18.júl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „V láske je prebytok zároveň núdzou a chudoba bohatstvom. Milujúci nevlastní, čo ešte neodovzdal ďalej, a milovaný vlastní všetko, čo nemá on sám, ale milujúci.”

~HANS URS VON BALTHASAR~

06.11.2004 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť359 reakcie0
(Share 138 0)


12. Blažený Pavol, po mnohom utrpení prijal si víťazný veniec od nebeského kráľa...

Raduj sa, blažený Pavol

      Myšlienky:

       „Je dokonané“ (Jn 19, 30).
       „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23, 46).
       „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu“ (Jn 12, 24).
      „Nádej je najcennejšia spoločníčka – len ona nám pomáha žiť a len ona nás pripraví na smrť“ (Nino Salvaneschi).
       „Deti našej matky svätej Cirkvi právom dúfajú v milosť vytrvania až do konca a v odmenu od Boha, svojho Otca, za svoje dobré skutky vykonané s jeho milosťou v spojení s Ježišom...“ (KKC 2016).
      „Lebo keď spolu s ním zomrieš, budeš s ním aj žiť, a keď mu budeš druhom v trápení, budeš ním v sláve“ (NK II., 12, 11).
      „Tŕnie, ktoré nás bodajú v časnom živote, sú kvety pre večný život“ (Sv. Don Bosko).
      „Preto pozdvihni svoju tvár k nebu. Hľa, ja som tu a so mnou všetci moji svätí, ktorí na tomto svete mali veľký boj; teraz sa radujú, teraz sa tešia, teraz sú bezpečí, teraz odpočívajú a na veky ostanú so mnou v kráľovstve môjho Otca“ (III., 47, 19).
      „Akú dôstojnú pochvalu ti prinesieme, dobrý a verný služobník svojho Pána. Horlivo si pracoval v Kristovej vinici, a najvyšší Boh tento vinohrad žehnal a rozmnožil. Pod tvojimi rukami naša cirkev zakvitla. Teraz počuješ slová dobrotivého Kráľa, ktorý ti vraví: Vojdi do radosti svojho Pána“ (Stichira z molebena).

      Príklady:

      Pri slávnostných sľuboch rehoľníka Pavla (r. 1926) kazateľ mu povedal aj tieto slová: „Brat Pavol... Želám ti hojnosť utrpení, ktoré by ťa pripravili na smrť tu na zemi, ale aj ovenčili tvoju hlavu mučeníckym vencom, ktorý bude zárukou tvojho večného šťastného života a večnej slávy v nebi“ (DL 55).
      *
      Jeho celoživotným heslom bolo: „Boh je láska – milujme ho!“ Za naplnenie tohto hesla položil aj svoj život (DL 117). Inšpirácia z Prvého Jánovho listu: „A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu as Boh ostáva v ňom“ (4, 16).
      *
      Väzenský dozorca, ktorému sa v roku 1952 podarilo utiecť do Rakúska, svedčí o ukrutnom mučení, ktoré podstúpil biskup Pavel pri vyšetrovaní: „Bol som svedkom, ako ho mučili, najčastejšie lámaním, prstov tak, že medzi prsty zasunuli železné tyče, ktoré potom silne stláčali. Pri takomto mučení omdlievali omnoho zdatnejší muži, ale biskup pokojne stál ďalej, akoby sa nič nedialo, len sa ďalej potichu modlil. Keď ho ani toto týranie nezlomilo, vtedy mu obuli železné topánky a pustili do nich elektrický prúd. To malo hodiť biskupa o zem a spôsobiť mu bezvedomie. No po zapojení elektrického prúdu sa nič nestalo. Biskup pokojne stál a modlil sa...“ (DL 207).
      *
      Vo väzniciach boli metódy násilia bežné, hlavne vtedy, keď našim pánom išlo o to, aby z pravdy urobili nepravdu a naopak: k tomu pri vyšetrovaní donucovali nešťastných väzňov všetkými možnými fyzickými a psychickými spôsobmi. Mnohých dohnali tak ďaleko, že nakoniec sami vypovedali vo svoj neprospech a hovorili na seba rôzne nepravdy, alebo sa priznávali k takým previneniam, ktorých sa nikdy nedopustili a ktoré boli iba výplodom fantázie vyšetrovateľov (DL 270).
      *
      V súvislosti s prijatím novej, socialistickej ústavy bola 9. mája 1960 vyhlásená amnestia pre politických väzňov. Onedlho po vyhlásení amnestie navštívil leopoldovskú väznicu vysoký dôstojník, šéflekár z ministerstva vnútra. Bol to človek príjemného vzhľadu a uhladeného správania. Keď mu prednosta väzenskej nemocnice predstavoval jednotlivých pacientov, zastavil sa aj pri posteli biskupa Pavla Gojdiča. Vtedy mu povedal: „Tak vaša vec, pán biskup, je vybavená. Idete domov na trvalé prerušenie trestu. Vec je rozhodnutá s konečnou platnosťou. Ide už len o formality, je to otázka iba niekoľkých dní.“ O opustení izby informoval lekárov-väzňov, že prerušenie trestu je pre nevyliečiteľnú chorobu a starecký vek.
       V súvislosti s tým sa stala zaujímavá príhoda na tzv. B-päťke. Bola to nemocničná cela, v ktorej, okrem iných, ležal aj biskup ThDr. Vasiľ Hopko. Keď mu s radosťou zreprodukovali slová úradnej lekárskej návštevy, vzápätí vyhlásil: „To nie je pravda! Excelencia Pavol domov nepôjde. On musí zomrieť tu vo väznici.“ Svoje tvrdenie oprel o zaujímavý príbeh, ktorý sa odohral počas návštevy biskupa Pavla u stigmatizovanej Terézie Neumannovej ešte v prvých rokoch po jeho vysviacke na biskupa. Vtedy tam boli traja biskupi a ona povedala, že jeden z nich bude mučeníkom za Cirkev. A pretože dvaja z nich už dávnejšie zomreli prirodzenou smrťou, je jasné, že toto proroctvo sa mohlo vzťahovať iba na biskupa Pavla Gojdiča. Preto je vylúčené, aby ho teraz, pred smrťou, vypustili na slobodu. Aj keď túto argumentáciu biskupa V. Hopka prijali spoluväzni s úsmevom, predsa však jeho vyhlásenie vyvolalo v nich zmiešané pocity.
      V srdciach spoluväzňov biskupa Pavla, ktorí proroctvu uverili, sa striedali pocity radosti a žiaľu. Radosti z toho, že nestratia svojho drahého „Pavlíčka“, a smútku, že ich obľúbený spoluväzeň, biskup Pavel, sa nedočká za svojho života zadosťučinenia a asi bude musieť tu aj zomrieť (DL 280).
      *
      „Z bezúhonného biskupa Pavla urobila propaganda nebezpečného pápeženca, spolupracovníka nacistov a Tisovho režimu, banderovca, nepriateľa národa. Tento dobrý otec, ktorý žil pre svoj milovaný ľud, horlivý misionár, apoštol duší, ktorý modlitbou a pôstom chránil svojich veriacich pred rôznymi útokmi krvilačných vlkov, tento dobrodinec, ktorý čo len mohol štedro rozdával núdznym, bol teraz predstavený verejnosti ako zlodej, nepriateľ pracujúceho ľudu a štátu. A on, keď mu dali do rúk putá, aby nemohol pomáhať chudobným, keď mu zapchali ústa, aby jemu zverený Boží ľud nemohol viac počuť jeho milý hlas, nechal sa ticho viesť, tak, ako hovorí Písmo: «Ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, a neotvoril ústa» (Iz 53, 7) [DL 229].
      *
      „Prečo a začo? Či som nechcel každému iba dobre, bez ohľadu na jeho zmýšľanie? V každom som videl len človeka, blížneho, Božie dieťa. Všetkým mojim veriacim som prial iba dobro. Miloval som svoju gréckokatolícku cirkev, ktorú terajší režim zlikvidoval. A to bol môj najväčší zločin! No umrieť za vieru bude pre mňa veľkým vyznamenaním...“ (DL 223).
      *
      Vrúcnym želaním otca biskupa Gojdiča bolo to, aby sa pred svojou smrťou mohol vyspovedať a prijať sväté prijímanie... Zdalo sa, že nie je nádej, lebo v tom čase v nemocnici nebolo ani jedného kňaza. Ale Pán Boh vypočul modlitby svojho oddaného služobníka a našiel spôsob ako dostať kňaza ku lôžku otca biskupa. Nakoniec sa spovedníkom stal český kňaz Alojz Vrána, ktorý bol chorý na cukrovku a jeho stav sa v tom čase tak zhoršil, že musel ísť do nemocnice a lekár ho pridelil do izby, kde ležal otec biskup Pavol (PŠ 111).
      *
      Biskup Pavel zomrel po ťažkom utrpení vo väzení v nedeľu 17. júla 1960 – 5 minút po polnoci. Keď jeho telo vyniesli z nemocničnej izby, kňaz Alojz Vrána slúžil za neho svätú liturgiu. Uvedomil si, že práve začal 17. júl, deň narodenín biskupa Pavla Gojdiča. Keď to hovoril zúčastneným, celý sa chvel. Táto zhoda okolností všetkých zúčastnených prebrala z ustrnutia nad mystériom smrti. Uvedomili si, aký dobrotivý je Pán Boh a s akým láskavým porozumením spĺňa dokonca až takéto detinské želania, ktorí ho milujú (DL 290).
      *
      „Ľud môj, čím som sa proti tebe previnil?... Čím sa mi za to odplácate? Prečo na moje dobrodenia zabúdate...“ (Na večierni veľkého piatku).
      *
      „Otec biskup Gojdič bohato naplnil svoj život až po mučenícku smrť a po tom čo to uznala najvyššia autorita Cirkvi, stal sa blahoslaveným. Môžeme sa k nemu modliť a prosiť o jeho príhovor...“ (z Pastierskeho listu Prešovského biskupstva – 17. november 2002).
      *
      Dnes a naveky už vladyka Pavol P. Gojdič je účastníkom nikdy nekončiacej nebeskej liturgie. Po boku svojho Majstra, ktorému slúžil ako kňaz, mních, biskup i väzeň pre Pána, veríme, že ani dnes nezabúda na cirkev, ktorá mu bola zverená a v tajomnej výmene milosti a zásluh medzi cirkvou bojujúcou a oslávenou vyprosuje „svojmu ľudu“ Božiu milosť a požehnanie (ICDr. C. Vasiľ, SJ.: Zostali verní I., Košice : Byzant 1997, s. 21).

      Aplikácia:

      Niektorí výnimoční ľudia nikdy nepoznali bolesť. Ide o určitý druh duchovnej anestézie. Pravdepodobne aj niektorí svätci necítili bolesť, keď ich upaľovali na hranici.
      R. Wurmbrand má takúto skúsenosť:
      Raz ma v komunistickej väzenskej cele pristihli, ako kážem, a neľútostne ma za to zbili, no necítil som vôbec nič. Zatiaľ čo ma strážcovia bili, rozmýšľal som, ako zakončím svoju kázeň. Keď som sa opäť vrátil do cely, pokojne som pokračoval v svojom príhovore (Z jeho knihy: Veriť, ale prečo).
      *
      Keď sv. Polykarp stal na hranici, na ktorej mal byť upálený, velebil boha slovami: „Velebím ťa, ó, Bože, že si mi v tento deň dal podiel v počte svojich mučeníkov.“
      *
      Keď tyran hrozil sv. Agapítovi, že mu spáli hlavu rozžeraveným šišakom, útly mladík odpovedal: „Či mojím údelom môže byť väčšie šťastie, ako keď stratím hlavu, aby som ju v nebi uzrel korunovanú?“
      *
      Max Metzger, spoluzakladateľ hnutia UNA SANCTA, pred popravou napísal do svojho denníka: „Som spokojný, obetoval som svoj život pre pokoj sveta a jednotu Cirkvi. Keď toto Boh prijme, budem šťastný.“
      *
      Achille Ratti, neskorší pápež Pius XI. ešte ako milánsky profesor, bol veľmi aktívnym členom talianskeho alpského klubu a svoje voľné chvíle trávil vysokohorskými výstupmi. O týchto namáhavých tvrdých, náročných, ako aj radostných výstupoch na najvyššie končiare napísal knihu zážitkov, ktorej dal veľmi výrazný nadpis: K výšinám.
      *
      V roku 1909 francúzsky štátnik Clemenceau, známy neverec, sa musel podrobiť operácii. V sanatóriu ho veľmi starostlivo ošetrovala mníška, sestra Alojzia. Clemenceaua dojala jej starostlivosť a vo chvíli dobrej nálady jej povedal: „Na znak vďačnosti za všetko, čo ste mi preukázali, postarám sa o to, aby ste dostali čestný odznak Palmy.“ Palma bol čestný odznak, ktorý nasledoval po odznaku Legion d´honneur. Mníška ukázala na kríž na hrudi a povedala: „Ďakujem, to by bola degradácia, lebo mám odznak kríža.“
      *
      Počas hrozných nájazdov Langobardov na mesto Rím, sv. Gregor veľký hovoril: „Nebyť ich“ – panien Bohu zasvätených, oddaných kajúcnosti a sebazapierania – „neboli by sme vydržali toľko rokov na tomto mieste uprostred mečov Longobardov.“
      Áno, nebyť ich, tých skrytých svätých duší, obetí, aké žalostné by boli osudy tohto sveta.
      *
      Dag Hammarskjöld, druhý generálny tajomník OSN, hlboko veriaci kresťan, si vo svojom denníku poznamenal. „Byť pripravený na všetko. Kto nedokáže vedome zahrnúť umieranie do svojho životného plánu, ten nezvládne život; kto nedokáže umierať, nedokáže ani opravdivo žiť.“
      *
      Sv. Ján Nepomucký, rodák z Prachatíc, zomrel vo veku 49 rokov, 5. januára 1860, keď odpadol na ulici Philadelphie. Baltimorský arcibiskup Kenrick v pohrebnej reči povedal: „Bol pripravený v každom okamihu umrieť, lebo kráčal s Bohom a žil s viery.“
*
      Francúzsky spisovateľ Henri Bordeaux v knihe Zasnežené stopy vyslovuje ústami jedného z hrdinov románu túto myšlienku: „Človek nakoniec vždy zostupuje. Šťastný, kto svoj životný sen upevnil veľmi vysoko, dosiahol ho a nezostúpil.“
Povzbudivá myšlienka pre naše životné napredovanie. Pre našu vlastnú cestu k duchovným výškam. Je to ťažký cieľ, na pohľad nedostupný, ale vždy žiadúcim a dosiahnuteľným.
      *
       „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod“ (2 Tim 4, 8).


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet