19.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Kresťan, ktorý chce tak nakladať so svojím bytím a so svojím životom ako Ten, ktorý sa stal veľkou Obeťou, stáva sa spolu s ním kňazom svojou smrťou a končí v tomto okamžiku tú obetu, ktorej sa zasvätil pri krste a v ktorej mal pokračovať celý život.

~Bossuet~

13.11.2004 - Miron
čítanosť798 reakcie0
(Share 211 0)


Téma: 24. nedeľa po ZSD / Lk 8, 40-56

Homília

AI      Človek nemusí byť ani dobrým pozorovateľom, aby mohol pravdivo vyhlásiť: „Ľudský život je plný problémov a utrpenia.“ Všetci stretávame dôkazy takéhoto tvrdenia okolo seba. Stretávame ľudí, ktorí trpia na ťažké choroby, ľudí, ktorí sú zviazaní závislosťou na alkohole, ale a drogách, ľudí, ktorých zakorenený hriech v duši núti správať sa voči druhým zraňujúco a bez lásky. Sme naozaj odsúdení žiť život plný problémov a ťažkostí?
KE      Radostná zvesť Ježiša Krista nám hovorí niečo iné. Zvestuje nám, že v Bohu môžeme nájsť riešenie všetkých svojich problémov a ťažkostí.
DI      Evanjelium nám rozpráva príbeh ženy, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok. Vyskúšala azda všetky lieky. Evanjelista Lukáš nám hovorí, že na lekárov minula celý svoj majetok, ale žiaden jej nevedel pomôcť. Jej choroba patrila v tom čase medzi nevyliečiteľné. Dnes by stačil azda malý chirurgický zásah. Len ťažko si môžeme predstaviť, ako trpela.
      No nebolo to len fyzické utrpenie. Podľa židovského zákona, žena, ktorá trpela takouto chorobou, bola považovaná za „nečistú“. A nečistým sa stával každý človek i každá vec, ktorej sa dotkla. Táto žena bola odsúdená žiť v úplnej izolácií, bola oddelená od náboženských zhromaždení i od svojich blízkych. V zástupe, ktorý bol okolo Ježiša Krista, vlastne ani nemala byť. Ak by tam boli ľudia, ktorí ju poznali, zaiste by už na ňu kričali, aby odišla. Zo strachu, aby azda nebola odhalená, neodvážila sa priamo osloviť Ježiša Krista. No práve v neho vkladala všetku svoju nádej. Evanjelista Matúš opisuje, čo sa odohrávalo v jej vnútri: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ (Mt 9, 21) Pristupuje teda k Ježišovi odzadu a dotýka sa jeho odevu. Dalo by sa povedať, že riskuje všetko, len aby získala ľudskú dôstojnosť, ktorú jej choroba vzala.
      A stal sa zázrak. Prestala krvácať.
      Ale Ježiš sa hneď spýtal: „Kto sa ma to dotkol?“ (Lk 8, 45). Apoštol Peter udivený Ježišovou otázkou reagoval slovami: „Učiteľ, veď sa tlačia zástupy a tisnú ťa!“ (Lk 8, 45). Ale Ježiš nebol spokojný s touto odpoveďou. Vedel, že niekto z tohto početného zástupu, ktorý sa na neho tlačil, sa ho celkom zvláštne dotkol. Dotykom plným viery vychádzajúci z beznádejnej núdze. Niekto urobil skutočný a živý kontakt s Bohom. A ten niekto prijal uzdravujúcu silu.
      „Niekto sa ma dotkol...“ vysvetľuje učeníkom. Celkom určite nemyslí na zástup okolo neho. Myslí na jednu konkrétnu osobu zo zástupu. Učeníci považovali za nepravdepodobné, že by si Ježiš všimol niekoho konkrétneho v tom narážajúcom a búrlivom dave. Ale Ježiš si všimol. Taká je Božia láska! Taká je Božia citlivosť k ľudským biedam a k dotykom viery!
      „Niekto sa ma dotkol.“ Toto sú nádherné slová. Ubezpečujú nás, že keď sa „dotkneme“ Boha vo viere – pocítime to – a prijmeme jeho pomoc. Tak ako Ježiš spoznal dotyk viery, keď sa žena uprostred davu dotkla zozadu jeho odevu, tak spozná každú našu prosbu, ktorú k nemu vyšleme. Niekedy sa ľudia pýtajú: „Na svete sú miliardy ľudí (zástup okolo Ježiša), môže ma Boh poznať a starať sa o mňa?“ Tento príbeh dáva jasnú odpoveď. „Zástupy“ si nás azda nevšimnú, ale Ježiš áno. Môžeme si byť istí, že vždy si všimne a odpovie na dotyk viery.
      Ďalším ubezpečením pre nás je aj fakt, že v čase, keď sa ho táto úbohá žena dotkla, bol na ceste k umierajúcemu dievčatku predstaveného synagógy. Hoci podľa ľudských meradiel to bola prioritná situácia, Ježiš sa predsa zastavuje a skúma, kto sa ho to dotkol. Zastal, aby venoval čas úbohej žene. Zastal, ako keby to bola v tú chvíľu práve tá najdôležitejšia vec. Pre Ježiša nikto nie je stratený, zabudnutý v dave.
       „Žena, vidiac, že sa neutají, prišla s chvením, padla pred neho a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako hneď ozdravela. A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!“ (Lk 8, 47-48).
      Hľa, viera nám umožňuje „dotýkať“ sa Ježiša Krista v čase našich potrieb. A na takýto dotyk Ježiš odpovedá... (Podľa: Anthony M. Coniaris, Gems from the Sunday Gospels).
PAR      16.11.1951 vysielal britský parník pri ostrove Borkum v Severnom mori SOS. Predná časť lode uviazla v piesku, príboj bol prudký a hrozilo, že sa loď prelomí. Prišiel záchranný čln a využil jediný možný spôsob: priblížiť sa a zachytiť vyskakujúcich námorníkov. Britský kapitán prvý pochopil situáciu a výnimočne vyskočil ako prvý. Záchranný čln preplával dvadsať raz, trinásť námorníkov sa zachránilo, dvaja nie. Tí dvaja neriskovali odvážny skok. Iba ten, kto sa naň odvážil, bol zachránený. (RICHTEROVÁ, M.: Mozaika radosti II.. Bratislava : Vydavateľstvo LÚČ, 1998, s. 22.)
MY      Veriť často znamená „skočiť“ akoby do neznáma, správať sa spôsobom, ktorý sa vymyká pozemským meradlám. Ale my vieme, že na konci tohto „skoku“ nás čaká náš Spasiteľ Ježiš Kristus. A takto dochádza k stretnutiu skrze vieru. Je to okamih uzdravovania a riešenia našich problémov a ťažkostí.
ADE      Skúsme dnes, teraz, pomenovať všetky biedy svojho života. A skúsme dnes, teraz, odhodlať sa vo viere pristúpiť k Ježišovi a dotknúť sa ho. A celkom určite i nám povie: „Dcéra moja, syn môj, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!“

      Inšpirácie: Lk 8, 40-56
      Kartotéka: Lk 8
12.06.2003 | Čítanosť(3238)
Lk 8, 26-39
12.06.2003 | Čítanosť(3230)
Lk 8, 16-21
12.06.2003 | Čítanosť(2559)
Lk 8, 40-56


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet