24.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Ježiš je v smrteľnej úzkosti až do konca sveta.”

~BLAISE PASCAL ~

01.01.1970 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť363 reakcie0
(Share 133 0)


9. Blažený Pavol, neochvejne pevný vo viere a jednote s Apoštolským stolcom...

Raduj sa, blažený Pavol

      Myšlienky:

       „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach“ (Mt 10, 32).
       „Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my“ (Jn 17, 11).
      „A tak sa biskupi stali skrze Ducha Svätého, ktorý im bol daný, pravými a hodnovernými učiteľmi viery, veľkňazmi a pastiermi“ (CD 2; porov. KKC 1558).
      „Aby mohli plniť svoje vznešené poslanie, «Kristus obdaril apoštolov osobitným vyliatím Ducha Svätého, ktorý na nich zostúpil, a oni vkladaním rúk odovzdali svojim spolupracovníkom duchovný dar, ktorý bol v biskupskej vysviacke prenesený až k nám»“ (KKC 156; LG 21).
      „Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč. Takto napísal apoštol Pavol, vyvolená Kristova nádoba. A ty, vladyka, nosiaci jeho meno, dobre si poznal tieto slová. Veď ani strach, ani muky, ani väzenie nedokázali narušiť tvoju vieru, ani pretrhnúť puto jednoty s Apoštolským stolcom...“ (Stichira z molebenu).

      Príklady:

      Po druhej svetovej vojne prichádzal na gréckokatolícku cirkev otvorený nátlak. Používali sa všetky metódy: nátlak, násilie, úskoky, úklady, lživé prísľuby... Temné sily nemilosrdne drvili aj biskupa Pavla. Často k nemu pristupovali, aby ho pokúšali ako kedysi Krista na púšti: Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať – vysoké úrady, blahobyt, pokoj, slávu, slovom všetko. On pevný vo viere, na všetky tieto ponuky reagoval: „Odíď, satan...“ (Mt 4, 10). Vedel dobre, že zrada biskupa by zaviedla do záhuby celý národ (DL 168).
      *
      Kňazom, ktorí v týchto ťažkých chvíľach prichádzali k nemu s otázkou – čo robiť, otcovsky povedal: „Brat môj, vy ste sa učili to isté právo, tú istú teologickú morálku a dogmatiku ako aj ja, preto konajte tak, ako ja, váš biskup“ (DL 169).
      *
      V roku 1949, uprostred prenasledovania, konfiškácií, kontrol, väznenia a iných prejavov násilia, biskup Pavel stál pevne a nezlomne pri svojom Božom ľude. Na Veľkú noc napísal svojim veriacim: „...nás, veriacich, žiale a zápasy tohto slzavého údolia neroztrpčujú, nezlomia, neodtrhnú od jeho Cirkvi, ale naopak, ešte silnejšie nás spoja s ním (Vzkrieseným), lebo vieme, veríme a sme presvedčení, že do nebeského kráľovstva sa vchádza skrze mnohé utrpenia a že po Veľkom piatku... prichádza svetlé Vzkriesenie“ (DL 185).
      *
      Biskup Pavel vo svojom pastierskom liste, ktorý bol tajne rozposlaný po farnostiach 31. augusta 1949, okrem iného napísal: „Ako odpoveď na tieto zastrašovania pripomíname vám kresťanov v prvých troch storočiach, ktorí boli ochotní obetovať za vieru nielen svoj majetok, ale trpezlivo znášali pre ňu najstrašnejšie mučenie, ba podstúpili aj smrť, pretože dobre vedeli, že aký osoh človeku, keby získal aj celý svet, ale dušu svoju zahubil?... Viera nie je predmetom obchodovania a zárobku, ale je naším najcennejším pokladom, ktorý nám už tu na zemi prináša veľa duševnej útechy a po smrti nám otvára bránu neba...“ (DL 184).
      *
      Pápež Pius XII. dňa 24. decembra 1949 slávnostne otvoril jubilejný rok (Svätý rok), ktorého cieľom bolo očistiť zašpinenú tvár kresťanského sveta, prosiť o odpustenie Boží Majestát, prichystať na zemi sociálnu spravodlivosť, lásku a pokoj a takto opravdivé šťastie a blaženosť.“ Túto výzvu opakuje a rozvíja aj biskup Pavel v pastierskom liste svojim milovaným duchovným deťom, ktorý v januári 1950 tajne posiela svojim dekanom. Oni list odpisujú a potom rozposielajú kňazom, ktorí ho šíria ďalej, medzi veriacich. V pastierskom liste poučuje svojich veriacich o pôvode, podstate a úmysloch nastávajúceho jubilejného roku i ako ho prežiť a čo od neho očakávať. „Hlavným cieľom Svätého roku je, aby... každý kresťan... napravil svoj život opravdivým pokáním..., aby svojím obnoveným životom vyprosil si od Božieho Majestátu zmilovanie, mier, spravodlivosť a lásku medzi národmi a slobodu svätej Cirkvi tam, kde je utlačovaná a prenasledovaná“ (DL 195).
      *
      V posledných týždňoch pôstneho obdobia roku 1950, keď už bol v domácom väzení, vychádzať mu dovolili len do záhrady, kde takto osamotený denne sa modlieval ruženec. V svedectve sestier baziliánok Gabriely a Oľgy sa píše: „Aký to bol blažený pocit – uvidieť ho, človek dostal akúsi silu, vytratil sa strach a starosť čo s nami bude, lebo bola s nami naša opora. To sa ani nedá vypovedať, aká sila vychádzala z neho na všetkých, tam kde sa objavil“ (DL 196).
      *
      Vo Veľký piatok v roku 1950 (Veľká noc vtedy podľa juliánskeho kalendára pripadla na 23. apríl – pozn. F. D.) navštívili biskupa Pavla traja členovia Výboru pre návrat k pravosláviu, aby ho získali „na stranu pravoslávnej cirkvi“. On im však odporoval. Pri rozlúčke sa im vyznal: „Mám už 62 rokov a obetujem celý svoj majetok aj rezidenciu, no svoju vieru za žiadnych okolností nezradím, lebo chcem, aby moja duša bola spasená a viac v tej veci ani za mnou nechoďte“ (DL 196).
      *
      František Ondruška, 38-ročný ošetrovateľ, ktorý sa dostal do leopoldovskej väznice, sa neskôr stal svedkom posledných chvíľ biskupa Pavla. Jemu možno vďačiť za spomienky, v ktorých opísal posledné tri mesiace jeho života. Mal preto aj najlepšiu príležitosť nadviazať bližší kontakt. Spomína, že biskup mal priateľov vo všetkých oddeleniach väznice, predovšetkým na oddelení, kde boli gréckokatolícki duchovní, ktorí požívali úctu a slávu v celej väznice, lebo sa nezapredali, a radšej si zvolili väzenie, než by sa mali dopustiť zrady. (DL 268).
      *
      F. Ondruška, spoluväzeň otca biskupa Pavla, si na neho ďalej takto spomína.
Jedného dňa ma prekvapila reč otca biskupa: „Veru neviem, či by bolo hodno zameniť korunu mučeníctva za dva či tri roky života na slobode. No ja to ponechám na milého Pána Boha, nech on rozhodne.“ A rozhodol. Biskup Gojdič sa stal mučeníkom jednoty (PŠ 110).
      *
      Z posudkov dozorcov väznice na biskupa Pavla sa možno dozvedieť aj to, že „tajne vykonával náboženské zvyky“, bol horlivým prívržencom Vatikánu a svoju ideológiu prenášal na ostatných odsúdených (DL 270).
      Bol teda naozaj neochvejne pevný vo viere a jednote s Apoštolským stolcom.

      Aplikácia:

      V druhej polovici 19. storočia, v Tonkine, v Ázii, pred pohanského sudcu priviedli päť siroty. Bolo im prikázané, aby zapreli svoju vieru a pošliapali kríž. Deti odpovedali: „Radšej zomrieme, než by sme mali zneuctiť Ježiša, ktorého uctievame.“
      „Stane sa vám, zomriete“, povedal pohan.
      Siroty s radosťou zatlieskali a zvolali: „Pôjdeme do neba!“ Šli. Dva z nich rozšliapali slony, tri boli zadusené.
      Odkiaľ tá sila viery? Nie z vedy a učenosti. Boli to len deti. Z Božej milosti!
      *
      V januári 1973 zomrel v Bratislave národnému umelcovi Vincentovi Hložníkovi 25-ročný syn Pavol, ktorý práve ukončil štúdiá a bol promovaný za akademického maliara. Jeho rodičia si temer zúfali. Chodili po vyprázdnenom dome ako bez zmyslov. Nariekali, sužovali sa, chradli, nikoho nevnímali, nič na svete ich nezaujímalo. Pomaly sa bolesť uľavila a povedali: „Keby sme nemali viery, boli by sme prišli o rozum, alebo by sme boli v bolesti zahynuli. Viera nás posilňovala, že sme to prežili.“
      *
      Rosa Fitzgerald Kennedyová, ktorá stratila troch synov v službe vlasti, nachádza pokoj a vyrovnanosť vo viere, v meditácii o Kristovej smrti a vzkriesení. V roku 1980, keď mala 85 rokov, povedala: „To mi dáva novú silu a novú odvahu. Môj duch sa občerství,
Boh je to, ktorý nám utiera slzy už tu na zemi tým, že nám dáva dar viery a nádeje.
      *
      Marcela úspešne zmaturovala a vracala sa vlakom šťastná domov. Radosť sa jej odzrkadľovala na tvári, takže starší pán, čo sedel naproti, spýtal sa jej, či sa vracia zo zasnúb.
„Ešte nie“, odpovedala, „len som s Božou pomocou zmaturovala s vyznamenaním.“
      „S Božou pomocou? – usmial sa pán. „Dokedy budete strašiť s tým Pánom Bohom?“
      Nastal ostrý rozhovor, po ktorom tento pán nakoniec vyhlásil: „S takýmito názormi môžete ísť kopať zemiaky a nie na univerzitu.“ „Keď bude potrebné, pôjdem i kopať zemiaky, ale Boh je zmyslom a cieľom môjho života. Vás čaká zánik, mňa radostný život s Bohom.“
      Nerozišli sa v zlom. Pán povedal dievčaťu: „Slečna, vážim si vás, pretože sa dokážete za svoje presvedčenie postaviť celou dušou.“
      Ľudia, z ktorých žiari krása vyššieho života, sú nádejou ľudstva.
      *
      Dánsky básnik Jense Jakobsen opisuje v jednej novele scénu ukrižovania Ježiša Krista, záverom ktorej píše: „Tu videl Boží Syn, že ľudia neboli hodní vykúpenia. Vytrhol nohy cez hlavičky klincov, zaťal päste a odtrhol ich, zoskočil dolu, roztrhol svoje rúcho s hnevom kráľa a vystúpil do neba. Kríž zostal stáť prázdny a dielo vykúpenia nebolo nikdy dokonané...“
Iste by to tak bolo, keby bol Ježiš ako my. Ale on zostal na kríži až do konca. V jeho srdci horela božia láska a tá nehľadí iba na prítomnosť.
      *
      Don Fra Ilia bol jedným z mála katolíckych kňazov, ktorí prežili ukrutné prenasledovanie komunistickej diktatúry v Albánsku. Uväznili ho roku 1969 a takmer počas dvadsiatich rokov znášal v trestných koncentračných táboroch najrozličnejšie utrpenia a útrapy. Trpel zimou a hladom. Videl toľkých spoločníkov umierať a sám niesol znaky tých mnohých utrpení na svojom tele i po vyslobodení roku 1986. Na jeho viere možno sa poučiť, ako mu pomáhala zniesť každé utrpenie, ktorá ostala neohrozená. Ba tie hrozné skúsenosti ju ešte v ňom utužili.
      *
      Každý je schopný s pomocou Božej milosti si vypestovať a upevniť svoj charakter.
Komisársky správca, ktorý počas okupácie Čiech vládol v Ostrave, si raz pozval starú predavačku na radnicu. Za prítomnosti mnohých hostí jej oznámil, že bude dostávať starobnú penziu 300 korún.
      - A začo to vlastne budem dostávať, prekvapene sa pýtala.
      - Za to, že ste stará. Tak sa ríša stará o starých ľudí.
      - A kto je ten dobrý človek, ktorý mi dáva toľko peňazí?
      - Je to náš vodca, Aldolf Hitler.
      Pane mávla rukou, akoby odháňala muchy. Potom povedala:
      - Prosím, prepáčte. Ale ja od toho pána nič nechcem.
      Pozdravila a odišla. Táto pani bola obyčajná nevzdelaná žena. Ale mala charakter. Jej gesto síce nemalo vplyv na beh dejín, ale v dobe, keď sa vzdelanci zapredávali, bolo dôkazom, že je lepšie mať charakter bez inteligencie, než inteligenciu bez charakteru.
      Hoci nás od toho príkladu delí viac ako polstoročie, predsa je veľmi aktuálny. To preto, že aj nám sa v minulosti neraz ponúkali rôzny východy na úkor vlastnej kresťanskej dôstojnosti.
      *
      Vo filme o biskupovi Tomášovi Becketovi je zaujímavý výjav. Sudca z rozkazu kráľa falošne obvinil biskupa. Tomáš sa dostaví pred súd. Vplyv jeho osobnosti a niekoľko slov, ktoré povie, tak zapôsobia, že sudca nie je schopný pokračovať v tomto procese. Tomáš odchádza bez toho, aby sa mu niekto postavil do cesty. V tomto výjave vidieť silu, ktorá je v dobrom pastierovi. Táto sila pramení z hlbokej dôvery v Najvyššieho Pastiera. Táto sila sa prejavovala u veľkých svätcov, ktorí boli vnútorne spojení s Ježišom.
      *
      Roku 1942 bol popravený v koncentračnom tábore 22-ročný francúzsky študent Roger Pernnan. V dopise na rozlúčku napísal rodičom: „Moja posledná vôľa je krátka: zaprisahám vás, zachovajte si vieru. Náboženstvo, ku ktorému som sa opäť vrátil a od ktorého ani vy neodstupujte, je náboženstvo lásky.“
      *
      Pápež Ján XXIII. Povedal: „Kto verí, ten sa netrasie. Kto verí, ten nestráca nervy. Kto verí, ten nie je pesimista. Viera – to je radosť, ktorá pochádza z Boha.“


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet