19.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Osoby, ktorým si nesympatický, zmenia svoju mienku, keď zistia, že ich máš vskutku rád. Závisí to len od teba.

~SV. JOSEMARÍA ESCRIVÁ~

16.11.2004 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť465 reakcie0
(Share 169 0)


2. Blažený Vasiľ, neúnavný rozsievač Božieho slova...

Raduj sa, blažený Vasiľ

      Myšlienky:

       „Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve...“ (Mt 4, 23).
       „Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam“ (Mk 6, 34).
       „Len žite tak, aby to zodpovedalo Kristovmu evanjeliu...“ (Flp 1, 27).
       „Veď naša vlasť je v nebi“ (Flp 3, 20).
      „Pri plnení svojej učiteľskej služby nech hlásajú ľuďom Kristovo evanjelium; to je najvynikajúcejšia z prvoradých povinností biskupa“ (CD 12).
      „Medzi hlavnými povinnosťami biskupov vyniká hlásanie evanjelia. Biskupi sú totiž vierozvestcami, ktorí privádzajú ku Kristovi nových učeníkov, sú aj hodnovernými učiteľmi, obdarenými Kristovou autoritou, ktorí hlásajú sebe zverenému ľudu vieru, ako ju treba vyznávať a uplatňovať v živote...“ (LG 25).
       „Biskupi so svojimi spolupracovníkmi kňazmi «majú ako prvú úlohu hlásať všetkým Božie evanjelium» podľa Pánovho príkazu...“ (KKC 888).

      Príklady:

      „V snahe zachrániť mládež pred nečinnosťou a následným pádom v morálnom živote, zorganizoval Spolok gréckokatolíckych študentov v Prahe, ktorý aj duchovne viedol. Krúžok sv. Anny združoval dievčatá pracujúce v pražských domácnostiach a spĺňal podobný cieľ ako Spolok gréckokatolíckych študentov. Pre pracujúcich mladých ľudí založil Zväz gréckokatolíckej mládeže, aby sa morálne a národne nestratili...“ (P. Borza: Blahoslavený Vasiľ Hopko..., s. 42).

      „Bezhraničnú lásku k chudobným a opusteným prejavil organizovaním charitatívnych štedrých a paschálnych obedov pre biednych. Keď ministerstvo sociálnej starostlivosti zabezpečilo priestory pre žobrákov, tak si k nim zariadil prístup, aby mohli zadosťučiniť svojim kresťanským povinnostiam. Mnohí bezdomovci vďaka jeho dobrotivosti dostali zadarmo lístky na obed a nocľahy. Veľkému počtu biednych pomohol nájsť v meste prácu, a tým aj živobytie. Starostlivosť ho viedla k tým, ktorí sa nachádzali v najväčšom duchovnom nebezpečenstve, napríklad k ľuďom žijúcim v hriešnych nemanželských pomeroch. Pokorne prijal i nadávky a urážky, ak len mohol dúfať, že ich privedie späť k dobrotivému Bohu“ (P. Borza: Blahoslavený Vasiľ Hopko..., s. 44).

      V roku 1934 dostala farnosť Hrabské nového duchovného. Otec Vasiľ, vtedajší správca pražskej farnosti, využil túto príležitosť a poslal novému duchovnému pozdravný list (List je písaný rusínsky, azbukou). Okrem pozdravu napísal aj niekoľko poučných a povzbudzujúcich slov.
      „Drahý otče!... Veľmi mnoho záleží od toho, ako začnete pracovať. Predovšetkým s láskou, ale pritom je potrebná aj energia. Aby videli, že tento starý otec hoci je aj starý, ale plný lásky, a chce len dobre.
      Prepáčte, že dávam rady, ale som už starší kňaz, a potom, poznám tento ľud. Veľmi vážna vec je v tom, aby šla za Vami aj mládež. Mládež je potrebné vychovávať už v škole. Starších organizovať, učiť spev. Je to veľmi užitočné dielo. Zaoberať sa s nimi a z času na čas dávať im poučné lekcie. Pripraviť s nimi aj divadelné hry. To všetko pomôže k tomu, aby mládež išla za Vami...“(Úradný list č. 890/35, z 27.08.1935; porov.: F. D.: Da vsi jedino budut, s. 20).

      Z Oseka, kde bol otec biskup na nútenom pobyte, začala moja korešpondencia. Z nej som vo svojej knihe Da vsi jedino budut uverejnil 52. Bolo z nich cítiť lásku dobrého pastiera a neúnavného rozsievača Božieho slova. V prvom liste (z dňa 16.02.1966) napr. pripojil aj niekoľko poučných slov:
      „Učte čistú morálku, napomínajte mládež, nech žije podľa Božej vôle, a robte tak, aby Vaše svedomie bolo spokojné, že ste urobili všetko, čo sa dalo urobiť...“ (F. D.: Da vsi jedino budut, s. 31).
      
      V liste (č. 5), ktorý mi napísal pri príležitosti veľkonočných sviatkov v roku 1966, poučuje:
      „Kristus je Víťaz nad smrťou. Má veľkú silu. Proste ho, aby Vám dal z tej sily, aby ste mohli prekonať všetky ťažkosti, ktoré pochádzajú od zlého ducha, od sveta a od tela. Aby ste zvíťazili nad všetkým, čo je namierené proti Pánu Bohu i proti Kristovej Cirkvi. Nech Vás žehná vzkriesený Pán, aby ste boli vždy jeho verným sluhom...“ (F. D.: Da vsi jedino budut, s. 36).
      
      Napriek svojim povinnostiam, vždy si vedel nájsť čas, aby napísal niekoľko poučných slov. Tak napr. v liste (č. 10) o modlitbe poučuje:
      „Všetko, čo sa vzťahuje na Pána Boha, má byť pekné, zbožné. Lebo to je rozhovor s Pánom Bohom, a keď hovoríme s veľkým pánom, snažíme sa s ním pekne hovoriť, aby sa neurazil. A keď tento veľký pán je k nám ešte aj dobrý, to tým viac sa snažíme pekne s ním hovoriť, lebo si to zaslúži. A kto viac dobrého s nami urobil, ako Pán Boh? Kto viac nám dal darov, ako Pán Boh?...“ (F. D.: Da vsi jedino budut, s. 42).

      Ľudej ľubľju, ibo suť sotvoreny na obraz Božij i te je rozkaz Božij, ščob ľjubiti bližnjaho jak sebe. A chto ne ľjubit bližnych ne može ľjubiti ani Hospoda Boha, a te vže poslidne“ (List z 25. augusta 1967 – nepublikovaný).
      
      „Práca na formovaní mladých levitov – budúcich kňazov našej cirkvi ma veľmi blažila. Rád som sa sústreďoval na prednášky, exhorty, exercície. S láskou som toto všetko rozdával a bol som šťastný, keď moja úprimná snaha bola s úprimnosťou prijímaná...“ (E. Korba: Hodina s jubilantom. Slovo 1974, č. 4, s. 8).

      „Otec biskup, dr. Vasiľ Hopko, je mnohým organicky zrastený s našou diecézou. Ako profesor horlivo a náročne vychovával našich kňazov; ako svätiaci biskup pomáhal nebohému o. biskupovi Pavlovi Gojdičovi; konečne ako symbol neochvejnej vernosti a viery bol prepotrebným väzivom duší všetkých našich veriacich“ (J. Hirka: Náš otec biskup. Slovo 1972, č. 2, s. 3).

      „Tí, ktorí mali šťastie byť v jeho blízkosti, mali možnosť pozorovať jeho skromnosť a pokoru. Hrdinsky a dôstojne nasledoval svojho biskupa Gojdiča, vážil si ho, rešpektoval jeho príkazy, vzorne a s bázňou si plnil svoje povinnosti a tým by mohol byť svetlým vzorom pre dnešné generácie kňazského dorastu“ (J. Bujňák: 56. výročie vysviacky Božieho sluhu ThDr. V. Hopka za biskupa, Slovo, 2003, č. 5, s. 8).      

      „Cez prázdniny zavítal k nám otec biskup Vasiľ Hopko na štvordňovú návštevu (1970). Slúžil a kázal každé ráno. Pri jeho odchode bolo ľudí ako v nedeľu. Zvony vyzváňali a ľudia, hoci bola žatva, veľmi sa tešili jeho prítomnosti...“ (Kronika farnosti Nový Ruskov, s. 65-66).

      Aplikácia:

      V norimberskom súdnom protokole sa o lidickom farárovi Jozefovi Štemberkovi píše: „Posilňoval ich Božím slovom.“
      Je to krásne svedectvo o kňazovi!

      Sv. Šarbel (*1928), pochádzajúci z horskej oblasti severného Libanonu (svätorečený 09.10.1977), všetko, čo konal, premieňal na modlitbu. Ako kňaz nikdy nekázal. No jeho mlčanie bolo výrečnejšie ako kázeň. Človeku stačilo, keď ho videl.

      Keď Maxim Gorkij vo svojich Spomienkach píše o sv. Františkovi z Assisi, nazýva ho veľkým umelcom lásky. „Ten nemiloval preto – píše M. Gorkij – aby láske učil, ale preto, že bol naplnený najdokonalejším umením a šťastím nadšenej lásky a nemohol sa nedeliť o to šťastie s ľuďmi.“

      Albino Luciani, neskorší pápež Ján Pavol I., vo svojich Listoch včerajším o úlohe katechétu (v liste Félixovi Dupanloupovi, ktorý sa venoval výchove mládeže a vyučovaniu katechizmu), napísal: „Malých nevyučujme natoľko to, čo vieme, ale skôr to, čo sme. Málo pomáhajú pekné slová vychádzajúce z katechétových úst, keď ich popierajú iné, čo vychádzajú z jeho správania sa.“

      Erfurtský biskup Hugo Auderbeck, keď už ťažko chorý naposledy svätil svojich novokňazov, povedal: „Štatistika nepodá správu o úspechu či neúspechu vašej pastierskej služby, ale vaša láska, s akou budete obetovať svoj život za svojich bratov.“ A nabádal ich k nádeji, že i v tom hmotárskom a nepriateľskom svete má ich kňazská služba zmysel.

      Cézar Bisognin, taliansky kňaz z Turína, bol pre chorobu vysvätený už ako 19-ročný na osobitné povolenie pápeža Pavla VI. Zomrel po 25 dňoch kňazstva dňa 28. apríla 1976. V rozhovore s televíznym novinárom dostal otázku: „Keď si bol v seminári a zbadal si, že táto choroba ti prekáža dokončiť štúdia, ako si na to reagoval?“ Cézar mu odvetil: „Moja odpoveď bola odpoveďou nádeje, že Boh ma neopustí. Ak Pán Boh vybral pre mňa túto cestu, tak mi dá aj možnosť dosiahnuť métu, ktorú mi on sám vytýčil.“

      Cirkevné dejiny dosvedčujú, že mnoho dobrých kňazov pochádza z chudobného prostredia. Sv. Klement Mária Hofbauer (1751-1820), rehoľník, mal veľmi chudobných rodičov. Otec mu predčasne umrel. Matka sama nevedela uživiť početnú rodinu (mali 12 detí). Klement sa stal pekárom, aby jej v tom pomáhal. Mal však veľkú túžbu stať sa kňazom. Božím riadením sa o tom dozvedeli zbožné sestry a pomáhali mu, až sa napokon splnila jeho túžba. Ako kňaz vykonal veľa pre záchranu duší.

      Starý rehoľný brat sa raz pýtal sv. Pimena Veľkého:
      „Otče, žije so mnou niekoľko bratov. Mám ich poúčať?“
      Pimen odpovedal:
      „Nie. Radšej rob to, čo treba robiť a keď chcú žiť lepšie, spozorujú to a budú tiež robiť to isté.“
      Avšak brat sa neuspokojil s odpoveďou.
      Pimen odpovedal:
      „Radšej im buď vzorom ako zákonodarcom.“


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet