20.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Kňazi, ktorí prebývajú medzi ľuďmi, majú byť svätejšími a čestnejšími ako tí, ktorí odišli do hôr a púšte, lebo kňazi sa starajú o seba i o ľudí, a tí, čo odišli do púšte, starajú sa iba o seba. Na život kňazov, ktorí sú medzi ľuďmi, sa všetci pozerajú a nasledujú ich, a tí, ktorí sedia v jaskyniach a v púšti, tí svoje rany liečia alebo vence sami sebe pletú.

~sv. Izidor Peluzský, + 4. st. ~

27.11.2004 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1160 reakcie0
(Share 306 0)


Téma: 26. nedeľa po ZSD / Lk 12, 16-21

Homília

      Americký spisovateľ Ernest Hemingway na sklonku svojho života napísal novelu, ktorej dal názov Starec a more.
      Unavený starec je nespokojný so svojím prežitým životom. V živote toho dokázal málo a preto by teraz rád urobil niečo, aby presvedčil ľudí i sám seba, že je čohosi schopný. Vzal loďku a pustil sa na more loviť ryby. Dlhý čas nič neulovil. Až po čase sa mu podarilo uloviť jednu väčšiu ryby. Bola však taká veľká a dlhá, že sám ju nemohol vytiahnuť do loďky. Bojoval s ňou, až sa mu ju podarilo zabiť. No na loďku ju nijako nemohol vytiahnuť.
      Rozhodol sa preto ťahať ju za loďkou. Jeho loďka smerovala k brehu a v jej vleku chytená ryba. K loďke sa však priblížili žraloky a začali ju pomaly zožierať. Keď pristál pri brehu a chcel rybu vytiahnuť, zistil, že z ryby zostala len kostra. Stojí teda sklamaný nad kostrou ryby a rozmýšľa. Koľko námahy ho to stálo. A výsledok tej námahy je bezcenná kostra z ryby.
      Toto je krátky obsah novely Starec a more. Táto kniha je však životopisom tohto spisovateľa. V nej opisuje Hemingway sám seba. Tento sklamaný starec je on. V živote hľadal a nenachádzal. A mal všetko: slávu, bohatstvo, majetok, že mu mnohí závideli. Lenže toto všetko mu pripadalo ako bezcenná kostra z ryby a preto nemal pokoja v srdci. Jedného dňa vyšiel do záhrady a zastrelil sa.
      Nezdá sa nám, že takýto pocit môže mať človek na konci svojho života? Toľko sa natrápil, nastaral vo svojom živote! Robil, postavil dom, kúpil auto – sebe i deťom... Toto všetko mu zobralo všetok čas... Nemal čas pomodliť sa, prísť do chrámu, k sviatostiam, pretože toto všetko odkladal na koniec života. A až zostarel, zoslabol, prišiel na to, že toto všetko bolo bezcenné, márne, ak pri tom nedbal o duchovné hodnoty.
      Na túto tému hovorí aj dnešné čítanie zo sv. evanjelia v podobenstve o nerozumnom boháčovi. Boháč, ktorý vo svojom živote nemal čas ani pre seba, ani pre blížneho, poznal iba jednu túžbu: získať čo najviac a užívať si. Akoby bol človek iba pre to stvorený. Uprostred tejto hojnosti mu však Boh povedal: „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život, a čo si si nahonobil, čie bude?“ (Lk 12, 20).
      Strašné konštatovanie!
      Tu si treba uvedomiť, že starosť o hmotné zabezpečenie – aby človek mohol žiť, slušne bývať, mať dostatok – je normálna a prirodzená povinnosť dospelého človeka. Kresťan si však popri tom musí uvedomiť, kde sú jeho hranice! Že naveky budú platiť Kristove slová: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše“ (Mt 6, 33).
      Ak dobre poznáme toto podobenstvo, ktoré nám zapísal sv. Lukáš, vieme, že tomuto podobenstvu predchádzal zaujímavý rozhovor. Ktosi zo zástupu požiadal Ježiša, aby mu pomohol pri riešení dedičstva medzi bratmi. Už vtedy boli spory o dedičstvo. Ježiš ho však varoval pred chamtivosťou a súčasne aj napomenul, že „aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má“ (Lk 12, 15).
      Toto si máme aj my uvedomiť v dnešných neľahkých ekonomických podmienkach. Na jednej strane sú ľudia, ktorí sotva môžu prežiť, ale na druhej strane sú ľudia, ktorí bohatnú neúmerne – aj tým, že im nie včas vyplácajú mzdu, že im dajú menej – kým sami bohatnú, neraz na úkor druhého. Tým treba pripomenúť Kristove slová: „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život, a čo si si nahonobil, čie bude?“ (Lk 12, 20).
      Myšlienka na smrť má nám pomôcť, aby sme rozoznávali múdro pravé a nepravé hodnoty... Stačí, keď zapneme televízor a vidíme svet s toľkými ponukami... Denne sa musíme rozhodovať, akú cestu si vyberieme – či sa prispôsobíme tomuto svetu, alebo či budeme žiť spôsobom hodným kresťana. Pozemské hodnoty sú márne, ak našou istotou nie je Boh. Preto nás Ježiš v podobenstve žiada, aby sme si hromadili poklady, ktoré majú hodnotu aj pred Bohom. Ak to nepochopíme, môžeme na sklonku nášho života mať pocit ako tento starec, o ktorom sme si povedali v úvode. Život vyhrá len ten, kto vsadí na Boha. Bohatý je len ten, kto má Boha. Kto vsadil len na hmotné veci, je podľa Kristových slov: Blázon!

      Inšpirácie: Lk 12, 13-21
      Kartotéka: Lk 12
12.06.2003 | Čítanosť(2720)
Lk 12, 49-59
12.06.2003 | Čítanosť(2510)
Lk 12, 32-48
12.06.2003 | Čítanosť(2452)
Lk 12, 1-12


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet