rodiny, nájdeme príklady, kde napríklad žili dvaja súrodenci a mali tak rozdielny prístup k Bohu. V tomto mesiaci si spomíname na svätého Stanislava Kostku.
      Z rodiny Kostkovcov poznáme dvoch bratov: Stanislava a Pavla.
      Pochádzali z poprednej rodiny z Poľska. Obaja sa dostali na štúdiá do Viedne. Stanislav sa chcel stať jezuitom a keď mu v tom najmä brat bránil, utiekol do Nemecka do Augsburgu a odtiaľ ho poslali do Ríma, kde ako mladý študent zomiera. Po rokoch do Ríma prišiel aj Pavel, brat Stanislava. Keď videl, akej úcte sa teší jeho zomrelý brat, odišiel domov a zmenil svoj život. Po smrti rodičov časť majetku rozdal a ako 60–ročný požiadal v Ríme o prijatie do Spoločnosti Ježišovej. Spoločnosť nechcela Pavla prijať. Jednak pre vek ako aj pre podlomené zdravie. Prijali ho kvôli bratovi. Pavel sa dožil ešte vysokého veku a zomrel ako zbožný a dobrý rehoľník. Po hriešnej mladosti v starobe dohorela jeho lampa, svietiac okoliu jasným svetlom. Príklad si zobral zo svojho brata.
      Dnes si uvedomujeme, že Pán aj v našom živote skutočne raz príde. Je správne, že všetko zlo v našom okolí nás nesmie odradiť od očakávania tohto dňa.
      Práve naopak, je správne, že sme ochotní svojím životom dať príklad iným. Potrebujeme sa posilňovať, až príde tá hodina, aby sme boli hodní postaviť sa pred tvár Toho, ktorý je jasnejší nad všetky svetlá na svete. Pribúda nám rokov a to je mementom, že naše stretnutie s Bohom sa blíži.
      A je správne, že vieme pre toto stretnutie vo svojom živote obetovať všetko.
Nechceme dopadnúť ako mesto New York, ktoré v roku 1975 pocítilo deficit svojho hospodárstva. Dovtedy si žilo ako najbohatšie mesto sveta. Žili, ako sa hovorí, nad svoju možnosť. Zabudli sa kontrolovať. A zrazu nemali z čoho pokryť náklady na udržiavamie základných vecí pre život. Mestská rada roky driemala, nekontrolovala tak ako mala, až prišiel deň a došlo ku sklamaniu.
      Takých sklamaní poznáme dosť aj u nás na Slovensku. Horšie je, že mnohé veci sa robia plánovite a vedome pre kariéru určitých ľudí v duchu: po nás potopa.
      A je ešte niečo horšie.
      Nikto si neodnesie to, čo nadobudol na zemi. Horšie je, že lampy našej viery hasnú a zomierame. A práve preto chceme si viac uvedomiť slová pápeža Jána XXIII., keď mu oznámili vážnosť jeho zdravotného stavu. Vtedy povedal: – Moja batožina je stále pripravená. Som pripravený predstúpiť pred svojho Boha–Sudcu. –
      Po tieto dni, keď stojíme nad hrobami našich zomrelých, keď sa nemôžeme ubrániť spomienkam, modlime sa aj za seba i našich drahých zomrelých i živých slovami dnešnej modlitby dňa zo svätej omše:
      Všemohúci a milosrdný Bože, láskavo odvráť od nás všetky protivenstvá, aby sme bez vnútorných a vonkajších prekážok mohli plniť tvoju vôľu. Amen.

      Inšpirácie: Mt 25, 1-13
      Kartotéka: Mt 25
12.06.2003 | Čítanosť(2815)
Mt 25, 14-30
12.06.2003 | Čítanosť(2704)
Mt 25, 31-46
12.06.2003 | Čítanosť(2601)
Mt 25, 1-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet