19.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Ježišovo utrpenie končí radosťou jeho vzkriesenia. Keď teda cítime vo svojom srdci Kristovo utrpenie, pamätajme, že musí prísť vzkriesenie, musí zasvietiť radosť Veľkej noci.”


~BL. MATKA TEREZIA~

20.11.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť900 reakcie0
(Share 192 0)


Téma: Ježišove slová sa nepominú / Lk 21, 29-33

Homília

      Všetci vieme, kto je to kaskadér. Je to človek, ktorý sa za peniaze dá najať na veci, kde ide často o to najcennejšie – o život. Zastupujú hercov v niektorých krkolomných scénach, ako je neprimeraná a rýchla jazda autom, skoky z horiacich domov a iné nebezpečné scény.
      Môžeme si položiť otázku: Ako vyzerá „kaskadér“ v duchovnom živote? Áno, sú i takí, ktorí sa dajú najať na nebezpečnú hru, v ktorej nejde o pozemský, ale o večný život! Je ním ten, kto neprijme dnešné slová Pána Ježiša.
      Ježiš v dnešnom evanjeliu povedal svojim učeníkom, a teda i nám, slová: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú“ (Lk 21, 33).
      Ježišove slová u mnohých snáď vyvolajú aj úsmev. Tým viac sa usmievajú dnes, keď Ježiš hovorí o konci sveta. Atmosféra týchto udalostí už mnohým však nie je cudzia. Ježiš povedal tieto slová pred dvetisíc rokmi, a to v dobe, kedy si nikto ani len nevedel predstaviť možnosť zničenia obrovskej zeme v tak krátkej chvíli. Dnes však vieme, čo dokázala jedna atómová bomba nad Hirošimou! Dnes je vojenský arzenál znásobený na také čísla, že mnohí, ktorí tam pracovali, sa zbláznili.
      Lenže nemôžeme prehliadnuť vážnu skutočnosť v Svätom písme. Nikde nečítame, že potom nastane všeobecný koniec. Ježiš hovorí o udalostiach, ktoré v nás právom vyvolávajú hrôzu, ale to nebude koniec. To nebude zánik, vrátenie sa do nebytia. Naopak, Ježiš hovorí o novom živote, o premene tohto sveta do života prvotnej harmónie, ktorá panovala pred prvým hriechom. Podľa Svätého písma svet má byť vyzdvihnutý na iný, vyšší stupeň života, ktorý bude ako odmena za život podrobený skúške. Toto tvrdil sám Pán Ježiš svojím zmŕtvychvstaním, osláveným telom, ktoré už nepodlieha zmenám života tu na zemi. Hoci si ponecháva materiálny obraz tela, je tým samým, hoci už nie takým, akým bolo.
      Tento deň sa týka i nás. O tom dni a o tej hodine nikto nevie: ani anjeli v nebi, ani Syn nevie, iba Boh.
      Uvedomme si, že v ten deň už neurobíme krok naviac, nedopovieme vetu a nedokončíme myšlienku. Či necítite aj vy teraz to, že nesmieme hazardovať, byť „kaskadérmi“ v duchovnom živote? Aká škoda, že málo myslíme na túto kresťanskú skutočnosť! Často sa uspokojujeme len s povrchným kresťanským životom. Preto niektorým sa viera stala len zvykom, starožitnosťou, ktorú z času na čas oprášia, pri ktorej si zaspomínajú na roky detstva, na prvé sväté prijímanie, na birmovku – a nič viac. Dávno už zabudli na pravdy viery. Z náboženstva vedia len skromné minimum, s ktorým by neprešli ani v najnižšej triede. A sú ako suché ratolesti na živom strome Cirkvi. Neusilujú sa, ba naopak, sú kaskadérmi. Rodičia plánujú život deťom do budúcna, ale len tu na zemi. Kaskadérmi v dušiach sú veriaci mladí ľudia, ktorí sa dajú presvedčiť len tým, čo môžu vidieť, nahmatať a počuť.
      Tomášovi Ježiš povedal: „Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili“ (Jn 21, 29).
      Či nie sú kaskadérmi tí, ktorí nerešpektujú rodinné a manželské zväzky? Či neriskujú a nevystatujú svoje šťastie a pokoj, a najmä večnú spásu? Dávajú sa najímať, a nevidia riziko! Či chceme sa raz pred Kristom vyhovárať frázou: Risk – zisk?
      Či nehazardujú ľudia, ktorí si už zaslúžia odpočinok a pozorujeme, ako sa pachtia po majetku, aby čo najviac zanechali? Nešetria sa, nepoznajú odpočinok, na zemi si užijú len pot, mozole a bolesť. Keď ich vidím, ako zabúdajú, že aj oni zomrú a nič si neodnesú, že zabúdajú na svoju dušu, súd, večnosť, pripadá mi to ako v cirkuse, kde klaun chce zabudnúť na život v zákulisí.
      Čítal som o jednom misionárovi, ktorý na jednej dedine mal misie. Kázal tak strhujúco, dotýkal sa priamo ľudských sŕdc a takmer nikto sa nenašiel, kto by si nebol vykonal misijnú svätú spoveď. Býval na fare a keď ráno odchádzal do kostola, prizeral sa mládencovi, ktorý česával u susedov kone. Neušlo jeho pozornosti, že ho nevidel v kostole. Na otázku, či príde na svätú spoveď, mávol iba rukou.
      Vtedy mu páter povedal:
      „Bratku, radšej by som chcel byť vaším koňom, o ktorého sa toľko staráte, ako vašou dušou...“
      Keď vidím vo filme kaskadérov, cítim napätie. Pol jeho skončení sa život vracia do starých koľají. Ale po skončení nášho života, ktorý prežijeme v hazardovaní, odmietaní Boha, opovrhovaním Boha, sa náš život už nebude môcť napraviť. Aj skúsený kaskadér môže spraviť chybu a odmeny sa nedožije. Aj jediný hriech, jediná urážka Boha môže byť pre kresťana osudná. Ako vieme posúdiť, keď niekto okolo nás preletí rýchlo autom! Skríkneme, zastavíme sa.
      A čo naše počínanie? Keby to bolo možné počuť, koľkí spasení nás vyzývajú, aby sme sa zastavili!
      Jeden mladík rozpráva:
      „Po pretancovanej noci som sa vrátil domov. Prekvapilo ma, že v našom dome sa ešte svieti. Vari sa niečo stalo? Potichu som prišiel až k dverám obývacej izby. Boli pootvorené. To, čo som videl a počul, otriaslo mnou ako horúca vlna. Zalomcovalo to celým mojím vnútrom. Moja matka kľačala na zemi pred Bohom a bojovala o dušu svojho syna! Nikdy nezabudnem na tento obraz. Nikdy!
      Ako ticho som vošiel, tak ticho som aj odišiel. Najradšej by som bol vtedy ušiel do samoty. Až do rána som bojoval so svojím svedomím. Chcel som ujsť pred Bohom... Ale slová modlitby mojej matky mi prenikali dušou ako meč: Pane, vytri moje meno z knihy života, ale zachráň môjho syna!
      Nakoniec som sa predsa vrhol na kolená a odovzdal som sa na milosť a nemilosť Bohu po celý život. Zmocnila sa ma istota, že Boh mi hriechy odpustil.
      Pokoj a radosť zaplavili moje srdce...
      Chce ešte niekto z nás byť nerozumným kaskadérom svojej duše? Nech nik už neprechováva takú hroznú myšlienku hazardovať so svojou večnosťou. Odložme odpovede: Nemám čas, neskoršie, zajtra, v dôchodku. Nehazardujme ani pri ponuke, keď ide o materiálne výhody, o zaistenie lepšej budúcnosti tu na zemi. Pozerajme sa na všetky tieto veci nielen ako ľudia tohto sveta, ale aj ako deti Božie.
      Pane, v pokore svojho srdca vyznávam, že som bol slabý a často som sa vystavil nebezpečenstvu straty tvojho priateľstva. Dnes, Pane, zriekam sa všetkého, čo by ma mohlo obrať o tvoju prítomnosť po celú večnosť. Amen.

      Inšpirácie: Lk 21, 29-38
      Kartotéka: Lk 21
12.06.2003 | Čítanosť(2244)
Lk 21, 5-28
12.06.2003 | Čítanosť(1903)
Lk 21, 29-38
12.06.2003 | Čítanosť(1723)
Lk 21, 1-4


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet