19.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Materiálny pokrm sa predovšetkým premieňa v toho, kto ho požíva, a ako svoj dôsledok prinavracia mu to, čo stratil, a zvyšuje jeho vitálnu energiu. Duchovný pokrm naopak premieňa v seba toho, kto ho požíva, a takto skutočným účinkom tejto sviatosti je premena človeka v Krista, aby už nežil on, ale Kristus v ňom. A ako dôsledok sa objavuje dvojitý účinok: obnovenie duchovných strát kvôli hriechom a slabostiam, ako aj vzrast sily čnosti.

~sv. Tomáš Akvinský~

09.11.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť859 reakcie0
(Share 241 0)


Téma: Lk 11, 47-54

Homília

      Keď sa povie špecialista, hneď si predstavíme človeka, osobnosť, ktorý v tej či onej situácii je skutočne „doma“. Rozumie sa svojej práci. Spomeňme si, že máme špecialistov lekárov: očný, krčný, stomatológ, internista. Podobne aj v iných odborných vedách. Jeden človek nemôže byť špecialistom vo všetkých odboroch. Len v minulosti sa dalo hovoriť o polyhistoroch, to znamená o ľuďoch, ktorí sa rozumeli vo svojej dobe viacerým veciam naraz.
      Za čias Pána Ježiša sa za takýchto špecialistov v oblasti znalosti Zákona považovali zákonníci. A predsa Pán Ježiš im vstupuje hlboko do svedomia, keď im vyčíta ich nesprávny postoj k Božiemu zákonu: „Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania! Sami ste nevošli, a tým, čo chceli vojsť, zabránili ste“ (Lk 11, 52).
      Čo sa skrýva za touto výčitkou Pána Ježiša? Zákonníci boli skutočne znalci Zákona. Bolo to ich vlastné zamestnanie. Boli však na to príliš hrdí a ich počínanie bolo povýšenecké. Namiesto toho, aby časom viedli národ k pravde a k očakávanému Mesiášovi, urobili si zo svojho poslania monopol na ľahký život, pretože začali vykorisťovať národ a keď niekto chcel poukázať na to, čo sa od nich očakávalo, tak tomu zabraňovali a nedovolili mu rozvíjať jeho poslanie. Tým sa dopúšťali veľkých nečestností, dokonca i násilia a vrážd. Aj Keď sa dištancovali od počínania svojich otcov, ktorí povraždili prorokov, teraz týmto povraždeným prorokom stavajú pomníky. Pán Ježiš videl, že jeho súčasníci – znalci Zákona si počínajú ako ich otcovia. To preto, že neviedli ľud k poznaniu Boha, neohlasovali blížiaci sa príchod Mesiáša, dokonca teraz, keď je Mesiáš medzi nimi, nielenže ho neprijímajú, ale rovnako ako ich otcovia k prorokom, tak aj oni sa nepriateľsky stavajú k Pánu Ježišovi. Osvojujú si, že oni majú „kľúč poznania“, to znamená, že oni sú kompetentní učiť a viesť národ k Bohu. Keď však vidia, že Pán Ježiš si počína ináč, útočia proti nemu. Hľadajú, v čom by ho usvedčili ako nepriateľa. Striehnu na jeho slová. Preto im prísne vyčíta: „Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania! Sami ste nevošli, a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili“ (Lk 11, 52).
      Výčitka je konkrétna. Za krv preliatu násilne od Ábela až po Zachariáša, ktorý bol zavraždený medzi oltárom a chrámom, ako i ostatných mučeníkov – prorokov.
      Nepatrí z tejto výčitky Pána Ježiša niečo aj nám? Aj my sa často považujeme za špecialistov, znalcov Božieho zákona. Preto si máme uvedomiť, že sa máme snažiť o duchovný vzrast nielen u seba, ale aj u druhých. Dostáva sa nám poučenia, že sa máme snažiť o rozširovanie učenia Pána Ježiša, a to každý svojím dostupným spôsobom. Nikto z tohto poslania nie je vylúčený.
      Áno, špeciálne miesto pri ohlasovaní majú kňazi, ale v živote je dosť takých miest a okamžikov, kde príklad a dobré slovo veriaceho kresťana zaváži viac ako slovo kňaza.
      Často mnohí ľahostajní kresťania pozerajú na kňaza ako na akéhosi profesionála, ktorý je za to platený a ktorý je to povinný robiť. No každý dobrý kresťan si uvedomuje, že aj on je povinný ohlasovať Evanjelium. No musí sa chrániť, aby sa toto ohlasovanie nestalo zdrojom obohatenia, prípadne iných výhod. Skutoční apoštoli dneška nečakajú na poďakovanie, ale konajú to z lásky ku Kristovi. Je to príkladná nezištnosť, keď si je veriaci vedomý, že Pán Boh všetko vidí a on to aj spravodlivo odmení.
      Príležitostí a možností je dosť. Treba mať len otvorené srdce pre Krista. Krásne na tom je aj to, že keď čosi vykoná, nechváli sa, nevyvyšuje, nie je prehnane pyšný, ale rád zostáva v anonymite a teší sa, že si získava zásluhy pred Bohom. Potrebné je preto, aby sme rástli i v poznávaní učenia Pána Ježiša a rozširovali si svoje vedomosti, a obohacovali sa novými skúsenosťami.
      Kľúč je na to, aby poslúžil. Otvára a zatvára. Kľúč poznania svojej viery sa osvedčí u nás len v konkrétnej praxi života. Pripomeňme si slová apoštola Jakuba: „Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva“ (Jak 2, 17). Aká je naša viera? Skutočne sa snažíme o ňu aspoň v rodine? Je naše správanie kresťana na pracovisku, dovolenke a počas oddychu?
      Môžeme sa aj špecializovať. Jeden svätý je pre nás príkladom v chudobe, iný v štedrosti. Jeden bol ochotný zomrieť za svoju čistotu, druhý zasa učil iných k čistote... Amen.

      Inšpirácie: Lk 11, 37-54
      Kartotéka: Lk 11
10.10.2003 | Čítanosť(1654)
Téma: Lk 11, 5-8
12.06.2003 | Čítanosť(2927)
Lk 11, 14-26
12.06.2003 | Čítanosť(2899)
Lk 11, 27-36
12.06.2003 | Čítanosť(2875)
Lk 11, 5-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet