21.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Veselá myseľ posilňuje srdce a robí nás vytrvalejšími v dobre.”

~SV. FILIP NERI~

16.11.2004 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť306 reakcie0
(Share 166 0)


11. Blažený Vasiľ, modlitbou meníš naše srdcia na úrodnú pôdu...

Raduj sa, blažený Vasiľ

      Myšlienky:

       „Proste a dostanete!“ (Mt 7, 7).
       „Dostanete všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe“ (Mt 21, 22).
       „Bez prestania sa modlite“ (1 Sol 5, 17).
      „Syn môj, takto hovor pri každej veci: Pane, ako sa tebe páči, nech bude tak“ (NK., III., 15, 1).
      „Ten sa neustále modlí, kto spája modlitbu s dobrými skutkami“ (Origenes).
      „Modlitba je záchrana sveta, mier s Bohom, matka a dcéra sladkých sĺz, uzmierenie hriechov, dvíhajúci most proti pokušeniam, tvŕdza proti útokom strastí, utíšenie vojen, zamestnanie anjelov, strava duší, budúca radosť, činnosť, ktorá bude trvať večne, cnosť, nositeľka všetkých Božích milostí...“ (Sv. Ján Klimak).
      „Pre mňa je modlitba vzletom srdca, jednoduchým pohľadom na nebo, výkrikom vďačnosti a lásky v skúške i v radosti“ (Sv. Terézia z Lisieux).
      „Modlitba je povznesenie duše k Bohu alebo prosba o vhodné dobrá“ (Sv. Ján Damascénsky; KKC 2590).
      „Svedkovia, ktorí nás predišli do Kráľovstva, najmä tí, ktorých Cirkev uznáva za «svätých», majú účasť na živej tradícii modlitby príkladom svojho života, spismi, ktoré zanechali, a svojou terajšou modlitbou. Kontemplujú Boha, chvália ho a neprestávajú sa starať o tých, ktorých zanechali na zemi. Keďže vošli «do radosti», svojho Pána, boli ustanovení «nad mnohým». Ich orodovanie je ich najvyššou službou Božiemu plánu. Môžeme a máme ich prosiť, aby sa prihovárali za nás a za celý svet“ (KKC 2683).


      Príklady:

      „V čom je nám biskup Hopko vzorom?
      Bol umiernený v reči. Nikdy nehovoril zle o nikom. Málo hovoril, ale o to viac sa rozprával s Bohom. Charakterizovala ho uzobranosť. Myseľ mal upriamenú na Boha...“ (M. Hromník: Blahoslavený biskup Vasil, s. 50).

      „V meditáciách bohoslovcom mnohokrát pripomínal dôležitosť modlitby, seriózneho života a svedomitej práce. On sám v seminárnej kaplnke trávil viac času ako vo vlastnom byte. Netreba sa preto čudovať, že bohoslovci nazvali jeho Časoslov „šlabikárom“, keďže niesol stopy častého užívania“ (P. Borza: Blahoslavený Vasiľ Hopko..., s. 46).

      „Molitvy, jaki najdem v toj knižočki, maju nam dati primir, jak majem i sami ot sebja podobny molitvy sočiniti. Najkrajši molitvy, jaki sami sdilajem, ibo tohda hovorit serdce k Serdcu, tohda dumajem na to, čto hovorim, ibo sami od sebja hovorim...“ (V. Hopko: Christos v nas, s. 10)

      „Otec biskup bol veľmi dobrý, skromný a pokorný. Nikdy o nikom zle nehovoril. Málo sa s nami rozprával, ale jeho ústa sa od rána do večera rozprávali s Bohom. Ustavične sa modlil“ (ThDr. J. Bujňak. In: P. Borza: Blahoslavený Vasiľ Hopko..., s. 68).

      „Pán biskup (P. Gojdič – pozn. F. D.) bol známy tým, že sa neustále modlil... V tom sa mu tiež podobal najdôst. otec biskup Hopko...“ (J. Mastiliak: Hrsť spomienok, s. 36).

      „Raz na otázku svojho priateľa otca Bujňaka, prečo stále pohybuje ústami, odpovedal: «Vieš Ďurko, zvykol som si na strelné modlitby, ktoré som raz z dlhej chvíle napočítal, že cez deň som dvetisíckrát povedal: - Drahý Spasiteľ, milujem Ťa daj, aby som Ťa vždy viac a viac miloval»“ (P. Borza: Blahoslavený Vasiľ Hopko..., s. 68).

      „Pekne je modliť sa v prírode, pretože všade vidíš Božie stopy; krajšie je modliť sa v chráme, pretože v tvojej blízkosti žije na oltári sám Pán Boh neobyčajným spôsobom. Ale najlepšie je modliť sa po svätom prijímaní, pretože nie je v tvojej blízkosti iba na oltári, ale je v tebe, v tvojej duši, v tvojom srdci. Už ani viac nemôže byť bližšie k tebe!“ (V. Hopko: Christos v nas, s. 8; porov.: Blahoslavený biskup Vasil Hopko, s. 13).

      „Mnoho sa treba modliť, lebo bez modlitby nie sú milosti, a bez milosti nič nemáme!“ (List č. 7; porov.: F. D. Da vsi jedino budut, s. 38).

      „Mnoho sa modlíte, aby ste dostali všetky potrebné milosti k tomu, aby ste sám i Vaši veriaci získali spásu, a oslavovali Pána Boha vo večnosti...“ (List č. 10; porov.: Da vsi jedino budut, s. 41).

      Aplikácia:

      V úvode k encyklopédii o modlitbe (La Preghiera, Rím 1967) píše prof. R. Bocassino svoje spomienky zo strednej Afriky. Primitívna žena lesného kmeňa robí z hliny nádoby. Modlí sa k bohom pri hľadaní hliny, pri miešaní, pri pálení. Pýta sa jej, kto ju to naučil. Pokrčí plecami: „Kto učí deti plakať? Samy to robia. Aj modlitba ide sama od srdca.“

      Všetko, čo robíme podľa Božej vôle, nás k Bohu povznáša. Odriekavanie modlitebných textov je iba časť, i keď dobrá a dôležitá, veľkej „životnej“ modlitby. V tomto duchu napísal i sv. Augustín spis O práci mníchov. Vyvracia tam teóriu messaliánov, že by sa mních mal iba stále modliť. Len nech pracuje, i to je dobrá modlitba. Ohlasom tejto náuky potom je známe benediktínske heslo: Ora et labora (Modli sa a pracuj!).

      Origenes nazval všetky pozemské starosti výrazom „tieň“. Nikto z ľudí nekupuje tieň. Opatrujeme si len predmet, jeho tieň s ním ide zadarmo. Tak vraj máme podľa Origena prosiť o pravé duchovné veci, pozemské a telesné potreby sa nám pridajú bez žiadania, ako tieň.

      Podľa sv. Jána Klimaka – píše T. Špidlík (Pramene svetla ) - je modlitba súdna sieň, kde sa môže oslobodiť každý vinník. Preto sa vo východných liturgiách tak často vyskytuje tzv. katanyktický tón, duch pokánia, prosba o zmilovanie, vyjadrená v krátkej invokácii Pane, zmiluj sa! Považuje sa za najkrajšiu prosbu, s ktorou sa k Bohu môžeme obrátiť.

      Kresťania sa modlia za seba navzájom. Je to povinnosť všetkých. Osobitne je to však úloha tých, ktorí odišli z verejného života, aby slúžili Bohu v samote. Sv. Ján Zlatoústy bráni mníšsky život proti námietke, že je to život neplodný? Opisuje pustovníkov ako obrov, ktorí svojimi modlitbami držia stĺpy Cirkvi a štátu.

      Jednoducho a pekne vyložil účinok prosebnej modlitby Origenes. Používa prirovnanie s deťmi. Každý človek prichádza na svet podľa odvekého Božieho plánu, a predsa matkám a otcom patrí pravá vďačnosť. Skrze nich prichádzajú deti na svet. Milosti a Božie dary sú akoby deti našich prosieb, sú od Boha, a predsa i od nás.

      Sv. Makar Egyptský, pustovník (†390), takto hovorí:
      „Keby bol ten slepec na ceste nekričal a tá žena k Ježišovi nepristúpila, neboli by uzdravení; tak i ten, kto z vlastnej vôle a z pevného predsavzatia nepríde k Pánovi a nebude k Pánovi volať a nebude ho prosiť plnou vierou, nedosiahne uzdravenie.“

      Otec sledoval svoje dieťa, ako sa snaží preložiť ťažkú vázu s kvetinami. Chlapček sa trápil, fučal, mrnčal, ale vázu neposunul ani o milimeter.
      „Použil si všetky svoje sily?“ spýtal sa otec.
      „Áno,“ odpovedal chlapec.
      „Nie,“ odvetil otec, „lebo si ma nepožiadal, aby som ti pomohol.“
      Modliť sa znamená použiť naozaj „všetky“ svoje sily.

      Istý kazateľ rozprával o žene, ktorá ho raz prišla na konci bohoslužieb požiadať o modlitbu. Keď ju vyzval k tomu, aby sa modlila s ním, povedala:
      „Och, to nie, Myslím, že mňa by Boh nepočul.“
      On sa na ňu pozrel a vyzval ju:
      „Mohli by ste teraz nahlas povedať niekoľko neslušných slov?“
      Ona zaskočene vyhŕkla:
      „Och, to nie, pretože Boh by ma počul.“
      Kazateľ ju poučil:
      „Vy tvrdíte, že Boh by vás počul, keď nadávate, ale nepočul by vás, keď sa modlíte?“
      Pochopila.

      Kardinál Jean M. Lustiger, parížsky arcibiskup, kedysi Žid, bol raz oslovený novinármi, kedy mu ostáva čas na modlitbu, meditáciu či adoráciu pred bohostánkom. Novinári vedeli o jeho veľkej aktívnej činnosti. Kardinál im odpovedal: „Nie, ja nemám času... ja si ho jednoducho nájdem!“

      Prof. ThDr. Jozef Vrablec vo svojich Homíliách (B) cituje slová psychiatra Sadlera (z knihy Modern Psychiatry ): „Je zdravé večer pred spánkom sa okúpať. Ale bolo by tiež veľmi zdravé, keby si ľudia našli čas na duševný kúpeľ v modlitbe. Väčšina ľudí ochotne kŕmi svoje telo, avšak dušu necháva hladovať. Neuvedomujú si, že modlitba je schopná uchrániť pred chorobami a umenšovať bolesti, je schopná rozháňať starosti a roznášať mier v duši.“

      Jedna stará legenda hovorí o tom, že keď Adam a Eva zhrešili proti Pánu Bohu a museli opustiť raj, Adam sa ešte pri bráne obrátil na Boha a smutne sa spýtal: „Pane, teraz už navždy musíme byť odlúčení od teba?“ Pán zostal dojatý a hovorí Adamovi: „Dám vám posla, ktorého kedykoľvek môžete poslať ku mne so svojimi záležitosťami.“ Brána raja sa navždy zavrela a Adam s Evou kráčali po pustej ceste. Zrazu si všimli, ako vedľa nich kráča biela postava a pýtajú sa jej: „Kto si?“ Postava sa usmiala a povedala: „Modlitba.“ Modlitba je Boží posol, ktorý zabezpečuje naše spojenie s Bohom.


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet