23.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Ateizmus — tento rozumový odklon od viery v Boha — je obyčajne následkom mravného úpadku. Vplyvom nejakej vášne človek dospeje k túžbe, aby nebolo Boha, a vplyvom tejto túžby sa utvrdí v presvedčení, že Boha niet.”

~JEAN-CLAUDE DUPLESSY~

22.11.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť978 reakcie0
(Share 262 0)


Téma: Mt 14, 13-21

Homília

      Kto už niekedy mal starosť o prípravu na väčšie pohostenie, ako je svadobná hostina, primície, väčší kar, rôzne výročia a podobne, zaiste si spomenie, čo to stálo námahy, zháňania, plánovania, ba i známosti, aby všetko zohnal a mohol uspokojiť hosťov. Keď sa takáto akcia koná v duchu lásky, človek vtedy zabúda na seba, únavu, nepozerá úradne na hodiny, ale na jedinú túžbu: urobiť všetko, aby pozvaní mali zážitok, cítili sa dobre, rozišli sa spokojní.

      Evanjelista Matúš nám v evanjeliu opísal podobnú udalosť, pohostenie, ktoré však malo celkom iný priebeh prípravy. Slová o priebehu udalosti nás napĺňajú úžasom a najmä poznámka evanjelistu: „Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov, okrem žien a detí“ (Mt 14,20–21).

      Aby sme ešte viac pochopili túto udalosť, pripomeňme si, čo jej predchádzalo. Pán Ježiš sa dozvedel o smrti Jána Krstiteľa v Herodesovom paláci. Rozhodol sa odísť na osamelé miesto. Ježiš si uvedomuje, že Ján splnil svoje poslanie a jeho poslanie – prečo prišiel na tento svet – sa tiež priblížilo. Chce sa v tichu, ako to často robieval, porozprávať so svojím Otcom. Keď zástup vidí odchádzať lodičku s Ježišom, pochopil, kde má Ježiš namierené. Môžeme si predstaviť spontánne jednanie zástupu. Vedia, kde ide ich Prorok a oni ho chcú vidieť, nechcú sa ho vzdať, veď mnohí prišli k vôli nemu zďaleka. Keď Ježiš vidí tento zástup, jeho láska nepozná hraníc. Zástup vidí, s akou láskou vracia chorým zdravie. Čas uchodí. Nikto neodchádza. Nič ich okrem Ježiša nevzrušuje. Cítia v sebe, že len pri Ježišovi sa môžu cítiť bezpečne. Apoštoli, reálne pozerajúci sa na situáciu, pristúpia k Ježišovi a povedia: „Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo“ (Mt 13,15). Ináč sa apoštoli o zástup nestarali. Zaiste ich ani nenapadlo, že sa aj iným spôsobom môže vyriešiť tento problém. Prekvapí ich však odpoveď Ježiša: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“ (Mt 6,16). Keby to nepovedal Ježiš, ale niekto iný, apoštoli by boli zareagovali celkom ináč. Teraz sa len pozreli na ten veľký zástup okolo nich a jeden z nich prekvapene povie: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby“ (Mt 6,13,17).
      Čo je to pre taký veľký zástup?
      A apoštoli i zástup sú svedkom zvláštneho správania Ježiša. Najprv prikáže priniesť tých päť chlebov a dve ryby, potom rozkáže usadiť zástup na trávu. Ježiš berie do rúk tento skromný pokrm, láme chleby a oni sa mu v rukách množia. Podáva apoštolom a tí rozdávajú zástupu. Čím ďalej rozdávajú, tým viac ľudí sa nasycuje, vzniká pritom odpad v podobe odrobiniek, ktoré Ježiš nakoniec prikazuje pozbierať a naplnia nimi dvanásť košov. Päť chlebov, zástup, kde len mužov je päťtisíc a dvanásť plných košov odrobiniek. Toto všetko, čo vidia a prežívajú, ešte viac obracia ich oči na Ježiša. Keď išli na toto pusté miesto, zabudli na všetko ostatné, chceli byť len s Ježišom. Bola to úžasná túžba – byť blízko Ježiša. Apoštoli vtedy mysleli len na seba, a preto taká skromná zásoba potravín.

      Matúš a Marek zaznamenali ešte jedno takéto rozmnoženie chlebov. Keď prelistujeme evanjeliá, nájdeme celkom šesť správ o rozmnožení chlebov, z ktorých cítiť úžas nad týmto počínaním Ježiša. V prvej chvíli sa nás pri tom chytajú rozpaky. Zdá sa nám veľmi ťažké prijať reálnosť tejto udalosti. Chceli by sme snáď povedať, že to bol len predobraz niečoho, akási symbolika, keby o tom bol len Ježiš rozprával ako nejaké podobenstvo, ale sú tu svedkovia, čo videli a prežili túto udalosť. Keby tam boli len apoštoli, mohli by sme sa domnievať, že ide o legendu alebo výmysel apoštolov, ktorým by chceli zväčšiť osobnosť Krista.
      Spomedzi všetkých zázrakov, ktoré konal Pán Ježiš, je najťažšie vysvetliť rozmnoženie chlebov. Keď Ježiš uzdravoval chorých, keď vyháňal diablov, keď kriesil mŕtvych, aj to bolo čosi, čo vzbudzovalo rešpekt, ale to môžeme považovať za možné, uskutočniteľné.
      Môžeme to vysvetliť aj tak, že Ježiš mohol mať aj zvláštnu charizmu uzdravovať, ako má austrálsky evanjelista Stave Rydor, ktorý po tieto dni prevádza čosi podobné v Bratislave, v športovej hale na Pasienkoch. Pán Ježiš mohol poznať určité sily a nimi si poslúžiť pri konaní dobra pre druhých. V prípade rozmnoženia chleba je to však čosi iné. Chlieb a ryba sú predsa veci hmotné, ktoré ľudia poznajú. Rybu či chlieb vieme rozlomiť, ale rozmnožiť – to je už nemožné. Hovoriť o skupinovej halucinácii je nepravdepodobné, lebo okolo Ježiša bolo asi 20 tisíc ľudí, ktorí sa nasýtili a ostalo ešte dvanásť košov odrobiniek. Zástup je nasýtený a nemôže tu ísť o mystifikáciu, pretože sú nasýtení všetci a z chlebov ešte niečo zostalo. A toto všetko sa udialo na určitom mieste za iniciatívy Pána Ježiša, keď ho o niečo podobné nikto zo zástupu nežiadal. Čo týmto všetkým sledoval Ježiš? Boh od večnosti na nás myslel. Miloval nás viac ako čokoľvek živé a neživé, čo stvoril. I po spáchaní hriechu prarodičmi neprestal sa zaujímať o nás, neprestala jeho láska k nám. Nás ešte nebolo, a on už myslel na nás, vedel o nás všetko. Chcel, aby sme sa dostali ta, kde nás chce mať od večnosti. Na konci sveta živá a neživá príroda prestane jestvovať, len nie vrchol stvorenia Boha a to je človek a anjeli.
      To je vec, že mám nesmrteľnú dušu. Dal mi rozum. Obdaroval ma slobodnou vôľou, dostal som pamäť, srdce, oči, jazyk... Boh mi dal svojho Syna. Toto všetko mi má pomôcť, aby som pochopil, prijal a dal svojím životom správnu odpoveď na jeho oslovenie. Ježišova smrť zmenila beznádej po hriechu. Ježiš založil Cirkev a pred odchodom k Otcovi vyhlásil, že nás neopúšťa. Je medzi nami. Je uprostred nás. Zázrak rozmnoženia chlebov z dnešného evanjelia má nás posilniť vo viere v Boha, utvrdiť v láske k Bohu, aby sme svoj život prežili správne.

      Áno, Eucharistia je tajomstvo lásky. Ježiš zanechal nám seba v kúsku chleba. Skôr ako toto povedal pri Poslednej večeri na Zelený štvrtok pri rozlúčke s apoštolmi, pripravil ich na túto vec aj udalosťou rozmnoženia chlebov na púšti. Veď už skoro dvetisíc rokov sa rozmnožuje chlieb života. Toto robte na moju pamiatku (por. Lk 22,19) – povedal vo večeradle apoštolom. Vždy, keď kňaz vypovie slová premenenia nad chlebom, veríme, že vlastnosti chleba – farba, chuť, veľkosť, vôňa – zostávajú, ale mení sa podstata. Veríme, že ten nekvasený chlieb je celý Kristus, jeho telo. Tajomstvo aspoň tak veľké ako zázrak rozmnoženia chlebov na púšti. Toto sa deje všade, kde kňaz hovorí nad chlebom slová Krista. Nielen na jednom mieste, ale na celom svete. Nie raz, ale vždy, keď sa splní, čo prikázal Ježiš. Na svete je okolo 800 miliónov katolíkov. Asi 400 tisíc kňazov. Všetci sú svedkami tohoto deja. Všetkým, ktorí pristupujú k oltáru s vierou a dobrou vôľou, podáva sa telo Krista. „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom“ (Jn 6,56).
      Predstavme si svoj vzťah k Bohu, keď napríklad denne pristupujeme k Eucharistii. 365 dní za rok, za desať rokov 3650 a nie je zriedkavosťou, že pri dlhšom živote a častom prijímaní to môže byť 18 až 20 tisíc prijímaní za života. „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom“ (Jn 6,56). Takýto zážitok môže byť len v katolíckej Cirkvi. Sú ľudia, najmä mimo Cirkvi, ktorým robí problém pochopiť a prijať toto učenie Cirkvi.
      Istý Muzulman sa s týmto problémom obrátil na katolíckeho biskupa Samonsa, ktorý bol biskupom v Gaze. Stretli sa na ceste. Z rozhovoru vyberme aspoň dve veci. Neveriaci sa ho pýta:
      – Ako je to možné, že Kristus môže byť celý v tak malej hostii?
      – Vidíš tú horu pred nami? Je vysoká. A vidíš aj slnko a ono je ešte vyššie. A teraz počítaj: hory, stromy, slnko, domy, a toto všetko sa zmestí do tvojho malého oka. A uvažuj, či Boh, ktorý je nekonečný, nemôže to dokázať, aby sa zmestil do malej hostie?
      Človek pochopil, ale položil biskupovi ešte jednu otázku:
      – Ten váš Kristus je len jeden. Ako je to možné, že jeden Kristus môže byť naraz vo všetkých kostoloch na svete a tiež, že ho naraz môžu prijímať mnohí?
      Biskup mu na to odpovedal:
      – Predstav si spoločnosť, kde je 1000 ľudí. Povedz pred týmto zhromaždením jedno slovo. Každá osoba v tom zhromaždení to slovo počuje. A tak z môjho slova stane sa tisíc slov, je na rôznych miestach, všade tam, kde každá s tých osôb sa nachádza. Nemôže niečo podobné urobiť Ježiš, veď je Boh, ako je napríklad s tým mojím slovom?
      Musíme si uvedomiť, že je veľmi ťažké diskutovať o viere s človekom, keď nemá vedomosti o viere, keď na vec sa díva len rozumom. Treba si uvedomiť, že Eucharistia je väčší zázrak ako stvorenie sveta. Tu nám rozum nestačí. V Písme na túto tému čítame slová: „Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu“ (Hebr 11,6). Slovo Eucharistia je gréckeho pôvodu a znamená asi toľko ako poďakovanie, vďačnosť. Poďakujme sa preto Bohu za Eucharistiu, ale lepšie ako Židia za rozmnoženie chleba.

      Kto chystal hostinu pri akejkoľvek udalosti a niekto odmietol účasť, prípadne sa správal nedôstojne, hostiteľovi, ktorý vynaložil toľko námahy, spôsobil bolesť a urážku. To preto, lebo opovrhol láskou hostiteľa. A v duchovnom zmysle si na záver pripomeňme slová: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3,16). Amen.


      Inšpirácie: Mt 14, 13-21
      Kartotéka: Mt 14
28.05.2011 | Čítanosť(2863)
Téma: Mt 14, 30
12.06.2003 | Čítanosť(3861)
Mt 14, 13-21
12.06.2003 | Čítanosť(2869)
Mt 14, 22-36
12.06.2003 | Čítanosť(2746)
Mt 14, 1-12


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet