19.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Nedokážeme pochopiť, akú veľkú moc má čistá duša nad dobrým Bohom. Nie ona plní Božiu vôľu, ale Boh plní jej.”

~SV. JÁN MARIA VIANNEY ~

01.12.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1048 reakcie0
(Share 260 0)


Téma: Mt 22, 1-14

Homília

      Ako si vieme vážiť pozvanie osobou, ktorá niečo znamená, ktorá niečo vie, ktorá čosi dokázala! Žena, pravda, nielen navštívi kaderníčku či krajčírku, ale vie patrične o tom oboznámiť aj svoje okolie. A muž? Veru, nenechá čakať toho, čo ho pozval, príde načas, alebo radšej sám počká, pretože si váži pozvanie a vie, že omeškať sa znamená uraziť, prípadne si uvedomuje, že môže mu to spraviť nedobré meno.

      Aj dnešné evanjelium nám rozpráva o pozvaní. Nie obyčajnom, ale pozvaní na svadbu syna kráľa.

      Toto evanjelium je nám veľmi dobre známe. Možno sa aj niekto chce spýtať, prečo si ho znova čítame a máme pripomenúť. Skutočnosť, že je to jedno z najvážnejších podobenstiev Pána Ježiša, stojí za to znovu sa k nemu vrátiť. Podobenstvo Pána Ježiša vysvetľuje zmysel tohto sveta a dôležitosť našej odpovede na pozvanie k večnému životu. Všetci túžime po večnom živote a keď máme dať odpoveď, stretávame sa s priam vyrážajúcim dychom nad správaním človeka. Výklad podobenstva môžeme podať krátko a môže mu porozumieť každý. Kráľ, ktorý pozýva na svadbu, je Boh. Svadba – to je nebo. Boh nás pozýva do neba. Šaty, ktoré rozdávajú sluhovia pozvaným, je stav milosti posväcujúcej, čiže priateľstvo s Bohom. Ten, kto nabral odvahy a prichádza bez týchto šiat, si uvedomuje urážku toho, ktorý ho pozval. Ten mu ich pre túto príležitosť dal. Preto mlčí na otázku kráľa. Nemá odpovede na jeho slová. Jeho správanie si právom zasluhuje trest. Je vyhodený z krásy a radosti do smútku a bolesti. V podobenstve vidíme históriu spásy. Boh podniká všetko, aby sa všetci mohli radovať a tešiť v jeho blízkosti. Vidíme však nezáujem, neochotu, tuposť človeka na oslovenie Boha.
Môžeme vidieť tri skupiny pozvaných. Prví odpovedajú bez vysvetlenia, jednoducho sa im nechce. Druhá skupina sú tí, ktorí považujú svoje veci za potrebnejšie, sú často menej hodnotné; kúpil voly, pole, oženil sa a podobne, a to patrične podceňuje pozvanie. Tretiu skupinu tvoria tí, ktorí odpovedajú na pozvanie násilím. Dokážu sa z pozvania vysmiať, ale tiež dokážu spôsobiť násilie i smrť tým, čo ich pozývajú k radostnému stretnutiu s Kristom.

      Pán Ježiš nepovedal jediné slovo či podobenstvo bez potreby. Preto je namieste spýtať sa seba samých, ako sa nás týka toto podobenstvo. Ako nás chce Pán Ježiš osloviť? Boh pozval na svadbu svojho Syna, ale i nás. Bolo to bez nášho osobného pričinenia, keď nás rodičia priniesli na krst. Keď nás kňaz prijímal do Cirkvi, podával rodičom zažatú sviecu so slovami: Prijmite svetlo Kristovo. Vám sa zveruje toto svetlo. Kráčajte vždy vo svetle Kristovom, aby ste ho mohli priniesť až k stretnutiu so svojím Sudcom, Ježišom Kristom. Nie sú to doslovné slová z krstu, ale si ich pripomíname, aby sme si uvedomili zodpovednosť za pozvanie, ktorého sa nám dostalo pri sviatosti krstu. Vtedy to totiž rodičia za nás sľúbili. Keď užívame rozum a sme slobodní, máme toto ich vyznanie, že chcú nás viesť a vychovávať v tom duchu budúceho stretnutia vo večnej blaženosti. Každý si to musí často zopakovať, uvedomiť si tieto slová a naplniť ich svojím životom. Aj dnes pri počúvaní Podobenstva o pozvaní na svadobnú hostinu si pripomeňme, že Boh si praje, aby sme boli spasení.
      Vo Svätom písme o tom čítame na viacerých miestach, že Boh chce spasiť všetkých ľudí a priviesť k jasnému poznaniu pravdy (por. 1 Tim 2,4). Nájdeme aj slová, ktoré poukazujú na cestu k dosiahnutiu cieľa. „Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený“ (Jn 10,9). Toto je jasne povedané Bohom. Boh nie je ako človek, ktorý klame. Ľudia často klamú, keď chcú niečo získať, prípadne, keď sa niečoho boja. Podriadený klame zo strachu svojho nadriadeného. Žiak klame svojho učiteľa tiež zo strachu. Žeby klamal aj Boh? Čo by mohol získať klamstvom? Boh má všetko, či sa môže niekoho báť? Boh je najväčší, najsvätejší! Klamstvo je hriech a hriech sa so svätosťou nikdy nespája. Môžeme sa neraz presvedčiť a uvedomiť si, že Boh nás miluje, že nie nadarmo Boha voláme Otcom. Pán Ježiš tiež povedal: „...lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský“ (Mt 23,9).
      Ak chceme mať skutočne istotu, pozrime sa na prirovnanie. Skúsme pozbierať lásku otcov a matiek na svete. Vieme, že deti najviac milujú ich rodičia. Ak by sme dali lásku rodičov všetkých čias a národov na jednu hromadu, bola by v porovnaní s láskou Boha Otca ku nám veľmi nepatrnou, ktorú má náš Boh a Otec ku nám, jeho deťom. A teraz sa môžeme spýtať: Kto z vás, rodičia, praje niečo zlé svojim deťom? Napríklad, aby trpelo? Myslíte, že Boh Otec, ktorý nás miluje oveľa väčšou láskou, si praje, aby sme trpeli? Napríklad v pekle? Nie! V Knihe múdrosti môžeme čítať: „...Boh nestvoril smrť, neteší sa zo záhuby žijúcich“ (Múd 1,13). Kniha Múdrosti pokračuje vo výklade: „Veď on stvoril všetko pre bytie: tvory sveta sú pre spásu... “ (Múd 1,14). Možno si už niekto položil otázku: Ako sa tam dostať? Prípadne: Ako získať spásu? Boh od nás nežiada nemožnosť. Nemusíme používať auto, vlak či lietadlo. Človek nežiada, aby kôň spieval. Boh, ktorý je najmúdrejší, mal by od nás žiadať, aby sme hľadali najprv stav blaženosti a nedal by nám prostriedky na získanie tohoto cieľa? Cirkev nás učí, že Boh nežiada od svojich detí veci nemožné, ale stará sa o to, aby sme mali prostriedky, aby sme ich využívali, aby sme prosili o dosiahnutie tohto cieľa a čo nemôžeme dosiahnuť sami, on sám nám pomáha, aby sme mohli vykonať všetko, čo je na to potrebné.
      V Cirkvi máme preto tri dôležité pravdy:
      1/ Boh si praje našu spásu, veď sám to povedal.
      2/ Boh, ktorý nás nekonečne miluje, nemôže sa tešiť, keby videl našu záhubu.
      3/ Boh urobil všetko pre našu spásu, dal nám všetko potrebné, aby sme získali večný život. Boh si praje, túži a pomáha nám, aby sme boli spasení.

      Odpoveď je v našich rukách. Boh pre naše spasenie urobil všetko. Nepýtal sa, či to chceme. Nepýtal sa, či sa chceme narodiť. Sám sa rozhodol a stvoril nás bez nás. Boh nás i bez nás vykúpil. Uvedomujeme si, že aj na cestu k získaniu cieľa nás postavil, keď nám daroval sviatosť krstu, prijal nás do spoločenstva bratov a sestier v Cirkvi a dal nám na cestu vodcov, kňazov. Toto všetko urobil Boh pre nás! Uvedomujeme si, že keď nám dal rozum a slobodnú vôľu, chcel tým povedať, že o tom ďalšom sa už musíte rozhodnúť sami. Vaše rozhodnutie bude trvať naveky. Ponúka nám stav blaženosti, alebo zatratenia. Preto aj Pavol píše nielen Filipanom, ale aj nám: „Milovaní, s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse“ (Flp 2,12). Aj v Starom zákone môžeme čítať slová povzbudenia: „Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. A tieto slová, ktoré ti ja dnes prikazujem, nech sú v tvojom srdci, poúčaj o nich svojich synom a sám uvažuj o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš na ceste, či budeš ležať, alebo stáť“ (Dt 6,4–7). Toto hovorí autor zo Starého zákona. Čo by nám povedal dnes? Uvedomujete si, čo je to Cirkev Kristova? Je to ako archa, podobná Noemovej. Tam sa zachránili len členovia jeho rodiny a po páriku zvierat a vtákov. V Cirkvi, ktorá sprítomňuje Krista a v ktorej Kristus žije a bude žiť až do konca sveta, môže každý nájsť spásu.
      A to je zamyslenie aj pre nás. V našom okolí sa šíria rôzne cirkvi a sekty, ktoré rôznym spôsobom chcú osloviť a aj oslovujú. Zaujímavé je, že sa nesnažia šíriť svoje učenie medzi neveriacimi, ateistami, ale mútia vody tam, kde sú veriaci. Často využívajú slabosti ľudí, ich slabé miesta a chvíle, ich neznalosť, a to je naša častá chyba, že dokážu získať pre seba veriaceho človeka. Z dnešného evanjelia však vieme, že na hostinu má prístup len ten, čo má svadobné šaty. Čo viacej, krajšie, môže ponúknuť iné spoločenstvo ako Kristova Cirkev?
      Prednedávnom som sa rozprával na túto tému s jedným bratom, ktorý opustil našu Cirkev a ten mi povedal: – My sme tam skutočne ako jedna rodina. – A keď som mu povedal, prečo sa on nepousiloval o vytvorenie tejto rodiny vo svojom okolí, povedal, že nemal čas. – Neverím, že vytrváte v tomto šťastí, v novej rodine, – povedal som mu okrem iného, – pretože vy len chcete prijímať a neviete sa rozdávať, vy chcete len čosi navonok a nevpúšťate život do svojho vnútra. –
      Jedine Kristus o sebe povedal: „Ja som cesta, pravda a život“ (Jn 14,6). Kristus založil len jedno spoločenstvo, len jednu Cirkev a len o nej povedal: „Brány pekelné ju nepremôžu!“ (Mt 16,18). Dôkazom je história, dôkazom sú stále nespokojné srdcia ľudí, ktorí odpadli od Kristovej Cirkvi a zakladajú nové a nové cirkvi a spoločenstvá. Nebudú však celkom spokojní, pretože skôr alebo neskôr si musia uvedomiť, na čom a na kom je postavený základ učenia, ku ktorému sa hlásia. Pre nás veriacich je vážne varovanie, ale zároveň i povzbudenie, aby sme neodmietli pozvanie poslov, keď sme pozvaní k večnému životu, aby sme sa nevyhovárali ako tí z evanjelia na rôzne podrobné a menej cenné veci, prípadne, aby sme sa nedali strhnúť k nerozvážnym a hrubým útokom proti tým, čo nás oslovujú nie v mene svojom, ale v mene Krista, ktorého príkaz oni plnia. Na záver nezabudnime, že nevieme ani dňa, ani hodiny, keď príde pozvanie, aby sme mali stále pripravený svadobný šat, boli v priateľstve s Bohom, žili v milosti posväcujúcej.

      Áno, stojí to námahu, ale stojí to zato a vyplatí sa to. Keď sa vieme na stretnutie so slabými ľuďmi pripraviť sa a venovať námahu, čas, napríklad ženy u kaderníka a chlapi neriskujú s odkladaním na neskoršie, a keď sa to jedná o Boha, o našu spásu, ešte viac pracujme, žime v priateľstve s Bohom. Amen.


      Inšpirácie: Mt 22, 1-14
      Kartotéka: Mt 22
28.09.2010 | Čítanosť(2436)
Téma: Mt 22, 29-30
12.06.2003 | Čítanosť(2988)
Mt 22, 1-14
12.06.2003 | Čítanosť(2807)
Mt 22, 34-46
12.06.2003 | Čítanosť(2667)
Mt 22, 23-33


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet