19.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Neexistuje nijaká slobodná spoločnosť bez ticha, bez vnútornej a vonkajšej oblasti samoty, v ktorej sa môže rozvíjať individuálna sloboda.

~Herbert Marcuse ~

13.11.2004 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1154 reakcie0
(Share 209 0)


Téma: 24. nedeľa po ZSD / Lk 8, 40-56

Homília

      Matka Terézia z Kalkaty, známa svojou starostlivosťou o chudobných a biednych, sa raz počas svojho života takto modlila: „Trpím, pretože sotva pomôžeme jednému v jeho biede, už je tu ďalší s iným problémom.“
      Asi takýto pocit môžeme mať z počutia dnešného čítania zo sv. evanjelia. Jairovi, predstavenému židovskej synagógy zomierala jediná, dvanásťročná dcéra. Prišiel za Ježišom a na kolenách prosil, aby prišiel do jeho domu a urobil niečo, aby nezomrela. Na ceste do jeho domu ho strela istá chorá žena, ktorá už na lekárov minula celý svoj majetok.
      Zdá sa, že život človeka na tejto zemi je plný bolesti, nielen dnes, ale aj za čias pozemského života Ježiša Krista. Bolesť, utrpenie, plač, slzy, a nakoniec smrť, sprevádzajú človeka od jeho kolísky až po hrob.
      V dejinách ľudstva preto utrpenie a bolesť vždy budilo zvedavosť. Ľudia vždy hľadali akési jasné vysvetlenie bolesti a utrpenia... Už Prvá Mojžišova kniha zápasí s otázkou utrpenia v osobe Adama a Evy, keď v pote tváre a námahy museli začať pracovať... V tej istej knihe sa spomína Kain, ktorý zabil svojho brata Ábela... Pod ťarchou utrpenia vzdychá aj spravodlivý Jób. Prorok Jeremiáš, ktorý nechcel byť prorokom, nemohol pochopiť, prečo ho Boh povolal za proroka, keď mu to prinieslo mnoho hanby a nepochopenia. „Som na posmech celý deň, každý sa mi posmieva“ (Jer 20, 7).
      Ľudia sa teda vždy zamýšľali nad otázkou utrpenia a hľadali na ňu odpoveď. Je to tak aj v dnešnej dobe. Na túto tému je vydaných mnoho kníh. Jeden z mnohých Philip Yancey (v knihe Where is God When It Hurts ) sa pýta: Kde je Boh, keď trpíme, keď to bolí? Pre veriacich ľudí je otázka utrpenia v podstate otázkou viery, či dokonca otázkou existencie Boha. Veď definícia Boha hovorí, že Boh je absolútne dobrý a dokonalý. Preto sa veriaci človek pýta: Kde je Boh, že nezabráni utrpeniu, že neurobí nič, keď je dobrý!
      Je preto dobre, ak sa zamýšľame nad touto otázkou. Aj preto, aby sme mali správny pohľad na utrpenie a mohli tiež správne formulovať kresťanský pohľad v tomto ohľade. Napriek tomu vždy narazíme na múr tajomstva. Kedykoľvek sa snažíme pochopiť nekonečného Boha svojím obmedzeným rozumom, vždy končíme v slepej uličke nepreniknuteľného tajomstva. Božie myšlienky jednoducho nie sú našimi myšlienkami. Božie cesty nie sú našimi cestami. Až na konci, pri múre tajomstva, počujeme slová, ktoré Boh adresoval svojmu ľudu už v Starom zákone: „Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh...“ (Ž 46, 11).
      Preto my ľudia nemôžeme chápať Božie cesty, aj čo sa týka utrpenia. Môžeme mať radi iba tieto otázky a snažiť sa prijať ich tajomstvo.
Istá kresťanka sa pýtala kňaza: „Viete, čo sa chcem opýtať Boha, keď sa dostanem do neba?“ „Nie“, odpovedal jej. „A čo sa ho chcete opýtať?“ Odpoveď znela: „Všetko!“
      Zdá sa, že aj Jób sa pýtal na to, čo v zásade aj my chceme vedieť: chceme také vysvetlenie utrpenia, ktorému budeme rozumieť. Božia odpoveď Jóbovi bola však zvláštna. Nebolo to vysvetlenie utrpenia, ktorému by bol rozumel, ale zjavenie sa Boha v podobe nekonečnosti a vznešenosti.
      Lenže človek nemôže pochopiť náboženský zmysel utrpenia, ak vníma iba tento život a tento svet, ktorý pozná. Sv. Pavol nás utešuje touto pravdou: „Myslím, že utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť“ (Rim 8, 18).
      Preto ako Jób, ani my nemáme na všetko odpoveď, a teda ani na otázky bolesti a utrpenia. Pamätajme však na jedno, čo vidieť aj z dnešného čítania: Tak ako Jair, aj chorá žena, vo svojich bolestiach sa utiekali k Ježišovi. Počuli sme tiež, že Jairova dcéra zomrela, ale Ježiš ju vzkriesil. Chorú ženu uzdravil. Lenže nakoniec aj Jairova dcéra zomrela, a zomrela aj uzdravená žena. Bolesť, utrpenie a nakoniec aj smrť vždy boli a budú. Ide len o to, aby sme ich vedeli prijať a pozerať sa na nich z hľadiska viery.
      Zdá sa, že v utrpení máme iba dve možnosti: buď viac priľneme k Bohu, alebo budeme svoj osud preklínať – a rovnako si nepomôžeme.
      Podľa orientálnej legendy prišiel raz chorý človek k lekárovi, aby ho uzdravil. Lekár povedal chorému: „Počuj, sme traja: ty, ja a choroba. Keď sa spojíš so mnou, choroba zostane sama a tak ju prekonáme.“
      Niečo podobné sa deje aj v našom živote. Sme traja: Kristus, my a naše bolesti. Spojme sa s Kristom a naše bolesti ľahko prekonáme, unesieme. Tak vlastne urobil aj Jair, aj chorá žena z evanjelia – a preto sú pre nás príkladom: s bolesťou k Ježišovi.

      Inšpirácie: Lk 8, 40-56
      Kartotéka: Lk 8
12.06.2003 | Čítanosť(3238)
Lk 8, 26-39
12.06.2003 | Čítanosť(3230)
Lk 8, 16-21
12.06.2003 | Čítanosť(2559)
Lk 8, 40-56


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet