15.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Trochu lásky k blížnemu má väčšiu cenu než láska k celému svetu.”

~RICHARD DEHMEL~

18.11.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1045 reakcie0
(Share 226 0)


Téma: Pokiaľ som na zemi, nemám istotu / Lk 17, 26-37

Homília

      Veľa ľudí v našom okolí, a možno sme to niekedy aj my sami, žije a správa sa tak, akoby mali žiť tu na zemi naveky. Je to pre Boha veľká urážka, keď on nám daroval nielen život, ale i ďalšie dary a chce za to len toľko, aby sme sa mu za to vedeli poďakovať, naučili sa o dary poprosiť, prípadne, keď vykonáme niečo zlé, vedeli za to odprosiť. Na všetko máme čas, ale na toto len málo, a aj vtedy sa staviame pred Boha, akoby sme jemu tým preukazovali niečo mimoriadne.
      Lukáš v dnešnom evanjeliu nám však hovorí čosi veľmi vážne: „Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho“ (Lk 17, 33).
      Text hovorí o druhom príchode Pána Ježiša na zem. Nie však ako Vykupiteľa a Spasiteľa, ale ako Sudcu živých a mŕtvych. Tento deň je pre nás neznámy, preto máme žiť pripravení. Upozorňuje nás, aby sme žili čisto, aby nás nič neprekvapilo.
      Lukáš poukazuje Židom, ale i nám na niektoré udalosti z minulosti, o ktorých vedeli, napríklad doba Noema: „Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka. Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých“ (Lk 17, 26-27).
      Druhé upozornenie je rovnako známe a veľmi poučné: „Podobne ako to bolo za dní Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali, ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili“ (Lk 17, 28-29).
      Obe udalosti hovoria len o záchrane čistých a verných Bohu. Boh si vždy nájde pre svojich verných záchranu. Kto Bohu zostane verný, nemusí sa báť. Tieto pripomenuté udalosti chcú poukázať aj na sled udalostí, ako rýchlo nasledovali. Aby si to slabý človek uvedomil ešte viac, Pán Ježiš tento okamih a rýchlosť času ako sa to stane, zdôrazňuje niekoľkými prirovnaniami:
      Človek nebude môcť zísť zo strechy. Nebude sa môcť vrátiť ani z poľa domov. A ešte viac to zdôrazní, keď poukáže na Lotovu ženu. Stačil jeden okamžik, jedno pootočenie a bola potrestaná. Takto to bude aj pri príchode Syna človeka na tento svet pri parúzii.
      Žime tak, akoby sa toto malo stať už teraz, a nie o hodinu, zajtra... Lotova žena je nám poučením, aby sme vždy plnili vôľu Boha. Za jeden okamih – pootočenie sa – bola potrestaná. Takto môže byť potrestaný každý z nás, ak nebudeme pripravení.
      Hoci žijeme v priestore, hovoríme o výške, šírke, dĺžke, hĺbke a podobne. Nepýtajme sa, kde sa má odohrať posledný súd. Pán Ježiš nám odpovedá, že na mieste nezáleží. Ako orly si nájdu svoju korisť, nech je kdekoľvek, tak aj Boží súd nájde ľudí na ktoromkoľvek mieste. Nikto mu neujde.
      Uvedomme si, že sa nemáme pýtať, čo bude s nami, ale čo musíme ešte spraviť, aby sme na toto stretnutie boli čo najlepšie pripravení. Odpoveď je známa. Ostaňme čistí, verní v láske k Bohu, k blížnemu, a to je istá a jediná záruka úspechu pri náhlom príchode Krista na svet ako Sudcu na konci čias, ale aj ako Sudcu v hodine našej smrti. Toto nás má viesť k tomu, aby sme nie v strachu, ale v radosti a v nádeji čakali na tento okamih.
      Veriaci kresťan sa nebojí, keď žije v spojení s Kristom, ani dňa, ani hodiny svojej smrti, ani posledného súdu. Aj keď cítime bázeň, našou vzpruhou a istotou je sám Kristus. Veď Pán Ježiš sľúbil: „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi. Ale kto mňa zaprie pred ľuďmi, bude zaprený pred Božími anjelmi“ (Lk 12, 8-9). Zároveň cítime, že nič dobré tu na zemi nám Boh nezakázal. Predsa prarodičom povedal: „Ploďte a množte sa a naplňte zem!“ A dodal: „Podmaňte si ju...“ (Gn 1, 28). Život na zemi máme chápať ako niečo krásne, ale pritom máme dať Bohu to, čo mu právom patrí.
      Ľudia často zle chápu život a držia sa zlého hesla starých Rimanov: „Carpe diem!“ – „Uži dňa!“ Toto heslo priviedlo rímsku ríšu k zničeniu.
      A takto chápaný život privedie aj človeka k osobnému zničeniu i pre večnosť. Pre nás však platí: Uži si života, ale neurážaj, netup svojho Boha! Daj Bohu, blížnemu i sebe, čo si praje Boh, čo nám najmä cez svojho Syna prikázal plniť. Amen.

      Inšpirácie: Lk 17, 20-37
      Kartotéka: Lk 17
29.11.2010 | Čítanosť(3565)
Téma: Lk 17, 6 / Viera
17.09.2003 | Čítanosť(1814)
Téma: Vďačnosť / Lk 17, 11-19
12.06.2003 | Čítanosť(2759)
Lk 17, 20-37
12.06.2003 | Čítanosť(2531)
Lk 17, 1-10
12.06.2003 | Čítanosť(2233)
Lk 17, 11-19


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet